Európsky súd pre ľudské práva nie je ani našim demokraticky zvoleným parlamentom, ani našim ľudom. Jeho rozhodnutia nie sú vynútiteľné. Ukazuje sa, že Aliancia za rodinu mala pravdu a tieto nevolené inštitúcie strácajú schopnosť rešpektovať demokraciu ako aj text Dohovoru. Keď európske krajiny podpisovali Európsky dohovor o ľudských právach, žiadna z nich nepodpisovala registrované partnerstvá. V Dohovore vtedy, aj dnes išlo o ochranu ľudských práv. Keď sudcovia nájdu v zmluve to, čo tam nikdy nebolo, ťažko to nazvať inak ako „súdny aktivizmus“ na suverénnych zmluvných stranách.
Hoci sa tento rozsudok nevzťahuje na Slovenskú republiku, ktorá je v inej právnej situácii, veríme, že ani Taliansko sa s takýmto rozhodnutím nezmieri a odvolá sa na Veľkú komoru ESĽP, ako to už aj v minulosti urobilo a zvíťazil zdravý rozum.
„Medzinárodné zmluvy menia štáty dodatkami, nie sudcovia. Mnohé krajiny Rady Európy budú takéto rozhodnutie súdu vnímať ako zásah do vlastnej suverenity a určite nebudú podobné rozhodnutia voči svojim krajinam rešpektovať. ESĽP týmto rozhodnutím, žiaľ na svoju vlastnú škodu, stráca svoju vážnosť,“ povedal Anton Chromík, predseda Aliancie za rodinu. Bližšie sa Aliancia k rozhodnutiu vyjadrí po jeho podrobnom preštudovaní.