Washington/Moskva 17. augusta 2017 (HSP/regnum/Foto:Screenshot regnum)

Portál regnum publikoval článok Maxima Isajeva, ktorý reaguje na článok Roberta Farleya v The National Interest. Článok sa venuje možnostiam lietadlových lodí a nebezpečenstvám, ktoré týmto lodiam hrozia

V prípade vojnového konfliktu sa môžu americké lietadlové lode stať terčom tvrdého útoku a pravdepodobnosť likvidácie lietadlovej lode je v dnešnej dobe pomerne vysoká. Strata lietadlovej lode by určite vyvolala turbulencie na americkej politickej scéne. Americkí odborníci sa navyše začínajú zaoberať otázkou, dokedy sa náklady na tvorbu či prevádzku lietadlových lodí ešte vyplatia a či neexistuje vhodnejšia možnosť namiesto lietadlových lodí využívať radšej rakety, ktoré sú podstatne lacnejšie a ich prípadná strata sa negatívne neodrazí na verejnej mienke.

Od roku 1940 sú lietadlové lode symbolom vojenskej námornej moci. Rovnakým tempom ako sa lietadlové lode stavajú, rozvíjajú sa aj plány, ako sa majú lietadlové lode ničiť. Vytváranie zbraní a zbraňových systémov je podstatne lacnejšie a efektívnejšie, ako stavba lietadlových lodí. Podľa viacerých analytikov kvôli  zbraniam Číňanov a Rusov už nemajú lietadlové lode taký význam ako v minulosti, túto tézu prijal aj Robert Farley v The National Interest.

Zbraní, ktoré dokážu zničiť bojové lietadlové lode je viacero. Prvou zbraňou je torpédo, vypustené najčastejšie z ponorky. Prvou torpédovanou lietadlovou loďou bola britská HMS Courageous, ktorú torpédovala nemecká ponorka U-29 dňa 17. 9. 1939 pod velením Kapitánporučíka Otta Schuharta (1909-1990). V čase II. svetovej vojny stratili USA, Veľká Británia a Japonsko množstvo lietadlových lodí kvôli útokom ponoriek. Poslednou lietadlovou loďou, ktorá sa potopila kvôli útoku ponorky sa stala japonská lietadlová loď HIJMS Shinano, torpédovaná v novembri 1944.

Ponorky a ich torpéda teda predstavujú najväčšiu hrozbu pre dnešné lietadlové lode. Ruské a čínske ponorky regulérne vykonávajú cvičenia, pri ktorých musia nepozorovane preniknúť ochrannou skupinou protiponorkových  doprovodných lodí a torpédovať cvičný cieľ, predstavujúci lietadlovú loď.

V roku 2005 Američania  nastavili senzory na starej lietadlovej lodi USS America triedy Kitty Hawk, ktorú následne torpédovali. Cieľom bolo zistiť koľko torpéd je potrebných na potopenie lietadlovej lode. Bojová loď sa samozrejme potopila, koľko torpéd bolo potrebných pre likvidáciu ponorky Američania nezverejnili. Dnes nikto presne nevie, koľko torpéd by bolo potrebných na potopenie modernej lietadlovej lode, jedno je však isté. Ak sa aj lietadlová loď nepotopí, s istotou nebude môcť plniť svoje vytýčené ciele a lietadlá z jej paluby nebudú môcť vzlietať.

Ďalšou zbraňou, určenou na likvidáciu lietadlových lodí sú okrídlené rakety. Rusko a Čína majú moderné a nesmierne nebezpečné okrídlené rakety, ktoré sa dajú vypúšťať s lodí, lietadiel i ponoriek. Obrana proti okrídleným raketam je veľmi náročná, Američania v posledných rokoch investovali obrovské sumy do rozvoja protiraketovej obrany.

Balistické protilodné rakety dlhého doletu sú takisto pre lietadlové lode obrovskou hrozbou. Čínske rakety Dun Fen DF-21 a ruské Bastiony s istotou lietadlovú loď potopia, ich cena je neporovnateľná s cenou lietadlovej lode a nákladmi na jej údržbu či chod. Boli to práve protilodné rakety, ktoré primeli amerických odborníkov zvažovať možnosti nasadenia lietadlových lodí v ozbrojenom konflikte.

Dnešné americké lietadlové lode sú nesmierne drahé. Lietadlová loď Gerald R. Ford stála 13 miliárd dolárov, jej cena sa samozrejme zvyšuje ak sa na palube nachádza útočné letectvo. Vo vojenstve je dôležitým parametrom hodnotenia zbraní práve aj efektivita vo vzťahu k financiám. Z tohto pohľadu sú lietadlové lode veľmi neefektívne.

Údržba týchto kolosov je finančne náročná a budovať lietadlové lode si môžu dovoliť len skutočne bohaté štáty, takže v najbližšej dobe USA s určitosťou žiadnu lietadlovú loď nevytvoria, majú dostatok starších lodí. Rusi budovať lietadlové lode v širšom meradle nemienia, menšiu skupinu lietadlových lodí sa však rozhodli vybudovať Číňania.

Podľa Roberta Farleya i Maxima Isajeva však netreba očakávať okamžité odstavenie lietadlových lodí. Proti krajinám tretieho sveta stále predstavujú lietadlové lode účinnú zbraň, navyše lietadlové lode vybudované v čase Studenej vojny, podobne ako lietadlá či tanky svojou kvalitou predčia v mnohých prípadoch súčasné predražené moderné americké zbrane, trpiace častými poruchami.

Klasickým dôkazom tohto tvrdenia je aj fakt, že doteraz v americkom letectve fungujú staršie F-16 či strategické bombardéry B-52, ktoré sú v službe už od roku 1952 a do roku 2045 aj v službe zostanú, pretože stále spĺňajú kritéria, ktoré na nich kladú vojenskí odborníci.