Môj profil 
Predplatné
„Hovorí sa, že najhoršie je, keď narazíte na iniciatívneho blbca. Ojedinelý jav pochvál a poklôn opozičných poslancov ministrovi financií sme zažili počas rozpravy k zákonu o hazardných hrách. Nie je tajomstvom, že práve z tohto zákona mal financmajster panický strach a keby nebolo smernice EÚ k online hazardným hrám, tak by ho určite nikdy neotvoril. Možno to bol dôvod zriedkavého javu. Vystúpenie poslanca Pčolinského na záver rozpravy bol politický marketing (samo)chvály na svoju osobu v zastúpení opisu aktívneho zákonodarcu, ktorý komunikuje s rezortom, až ho nakoniec unaví. A aktívny blbec slávi úspech. Pochválený bude minister, ktorý počúva opozičných Potemkinových dedičov. Načo by ste stavali, keď stačia atrapy… Keďže sa venujem regulácii hazardu v občianskom družení roky, čakal som, aké perpetum mobile a bič na hazard vymyslel ‘Mr. Gorila’. Lebo napínanie svalov aj búchanie do hrude bolo efektné,“ hovorí riaditeľ Aliancie Rafael Rafaj.
Podľa šéfa občianskeho združenia hlavným ventilom na hrdle hazardu bol vždy „prietok“ minimálneho kvóra hracích prístrojov v herni. Aliancii sa pred dvomi rokmi podarilo vypustiť zo zákona, aby dva automaty mohli byť v puboch a kaviarňach. Znamenalo to úbytok o 60 %, ale nie herní, len priestorov, kde sa dá aj (za)hrať a prehrať. Herne však naďalej vyhrávajú v počte zahustenosti dokonca nad lekárňami. „Prečo? Lebo donedávna stačilo päť prístrojov. Hotový raj! Socializmus hazardu ako vyšitý. Každému podľa potrieb, veď stačí len päť mašín a zarábaš! Natlač ich do kutice, vypni svetlá, nalievaj alkohol, niekde aj drogy a úžerníka pre istotu, keď sa minie hotovosť. Toto je údajný luxus? Asi ťažko. Ale toto bola realita podnikania najmä na strednom a východnom Slovensku. Nízke kvórum päť mašiniek pôsobilo celé roky ako letný dážď na rast závislostí, aj na ďalšie rozmnožovanie herní. Jeden prevádzkovateľ (presnejšie firma s licenciou) mal takto v meste niekoľko herní, po Slovensku aj desiatky a prerátajte si to krát počet väčších firiem v tomto biznise a vyjdú vám šialené čísla. Hazardnému hráčovi stačilo natiahnuť si tepláky a v papučiach šup na sídlisku do najbližšej herne. Keď to nešlo tam, o ulicu ďalej bola ďalšia. Toto kočovanie za „šťastím“, lebo raz to predsa padne… spôsobuje skutočný najvážnejší problém. Aj bežní ľudia, aj mladí ľudia na každom rohu narazia na herňu častejšie ako na potraviny. Treba si predsa vychovať nástupcov, aby sa biznis točil. Takáto je realita v teréne, páni úradníci a verejní činitelia od stola s tromi gombíkmi,“ dodáva Rafaj.
Občianske združenie Aliancia za čistú hru – Clarify roky tlačilo najmä na prijatie systémového a efektívneho opatrenia – zvyšovanie minimálneho kvóra. Takto pred dvomi došlo k úprave z 5 na 12 prístrojov. „My sme už vtedy žiadali zvýšiť latku na dvadsať prístrojov s postupným navyšovaním aspoň na 35 kusov, čo by reálne v praxi prinútilo väčšinu podnikateľov redukovať počet herní a tým by sa zmenšil aj ich počet a znížila dostupnosť, čo je alfa a omega efektívnej regulácie. Spustil sa plač, že je to likvidačné a lobisti mali zas prácu… Preto zatiaľ žiadne veľké straty na hazardnom fronte nenastali. Sú tam prepojenia na najvyššie miesta, ktoré sú verejným tajomstvom. A tak okrem liberalizácie online a ochranných opatrení sa rezort financií odvážil o tri kusy kvórum zvýšiť na 15 prístrojov. Veď aj politici musia ukázať výsledky a nejaké tabuľky, aby aj občianska spoločnosť mala dobrý pocit, že niečo sa robí. Keďže sa legalizuje aj nový druh prístrojov „kvízomaty“, rozšírila sa de fakto len ponuka pre hráčov. Zvýšenie na 15 prístrojov len kopíruje terén ponuky a dopytu, ale reálne nezvyšuje latku,“ konštatuje Rafaj. Podľa neho takáto úprava je nedostatočné, málo ambiciózna a v praxi neefektívna. „Ale na grafe sa to určite nejako preukáže a idioti budú mať dôvod mať pocit, že sú užitoční. Už asi tušíte, prečo sa rezort aj poslanci zaoberali maľovaním potemkinovských „ochranných“ opatrení a vzájomne sa hladkali. Ochranu hráčov sme riešili samozrejme aj my. V pripomienkovom konaní sme prišli s mnohými, dokonca systémovými požiadavkami, ktoré návrh ani neobsahoval, ale… úradnícke kvórum. Niečo prešlo, niečo sa zlepšilo, ale väčšina ostala s poďakovaním za nápady a námahu. O tých zásadných predsa rozhodujú vždy politici „tam hore“, aj toto sme sa dozvedeli. Tiež sme klopali na vysoké dvere, ale ostalo za nimi ticho. Nemali s nami čo vybartrovať.“
Čo tento stav-nestav pripomína? Podľa Rafaja to, akoby ste povedali narkomanovi, že na striekačke, ktorou si pichá heroín, musí byť nápis, že drogy spôsobujú závislosť a ešte číslo na rýchlu psychologickú pomoc, keď príde depresia. „Keď má feťák abstinenčný syndróm a ponuka na ulici je dostatočná a pestrejšia, tak na nejaké nápisy alebo predpísané veľkosti ihiel zvysoka kašle a šľahne si dávku. Poslanci, aj úradníci sa zatiaľ ukájajú, čo ešte pod mikroskopom nastavia, aby len ochránili gamblera, ale nepoškodili dílera a aby naivná verejnosť užasla nad riešeniami. Sme v trhovom mechanizme, keď ponuka prevyšuje dopyt, nie je čo riešiť. A tak tu máme aj analógiu medzi narkomanmi a gamblermi – stále vysoká ponuka, ľahká dostupnosť na každom kroku. Toto je alfa a omega problému. Aj Pčolinský priznal, že v hazarde sú „čísla jasné“ a tento druh podnikania nemožno len tak ľahko zrušiť. Mne je po rozprave jasné, že túto kritickú hranicu udržiavania hazardu na minimálnych prístrojoch ani ministerstvo financií (180 miliónov eur z príjmu z hazardných hier), ani populistickí poslanci, ktorí potrebujú pred verejnosťou napínať svaly, riešiť nebudú. Navyše odchádzajúci minister na post guvernéra NBS potreboval pokoj zbraní. Aby sa vyhol opozičnému mediálnemu lynču á la stranícka trafika, opozícii dovolil mikulášsku nádielku bizarných opatrení zabalených v lesklom staniole. Lenže nielen Svätého Mikuláša, ale aj čertov. Cesta do pekla totiž býva vydláždená dobrými úmyslami, lebo idiot na rozdiel od múdreho, nerozpozná následky,“ zdôrazňuje riaditeľ Aliancie.
To, čo vyrobil Pčolinský – čím sa ešte aj chváli a na čo sa dalo nahovoriť ministerstvo, aby cez „svojho“ poslanca Smeru Ďurovčíka navrhlo strop na opačnom konci – 40 prístrojov v herni – vôbec nič nerieši. Je to podľa Aliancie len falošná bublina, ohňostroj, ktorý má ohúriť. V skutočnosti je to opatrenie pre vlka, aby vedel, že bude naďalej žrať ovce. Ak tento návrh prejde, tak Slovensko zabetónuje éru doby kamennej. „Doslova, pretože hovoríme o kamenných herniach. Aby verejnosť pochopila, o čom to je, dám ďalší príklad. Je to ako keby ste analogicky určili, že predaj starých, opotrebovaných áut, ktoré ničia životné prostredie a ktoré sem lacno dovážajú sa vyrieši nie zodvihnutím latky na ich minimálny počet, ale určením stropu v autobazáre! Takto len docielite, že tých autobazárov so starými šrotmi bude mať jeden podnikateľ viac, budú na každom rohu a budú ľahko dostupné! Vyriešili ste cieľ obmedziť predaj áut poškodzujúcich životné prostredie? Nie! Dokonca ste ho uľahčili! Lebo ak by podnikateľ doviezol 80 áut, tak si vzhľadom na strop (40) otvorí ešte jedno parkovisko pre staré šroty. A bude si mädliť ruky. Komu teda úžasné „regulačné“ opatrenie stropu alebo „ideme do doby kamennej“ vyhovuje? Hazardu! A či v tých autobazároch budú varovné nálepky s takou veľkosťou písma, a či budú 200 metrov od nejakého slušného autopredajcu a či tam budú svetielka a reklama alebo nie, vôbec nie je podstatné pre efektívnu reguláciu. To sa odbavujú len populisti a farizeji, ukazujúci verejnosti gemblerské potemkinovské dediny. Ako som povedal: Najhoršie je, keď stretnete aktívneho idiota. A keď sa stretnú viacerí, tak si ešte aj zatlieskajú. Pred nami je ešte záverečné hlasovanie. Až to ukáže, koľko užitočných blbcov živíme z našich daní. Pevne dúfam, že tých rozumných bude viac a nedajú sa zlákať lesklým staniolom, v ktorom je zabalený čert. Lenže nomenklatúra zrejme nepopustí. Petra Kažimíra, podpredsedu Smeru-SD ešte čaká tajná voľba v Národnej rade SR, kde ho musia odsúhlasiť ako kandidáta na šéfa Národnej banky SR. A to je dôvod aj na nebývalú opozično-koaličnú lásku, z ktorej vypadol zmysel regulácie. Téma hazardu je najvďačnejšie sústo pre miestnych aj parlamentných poslancov aj pre populistov. Lacná téma, na ktorej sa dajú zarobiť politické body aj pre idiotov, ktorí tomu nerozumejú, ale hlasno kričia. Ako tí zlodeji, aby chytili zlodeja,“ dodáva na záver Rafaj.
.JPG)
.jpg)
