Môj profil 
Predplatné
Minulý týždeň zaujal agentúru Sputnik článok pána Wagnera, v ktorom vedec okrem iného uviedol, že napriek dvojmesačnej časovej rezerve európske štáty ihneď neuplatnili úspešné skúsenosti Číny v boji proti koronavírusu. Stalo sa to podľa neho, predovšetkým kvôli pocitu nadradenosti a politickej angažovanosti.
Navyše Wagner upozornil aj na to, že súčasná pandémia koronavírusu poukázala na nutnosť zabezpečenia sebestačnosti aj v energetike. Agentúra preto Wagnerovi položila niekoľko doplňujúcich otázok o energetike.
Obdobie prosperity a pokoja poskytlo klamlivý pocit bezpečia
Sputnik: Ako sa Českej republike podľa Vás darí zvládnuť vírus? Vo Vašom článku pre portál Neviditeľný pes ste písali nasledujúce: “Európa mala najmenej dva mesiace na to, aby sa na prípadnú epidémiu pripravila a zvládla ju čo najlepšie. Mohla zároveň čerpať zo skúseností získaných v Číne aj spomínaných ďalších krajín. Túto šancu však bohužiaľ nevyužila. A v mnohých prípadoch za tým stála práve ideologická a politická slepota. “Prečo si myslíte, že Európa bola ‘slepá’ a nezaznamenala hrozbu včas?
Vladimír Wagner: Podľa môjho názoru sa na prichádzajúcu pandémiu nepripravili nielen politici, ale hlavne celá spoločnosť. Európa zažila veľmi dlhé obdobie prosperity a pokoja. A celá spoločnosť tu získala pocit, že má na prosperitu a bezpečie nárok a nemusí sa o ne ani snažiť.
Mnoho ľudí zabudlo na to, že sloboda znamená hlavne zodpovednosť a rešpekt k ostatným. Získala predstavu, že si môžu dovoliť robiť čokoľvek a štát ich má potom povinnosť vysekať z problémov, ktoré tým spôsobili. Aj to bolo príčinou zľahčujúceho postoja mnohých politikov a verejnosti v počiatočných štádiách epidémie, ktoré sú najdôležitejšie pre jej zvládnutie.
Je potrebné povedať, že ázijské krajiny Južná Kórea, Taiwan, Japonsko a Čína, ktorým sa zatiaľ darí čeliť pandémii lepšie, už reálne čelili epidémii SARS. Ich politici a obyvatelia si tak boli dobre vedomí, že situácia je naozaj vážna. Európa zostala od SARS ušetrená a mala pocit, že je to zase záležitosť iba tej “menej rozvinutej“ Ázie.
Spomínané ázijské krajiny majú rozdielne politické systémy. Základné postupy, ktoré proti epidémii použili, však napriek tomu boli v podstate rovnaké alebo podobné. Pochopiteľne záviseli aj na tom, aká silná vlna epidémie u nich prepukla. Južná Kórea aj Japonsko, ktoré včas zaviedli potrebné opatrenia, tak nemuseli čeliť takejto epidémii, ako prebehla vo Wu–chane.
Neúspech Európy bol veľmi daný aj tým, že nedokázala kvôli istému pocitu ideologickej nadradenosti prevziať racionálne postupy z Ázie a vidieť hroziace riziká. Preberanie skúsenosti a pomoci z týchto krajín naozaj neznamená preberanie ich politického systému. To si však veľká časť politikov i verejnosti neuvedomila a neuvedomuje doteraz. Pandémii nemožno čeliť bez širokej celosvetovej spolupráce a efektívnej vzájomnej pomoci a preberania skúseností.
Čím sa líšia masové zhromaždenia feministických a politických organizácií v Madride a ďalších španielskych mestách v čase, keď bolo jasne vidieť, že v Taliansku epidémia už intenzívne prebieha a v Španielsku sa rozbieha, od prvomájového sprievodu v Kyjeve v tieni Černobyľskej katastrofy? Čím sa líši zľahčovanie a utajovanie priebehu a riziká epidémie, nielen úradníkmi v talianskych lyžiarskych strediskách a v rakúskom Ischgli od zľahčovania a utajovania prvých prípadov choroby v čínskom Wu–chane? Práve demonštrácie k MDŽ sú tak hlavnou príčinou kritickej situácie v Madride a lyžiarskych strediskách v Taliansku a Rakúsku rozniesli epidémiu po celej Európe.
Ďalšou príčinou bol výber medzi dvoma prístupmi k epidémii. Európske krajiny koketovali medzi oboma možnými prístupmi. V prvom je snaha radikálnymi opatreniami zvrátiť rozvoj epidémie a zabrániť hlavne preťaženiu zdravotného systému. Ak sa vlna epidémie zarazí, nastaví sa systém masívneho testovania a rozumnej karantény, ktorý umožní postupne uvoľňovať opatrenia a obnoviť rozvoj ekonomiky. Ten by potom mal umožniť zmiernenie rozvoja epidémie alebo dokonca jej úplnú likvidáciu bez prílišného obmedzenia ekonomiky. Touto cestou išli spomínané ázijské krajiny, a tiež Česká republika a ďalšie krajiny V4 alebo Izrael.
Druhým prístupom je snaha postupovať bez obmedzovania s predpokladom rýchleho premorenia populácie a získania hromadnej imunity, ktorá potom epidémiu zastaví. Ak je dostatočne silné zdravotníctvo a nedôjde k jeho preťaženiu, môže byť tento prístup z ekonomického hľadiska výhodnejší. Túto cestu predpokladali napríklad USA, Veľká Británia, Nemecko alebo Švédsko. Treba však povedať, že na základe skúsenosti zo Španielska a Talianska, ktoré ukazujú, ako takýto prístup dopadne, keď to zdravotný systém nezvládne, všetky spomínané krajiny snáď okrem Švédska od tejto cesty ustúpili. Stratili však tým čas v kritickom období. Spomínané ázijské krajiny o tejto možnosti ani neuvažovali. Podľa môjho názoru je to hlavne ich tradičnou úctou k starobe a rodine.
Osobne som veľmi rád, že Česká republika zvolila od začiatku ten prvý prístup. Mala výhodu, že jej verejnosť videla situáciu v Taliansku, čo ovplyvnilo prijatie včasných opatrení a zmiernilo typické české švejkovanie na rozumnú mieru. Nemožno pochopiteľne v súčasnosti povedať či sa podarí vlnu epidémie zaraziť a rozbehnúť systém rozumnej karantény. Lyžiarov v Taliansku a Rakúsku bol od nás veľký počet. A už vôbec sa nedá predvídať, ako sa krajina, ktorá je veľmi otvorenou ekonomikou, vysporiada s ekonomickými vplyvmi pandémie. Ak by sa to však podarilo, považujem za dôležité čo najintenzívnejšie sa zapojiť do celosvetovej spolupráce a pomoci. Jedine tak je možné pandémiu prekonať s čo najmenšími následkami.
Spoločné rysy medzi zdravotnými doplnkami a produkciou elektriny
V rovnakom článku spomínate, že súčasná kríza poukázala, že treba klásť dostatočný dôraz na strategickú bezpečnosť, a to aj v odvetví výroby lekárskych potrieb aj v odvetví energetiky. Uvádzate k tomu nasledovné slová: “V situácii, ku ktorej spejeme po roku 2022, keď bude v celej Európe nedostatok stabilných zdrojov nezávislých na počasí, a teda elektriny v čase, keď nefúka a nesvieti, nemožno čakať, že sa o nás niekto postará. Bez elektriny potom skolabuje ešte rýchlejšie ako v prípade tejto epidémie. “Prečo si to myslíte a ako by podľa Vášho názoru mohla Česká republika zabezpečiť energetickú sebestačnosť?
Elektrina je naozaj krvou súčasnej civilizácie. To jasne vidíme aj teraz, keď sa veľká časť práce a komunikácie presunula na internet. Pokiaľ by elektrina nebola, tak by bol kolaps ďaleko rýchlejší ako pri súčasnej pandémii. Jej nevýhodou je aj to, že možnosti jej uskladnenia sú minimálne. Produkcia a spotreba elektriny tak musia byť vyrovnané.
Ako vidíme aj teraz u zdravotných doplnkov, je v prípade zvýšenej potreby a nedostatku produkcie relatívne ľahké sa dostať do situácie, že strategické potreby nie je možné nikde kúpiť. Navyše doprava elektriny na väčšie vzdialenosti je ďaleko horšie realizovateľná. P
redstava, ktorú presadzujú niektorí ekonómovia a ekologickí aktivisti, že Česká republika nepotrebuje mať dostatok kapacít pre produkciu elektriny a v prípade potreby ju ľahko nakúpi v zahraničí, je veľmi nebezpečná. Dúfam, že súčasná situácia bude dostatočným poučením aj pre nich.
Česko má zatiaľ dostatočný výkon zdrojov i celkovú produkciu. Dokonca je aj vývozcov. Aj v budúcnosti by existujúce zdroje malo vypínať len v prípade, že budú mať postavenú dostatočnú náhradu, aby zabezpečili české potreby. Zároveň by malo čo najskôr začať budovanie nových jadrových blokov a podporiť výstavbu obnoviteľných zdrojov v decentralizovanej podobe, ktoré by nahradili odšťavované zdroje.
Prečo je jadro strategickou nutnosťou pre ČR. Bezpečnostné požiadavky na ňu spĺňa
Hoci je jadrová energia považovaná za jeden z najčistejších a technologicky najpriaznivejších druhov technológií, v EÚ jej bezpečnosť vyvoláva vážne obavy. Z tohto dôvodu EÚ trvá na tom, aby jadro postupne vylúčili z energetických zdrojov. Rakúsko dlhodobo protestuje proti prevádzke a rozšíreniu reaktorov Temelína neďaleko hraníc. Premiér Andrej Babiš však považuje jadro za strategicky dôležité pre český energetický mix. Nakoľko je bezpečný jadrový systém Českej republiky? Je možné nájsť kompromis s Rakúskom a ako?
Ako ukazuje, nielen priebeh epidémie COVID–19, európska verejnosť stratila schopnosť racionálneho posudzovania miery rizika. Myslím si, že, nielen súčasná kríza privedie Európsku úniu, aby svoj postup zmenila a dala väčší dôraz na racionálne riešenia a strategickú bezpečnosť.
Súčasné reaktory III. generácie majú veľmi dobré bezpečnostné parametre. Či už zvolíme ktoréhokoľvek dodávateľa tohto typu reaktora, bude bezpečnosť zaručená. Aj súčasne prevádzkované reaktory v jadrových elektrárňach Temelín a Dukovany sú neustále z bezpečnostného hľadiska vylepšované, po udalostiach vo Fukušime prešli stress-testy a spĺňajú všetky bezpečnostné požiadavky.
Energetika je v gescii každého štátu Európskej únie a susedia si ju navzájom nemôžu vnucovať. Pre Českú republiku, ktorá nemá Alpy a veľké možnosti vo vodných elektrárňach, je jadrová energetika strategickou nutnosťou. To by malo Rakúsko rešpektovať. Česká republika pochopiteľne dodrží všetky bezpečnostné a medzinárodné záväzky v tejto oblasti.
.jpg)
.JPG)
