Na základe existujúcich faktov, oficiálnych vyjadrení a prvých názorov a predpovedí expertov sa črtajú zaujímavé kontúry. Podľa Alexandra Rodgersa je zrejmé, že existuje verejná politika a reálna politika, medzi ktorými je určitý rozdiel.

Ak Lavrov, Tillerson, alebo iný politik vchádza do miestnosti plnej predstaviteľov médií a hovorí” vytvorili sme pracovnú skupinu pre reguláciu a stretnutie sa uskutočnilo v srdečnej, alebo inej atmosfére a potom bla-bla-bla” – ide o formálne diplomatické tance, ktoré musí každý diplomať predviesť, no tieto figúry majú ohraničený význam a chatakter, nič špeciálne neznamenajú.

Ak sa takéto tance neuskutočnia, znamená to veľmi pravdepodobne, že je zle. Diplomati sa stiahnu, diplomatické vzťahy sa rušia, vojaci dofajčia a v štáboch začínajú otvárať obálky s nápismi “prisne tajné”. Samozrejme aj v tomto prípade existuje možnosť nájsť spôsob dohodnúť sa. To je verejná politika.

A ešte existuje reálna politika. Príkladom reálnej politiky je napríklad to, že Trump predá značne predražený plyn Poliakom, alebo uhlie Ukrajincom, alebo keď sa Putin a Si Tien Pching dohodnú na ďalšom rozšírení vzájomných dohôd a kotaktov, takže k rusko-čínskej dohode vo výške 32 miliárd USD pribudne ešte ďalších 10 miliárd USD. K príkladom reálnej politiky patrí aj to, že v Sýrii časť “umiernenej opozície” prejde na stranu vládnych vojsk a získa česť bojom v prvej línii proti bývalým spojencom zmyť svoju vinu. Reálna politika totiž dáva reálny politický, ekonomický či vojenský výsledok.

A samozrejme ešte existuje politika klaunov. Netreba byť konkrétny, väčšina čitateľov aj tak pochopí o koho ide. Politika klaunov sa prejavuje napríklad v tom, že sa zaplatí 600 tisíc dolárov z verejných zdrojov za niekoľko minútové stretnutie s Donaldom Trumpom, alebo iným dôležitejším americkým politickým predstaviteľom, získa sa farebná fotografia do rodinného albumu a tá sa potom s mediálnym krikom prezentuje v duchu “Pozrite sa, nás prijal a podporil pán sveta”.

Ako teda môžeme ohodnotiť stretnutie prezidentov Vladimíra Putina a Donalda Trumpa?

Formálny politický tanček s obligátnym ča-ča-ča sa uskutočnil v plnej miere. Vojaci môžu pokračovať vo fajčení a môžu sa uvoľniť.

Stretnutie prezidentov, ktoré malo trvať 35 minút sa predĺžilo približne o 2 hodiny a obaja lídri mali o čom hovoriť, pričom nechali 18  ďalších lídrov G20 stráviť takmer 2,5 hodiny bez ruskej a americkej účasti a v spoločnom objatí, takže už teraz viacerí odborníci hovoria, že v Hamburgu sa uskutočnil summit G2 + 18.

Ešte pred stretnutím oboch prezidentov Tillerson a Lavrov lietali hore-dole medzi Moskvou a Washingtonom, čo je takisto jasným dôkazom že v prípade stretnutia Putina a Trumpa išlo o stretnutie na najvyššej úrovní.

Putin predstavil pri tomto stretnutí konsolidovanú a spoločnú pozíciu Ruska a Číny (a možno aj Iránu), ktorú lídri upravili krátko pred summitom G20 počas návštevy čínskeho prezidenta Si Tien Pchinga v Moskve. Aj čínsky prezident sa vyjadril k tejto téme dostatočne jasne.

Vyzerá to tak, že Trump pri stretnutí nemal v ruke najlepšie karty. Ohľadne Sýrie a Ukrajiny má slabé pozície. Aj v Sýrii a aj na Ukrajine pôsobia Američania ako cudzí element a agresori na cudzom území. Ich ďalšie aktivity sú finančne veľmi nevýhodné, oveľa výhodnejšie pre Američanov by bolo týchto problémov sa zbaviť.

Ukázalo sa, že možnosť zatiahnuť Európu do vojny proti Rusku a ostať v bezpečí za oceánom je nereálna, všetci dobre vedia koho by v prvom rade zasiahli v prípade nukleárneho konfliktu ruské rakety. Takisto sa nepodarilo Trumpovi predať Putinovi sneh z Aljašky, pretože Putin nie je smiešna bábka typu Porošenka alebo Dudu.

Nech už bolo stretnutie Putina a Trumpa za zatvorenými dverami akékoľvek, jedno je isté. Publikovať sa tieto informácie verejne nebudú kvôli viacerým dôvodom. Napríklad aj preto, aby americká protitrumpovská opozícia nemala nové argumenty v boji proti Donaldovi Trumpovi, alebo aj preto, že ide o utajené informácie.

Samozrejme ani nikto nevie (okrem Putina a Trumpa), či na programe stretnutia nebolo náhodou aj tradičné a obľúbené veľmocenské “delenie Poľska” v krátkodobom či strednodobom horizonte. Všetci totiž poznajú obligátne keď sa “mužik zamieša medzi pánov, vždy nakoniec dostane po hlave”

Summit G20 v Hamburgu znamená s určitosťou začiatok novej etapy vo svetovej politike. Samozrejme margináli sa budú môcť aj naďalej dohadovať, naznačovať, uvažovať, kuť svoje pikle, hysterizovať, biť kastrólikmi o asfalt, nič to nemení na fakte, že “veľkí strýčkovia” už riešia veci tak, ako potrebujú. No a margináli keď to bude potrebné rýchlo pochopia ako sa majú ďalej správať, prípadne tým menej bystrejším sa príkaz posunie tradičným diplomatickým spôsobom.

Summit G20 v Hamburgu neznamená, že sa všetky problémy podarilo vyriešiť. Budú s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať aj ďalšie stretnutia. Určite však summit G20 v Hamburgu znamená, že sa svet mení, tentoraz však k lepšiemu

Alexander Rodgers