Môj profil 
Predplatné
KNA: Pán Kissler, v knihe “Nijaká tolerancia k netolerantným” nenechávate na islame vlások suchý. Naozaj sa toto náboženstvo neznáša s Nemeckom a Západom?
Kissler: Dojem, že na islame nenechávam vlások suchý, je falošný. Výslovne spomínam obdobie rozkvetu islamskej kultúry, ktorá bola Európe okolo r. 1000 takmer vo všetkých oblastiach nadradená. Arabi odovzdali Západu grécke dedičstvo antiky. V histórii islamu sú veľmi odlišné fázy. V súčasnosti sa zdá prevládať radikálna a netolerantná forma. A to je naozaj nezlučiteľné so západnými hodnotami.
KNA: Uvádzate mnohé príklady ako útok na “Charlie Hebdo”. Rozlišovanie medzi radikálnymi islamistami a normálnym moslimom u vás trocha chýba.
Kissler: Pokojnej väčšine moslimov určite nepodsúvam zlé úmysly. Ak sa však pozriem na základné texty ako “Všeobecné vyhlásenie ľudských práv v islame”, či “Káhirské vyhlásenie ľudských práv v islame” z r. 1981 a 1990, musím konštatovať: Ľudská dôstojnosť znamená v islame niečo úplne iné ako na Západe. Platí v prvom rade pre moslimov. Tamim Ansary, americký historik afganského pôvodu, hovorí o “nezlučiteľnosti islamského sveta a Západu”. Celý svet sa nemusí stať západným – to je pre mňa dôležité. Ale Západ musí mať právo, zostať západným.
KNA: Aké hodnoty presne musí Západ proti islamu brániť?
Kissler: Keď pomyslím na burcujúcu reč Salmana Rushdiho na otvorení Frankfurtského knižného veľtrhu, musím prirodzene uviesť slobodu názoru, náboženskú slobodu, slobodu vedy a rovnoprávnosť pohlaví. Islam sa chápe ako najlepšia spoločnosť ľudstva. Kto z nej napriek tomu vystúpi, považuje sa za morálne skazeného, či dokonca degenerovaného. Islam je obdivuhodné náboženstvo rovnosti, avšak najmä pre mužov.
KNA: Nároky na absolútnosť si robia aj iné náboženstvá…
Kissler: Iste, nenamietam. Rozhodujúci je však spôsob, akým sa tieto nároky zastupujú. Kto sa od islamu odvráti, musí rátať s nepríjemnými následkami. Poznáme príbeh bojovníčky za ľudské práva zo Somálska a bývalej holandskej poslankyne Ayaan Hirsi Ali, ktorá po prudkej kritike jej odmietavého stanoviska k islamu teraz žije v USA. Mne nie je známy nijaký prípad, že by kresťanovi, ktorý vystúpil z cirkvi, hrozili zúriví kresťania smrťou. Ani členstvo v ateistickom zväze ako Nadácia Giordana Bruna neprináša so sebou pohŕdanie na Západe. Chválabohu.
KNA: Neprisudzujete islamu proces osvietenstva, podobne ako ho prekonalo kresťanstvo?
Kissler: Som optimistický. No nemali by sme islamu predpisovať západnú cestu. Moslimovia musia sami vedieť, akým smerom chcú svoje mnohotvárne náboženstvo rozvíjať. Islam, ktorý sa chce v Európe udomácniť, musí byť ochotný uznať naše hodnoty – aj za cenu, že sa vzdá časti vlastnej tradície. Rovnoprávnosť pohlaví, sloboda názoru, vedy a náboženstva sa nesmú obísť. Kritika islamu sa nesmie zásadne zle chápať ako urážka moslimov. Aj keď sa sloboda satiry obmedzí, Západ sa odporúča. Každé náboženstvo – kresťanské, islamské, židovské alebo budhistické – musí zniesť, že bude pokojne, ale rozhodne kritizované.
KNA: Ako pristupovať k islamským zväzom v Nemecku?
Kissler: Vyslovujem sa za mnoho stretnutí – vo veľkom a v malom. Nielen na úrovni zväzov, ale v občianskej spoločnosti vôbec by sa mali rozbehnúť rozhovory medzi moslimami a kresťanmi, ateistami, či prívržencami iných náboženstiev. V otvorenej spoločnosti je veľa priestoru, kde sa môžu úplne rôzni ľudia stretávať. … Nemožno našu spoločnosť segregovať na jednotlivé oblasti, kam majú prístup iba určité svetonázory. Preto som proti zvláštnym úpravám pre moslimov vo verejných zariadeniach – ako sú napr. oddelené hodiny pre mužov a ženy v plaveckých bazénoch.
KNA: Vašou koncepciou je teda dialóg?
Kissler: Mojou koncepciou je otvorený rozhovor. Tam musí Západ dokázať rozprávať o vlastných hodnotách a tradíciách, musí vedieť, že jeho história slobody sa začala gréckou otázkou o dobre a rímskou otázkou o spravodlivosti a biblickou otázkou o pravde. Západ si dnes zamieňa príliš často toleranciu s ignoranciou. Pravú toleranciu však bez odvahy postaviť hranice dosiahnuť nemožno.
.jpg)
