Albrightová: Nenechajme fašizmus nepovšimnutý, kým nebude neskoro

Washington 4. apríla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Susan Walsh)

Každé obdobie má svoju formu fašizmu a platí to aj o súčasnosti. Znepokojujúce je to, že fašizmus sa môže prikrádať krok po kroku bez povšimnutia, až kým nie je neskoro. Dnes sa tak deje napríklad aj v Maďarsku a Poľsku. Myslí si to bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová.

Bývalá americká diplomatka sa touto témou zaoberá vo svojej novej knihe s názvom Fašizmus: Varovanie, ktorú predstavila v rozhovore pre americkú verejnoprávnu rozhlasovú stanicu NPR. Kniha má vyjsť na budúci týždeň a Albrightová v nej analyzuje, ako sa fašizmus chopil moci v Hitlerovom Nemecku a Mussoliniho Taliansku a ako sa komunizmus takmer bez povšimnutia zmocnil Československa. Zaoberá sa tiež súčasnými autoritárskymi lídrami vo východnej Európe, Turecku, Číne a Severnej Kórei.

“Mali by sme sa zobudiť a začať byť ostražití voči útoku na demokratické hodnoty, ktorý nabral na sile v mnohých krajinách v zahraničí a tu doma rozdeľuje Ameriku,” napísala Albrightová a zdôraznila, že fašizmus sa môže zrodiť aj v demokratických krajinách.

Albrightová hovorí o podkopávaní demokracie a demokratických inštitúcií, o útokoch na médiá a o vytváraní nepriateľov, šírení strachu z nich a ich využívaní ako príčiny zlej ekonomickej situácie. V Európe i v Spojených štátoch sa týmito nepriateľmi a obetnými baránkami stali migranti.

Bývalá ministerka v knihe ostro kritizuje aj prezidenta USA Donalda Trumpa. Spojené štáty podľa nej nikdy nemali – prinajmenšom v modernej histórii – prezidenta, ktorého vyhlásenia a činy boli natoľko v rozpore s demokratickými ideálmi.

“Spojené štáty sa správajú úplne naopak než predtým. Trump podporuje a chváli ľudí ako Orbán alebo Kaczyňski a cestuje napríklad do Poľska a je šťastný, že oni obmedzili úlohu súdnictva alebo že kritizujú médiá,” uviedla Albrightová.

Albrightová je českého pôvodu. Jej otec Josef Korbel (pôvodne Körbel) pôsobil ako kariérny diplomat aj v Československu a z obavy pred nacistickým prenasledovaním pre židovský pôvod konvertoval na katolícku vieru. Napokon musel aj s rodinou z krajiny utiecť. Druhú svetovú vojnu rodina prežila v Spojenom kráľovstve, po nej sa vrátili do Prahy, ale po roku 1948 emigrovali znova – do USA.

“Ako Európanka, ktorá strávila väčšinu svojho života v Spojených štátoch, vnímam euro-atlantickú alianciu ako jednu z najdôležitejších záštit našej spoločnosti, takže keď to vidím, desí ma to,” povedala diplomatka na margo kritiky šéfa Bieleho domu voči Severoatlantickej aliancii.

Albrightová sa v Spojených štátoch stala prvou ženou, ktorá získala post ministra zahraničných vecí (v rokoch 1997 až 2001), a to v administratíve prezidenta Billa Clintona. Ešte predtým ju Clinton vymenoval za veľvyslankyňu USA pri OSN. V deväťdesiatych rokoch významne podporovala proces rozširovania Severoatlantickej aliancie o bývalé štáty Varšavskej zmluvy. Dodnes sa aktívne zapája do politického diania a na renomovanej univerzite Georgetown pri Washingtone vyučuje diplomaciu.