Bratislava 3. decembra 2021 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann, Jaroslav Novák, Ján Krošlák, Pavel Neubauer, Pavol Zachar, SITA-Branislav Bibel, Facebook)

Po svojom nástupe k moci sa súčasná vláda a vládna koalícia začala zaštiťovať rétorikou o potrebe očisty spoločnosti a štátu od rôznych osôb poznačených spoluprácou s bývalými vládami Smeru-SD. To, čo spočiatku pre niektorých mohlo vyzerať ako impozantné prevedenie boja tejto vlády proti korupcii, už s odstupom mesiacov zďaleka tak pôsobivo nevyzerá. Prinášame prehľad medializovaných trestných stíhaní za aktuálnej Hegerovej a Matovičovej garnitúry

Akcia Očistec

V novembri 2020 Národná kriminálna agentúra (NAKA) v rámci akcie Očistec zadržala bývalých významných funkcionárov Policajného zboru. Medzi zadržanými boli bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, bývalý šéf NAKA Peter Hraško, exriaditeľ protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer, bývalý šéf odboru podpory riadenia NAKA Marián Zetocha a bývalý zástupca riaditeľa Národnej finančnej jednotky Milan Mihálik. Bývalí funkcionári boli obvinení napríklad zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, z korupčných trestných činov a z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

O rok neskôr, 4. novembra 2021, rozhodol Najvyšší súd SR o prepustení všetkých spomínaných obvinených na slobodu, keď u nich nezistil zákonné dôvody na predĺženie lehoty väzby. Približne v tom čase zároveň médiá informovali, že v kauze Očistec bolo ukončené vyšetrovanie.

Prípad Dušana Kováčika

V septembri 2021 bol bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik Špecializovaným trestným súdom v Pezinku neprávoplatne odsúdený na 14 rokov vo väzení, pričom mu zároveň bol uložený trest prepadnutia majetku. Kováčik bol sudkyňou Pamelou Záleskou uznaný za vinného v prípade údajného zasahovania do rozhodovania o väzobnom stíhaní Ľubomíra Kudličku, považovaného za bosa skupiny takáčovcov, za čo mal bývalý špeciálny prokurátor zobrať úplatok.

Kováčikovi obhajcovia rozhodnutie samosudkyne Záleskej kritizovali. Vyčítali jej, že počas hlavného pojednávania im neumožnila vypočuť viacerých svedkov. Predseda Smeru-SD, ktorý si prišiel rozsudok nad Dušanom Kováčikom osobne vypočuť, sa vyjadril, že tu išlo o „monsterproces“.

K zadržaniu Kováčika a jeho vzatiu do väzby v súvislosti s týmto obvinením došlo v októbri 2020. Dušan Kováčik tak aktuálne sedí vo väzbe už vyše roka.

Kováčik bol obžalovaný aj v ďalšom prípade, ktorý sa týkal prijímania úplatku. V tomto prípade bol zároveň s ním obžalovaný aj podnikateľ a bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby (SIS) Peter Košč prezývaný Pán X, ktorý sa mal dopustiť podplácania. Podľa tejto obžaloby mal bývalý špeciálny prokurátor za 50-tisíc eur zamiesť pod koberec dva spisy. Túto obžalobu však Špecializovaný trestný súd odmietol. Sudca Michal Truban toto rozhodnutie zdôvodnil procesnými pochybeniami a tiež tým, že v prípade dvojice obvinených stále nebolo v tom čase rozhodnuté o postupe podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.

Prípad Moniky Jankovskej

Bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti a sudkyňa Monika Jankovská bola zadržaná v marci 2020 v rámci akcie Búrka, pričom následne bola obvinená aj v rámci akcie Víchrica. V kauze Búrka bolo obvinených z rôznej korupčnej trestnej činnosti 18 osôb, z toho 13 sudcov. Proti množstvu z nich svedčí bývalý podpredseda Okresného súdu Bratislava I Vladimír Sklenka.

V novembri 2020 médiá informovali, že Jankovská sa k svojej trestnej činnosti priznala.

Na prelome januára a februára 2021 sa Jankovská vo väzbe pokúsila o samovraždu, keď požila nadmerné množstvo liekov. Najvyšší súd potom 4. marca tohto roka rozhodol o jej prepustení z väzby, avšak prakticky okamžite po prepustení bola opätovne zadržaná. Následne ju Krajský súd v Trnave znovu vzal do väzby, z ktorej ju dozorový prokurátor kauzy baru Fatima prepustil 26. mája. 14. októbra tohto roka vydal Ústavný súd nález, že Krajský súd v Trnave svojím marcovým uznesením porušil Jankovskej základné práva. Zdôvodnil to tým, že dôvody kolúznej väzby, tak ako boli v uznesení konštatované, neboli postavené na konkrétnych, zrozumiteľných a vnútorne konzistentných argumentoch a teda toto rozhodnutie nebolo možné preskúmať.

V kauze baru Fatima podal v auguste tohto roka prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry na Jankovskú a na ďalšie dve osoby obžalobu pre zločin vydierania a zločin marenia spravodlivosti.

Prípady Vladimíra Pčolinského

Generálna prokuratúra v auguste 2021 zrušila obe obvinenia voči bývalému riaditeľovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírovi Pčolinskému. Prvé obvinenie sa týkalo toho, že podľa vyšetrovateľov mali Pčolinský a bývalý námestník SIS Boris Beňa prijať úplatok od konkurzného právnika Zoroslava Kollára vo výške 40-tisíc eur.

Ako sprostredkovateľ úplatku tu mal figurovať bývalý šéf kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó. Druhé obvinenie voči Pčolinskému sa týkalo korupcie v súvislosti so stavebnými firmami.

Pčolinského poslal do väzby Špecializovaný trestný súd v Pezinku 14. marca 2021. V dôsledku spomínaného rozhodnutia námestníka generálneho prokurátora bol exriaditeľ SIS na prelome augusta a septembra prepustený na slobodu.

Obvinenie Jaroslava Haščáka

Bývalý partner skupiny Penta Jaroslav Haščák bol v decembri 2020 obvinený z korupcie a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Haščák podľa obvinenia získal za úplatok 200-tisíc eur nahrávku spisu Gorila od bývalého príslušníka SIS Ľubomíra Arpáša a jeho manželky. Peniaze mal podľa vyšetrovateľov zaplatiť cez faktúry na fiktívne služby od firmy Identita.

Obvinenie voči Haščákovi zrušil v auguste 2021 generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Akcia Judáš

V rámci akcie Judáš obvinila NAKA 2. decembra 2020 osem osôb. Trestná činnosť v tejto kauze sa týka najmä korupcie. Osoby obvinené v akcii Judáš pôsobili vo vysokých funkciách v Policajnom zbore, Slovenskej informačnej službe (SIS), ako aj na Kriminálnom úrade finančnej správy.

V kauze Judáš bol obvinený aj bývalý policajný prezident Milan Lučanský. Ten zomrel koncom roka 2020 vo výkone väzby, údajne v dôsledku samovraždy. Ďalším obvineným v tejto kauze je aj bývalý riaditeľ Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru Jozef Rehák. Ten bol vyše štyri mesiace v kolúznej väzbe, odkiaľ ho však 14. apríla 2021 prepustil senát Najvyššieho súdu. Dôvodom Rehákovho prepustenia bolo nekonanie dozorového prokurátora Petra Kysela.

Kauza a akcia Judáš sa týkala aj bývalého námestníka riaditeľa SIS Borisa Beňu. V máji 2021 schválil samosudca Špecializovaného trestného súdu dohodu o vine a treste medzi Beňom a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. Beňa bol odsúdený na trojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. V rámci svojho prípadu čelil obvineniu zo zločinu prijímania úplatku a z dvoch prečinov ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti.

Akcia Mýtnik

V rámci akcie Mýtnik boli v januári 2021 obvinení podnikateľ Jozef Brhel, jeho brat Peter Brhel, exšéf Finančnej správy František Imrecze, bývalý šéf IT sekcie Finančnej správy Milan Grega a konateľka IT spoločnosti Allexis Jana Rovčaninová. Obvinenia v tejto kauze sa týkali trestnej činnosti súvisiacej s machináciami pri verejnom obstarávaní a s korupciou.

Trestné stíhanie Petra Brhela zastavil ako nedôvodné generálny prokurátor Maroš Žilinka. Jozefa Brhela prepustil na slobodu senát Najvyššieho súdu v novembri 2021. O prepustení Imreczeho a Gregu rozhodol už v júli tohto roka špeciálny prokurátor. Imrecze s vyšetrovacími orgánmi spolupracuje a podľa generálnej prokuratúry sa k trestnej činnosti, ktorá mu bola kladená za vinu, priznal.

V rámci kauzy Mýtnik je trestne stíhaný aj oligarcha Miroslav Výboh, ktorý sa dlhodobo zdržiava v zahraničí. Výboh je stíhaný za údajné sprostredkovanie úplatku, ktorý si mal vypýtať pre bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií, dnes lídra strany Hlas Petra Pellegriniho. V novembri 2021 podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry na Výboha obžalobu.

V rámci akcie Mýtnik III bol zadržaný aj bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc. Príkaz na jeho prepustenie z väzby vydal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry v októbri tohto roka. Kuruc mal podľa obvinenia za 120-tisíc eur poskytnutých v dvoch platbách na jeseň roku 2017 ovplyvňovať legislatívu pre prípravu projektu elektronickej registračnej pokladnice e-kasa.

Kauza Dobytkár

V kauze Dobytkár podal 3. augusta 2021 špeciálny prokurátor Daniel Lipšic rozsiahlu obžalobu. Obžalovaných je osem fyzických osôb a päť právnických osôb. Jednotlivé skutky sa týkajú najmä korupčných trestných činov a potom obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

Kauza Dobytkár sa týka podozrení z korupcie v prostredí Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Polícia vyčíslila hodnotu poskytnutých úplatkov v rámci tejto kauzy na 10,5 milióna eur. Medzi obvinených v tejto kauze patria exšéf PPA Juraj Kožuch, bývalý výkonný riaditeľ PPA Ľubomír Partika, bývalý generálny riaditeľ sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb na ministerstve pôdohospodárstva Marek Kodada, finančník Martin Kvietik či podnikatelia Norbert Bödör a Peter K. 4. februára 2021 rozhodol Najvyšší súd o prepustení Juraja Kožucha na slobodu po tom, ako vo väzbe strávil takmer desať mesiacov.

Akcia Víchrica

V rámci tejto kauzy bola z korupčnej trestnej činnosti obvinená aj bývalá podpredsedníčka Najvyššieho súdu SR Jarmila Urbancová. Vo väzbe bola od októbra 2020, o jej prepustení na slobodu rozhodol Najvyšší súd 31. marca 2021.

V kauze Víchrica bol ďalej obvinený aj podnikateľ a konkurzný právnik Zoroslav Kollár, ktorý bol rovnako vzatý do väzby v októbri 2020.

Na základe rozhodnutia námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu bolo v auguste 2021 Kollárovi zrušené obvinenie v inej kauze, ktoré sa týkalo prečinu podplácania. Obvinenie sa týkalo toho, že Kollár mal údajne poskytnúť úplatok bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému a bývalému námestníkovi SIS Borisovi Beňovi, aby ho nesledovali. Podnikateľ však naďalej však zostal vo väzbe, keďže bol obvinený aj v kauze Víchrica, konkrétne zo zasahovania do nezávislosti súdov.

V rámci kauzy Víchrica bol obvinený aj sudca Najvyššieho súdu Jozef Kolcun, ktorému však generálny prokurátor Maroš Žilinka v marci tohto roka obvinenie v celom rozsahu zrušil. Podľa vyjadrenia generálnej prokuratúry bola dôvodom zrušenia obvinenia úplná abstraktnosť stíhaných skutkov.

Obvinenie Petra Kažimíra

V októbri tohto roka bol bývalý minister financií a súčasný guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír obvinený z podplácania. Bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze o Kažimírovi tvrdí, že mu doniesol úplatok vo výške 50-tisíc eur, pričom exminister tu mal zohrať úlohu akéhosi kuriéra odovzdávajúceho peniaze. Kažimír svoju vinu v tomto prípade odmieta.

Prezidentka Zuzana Čaputová sa v reakcii na obvinenie Kažimíra vyjadrila, že v situácii guvernéra NBS by zvažovala odstúpenie z funkcie pre ochranu inštitúcie, ktorú zastupuje. Kažimír však na jej slová nedal a na čele NBS tak zostáva aj naďalej.

Prípad Martina Ribára

Advokát Martin Ribár bol zadržaný ešte v októbri 2019 v rámci akcie Apač, ktorá bola zameraná na bratislavskú zločineckú skupinu takáčovcov. Ribár bol obvinený zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, z navádzania na krivú výpoveď a tiež z obzvlášť závažného zločinu vydierania. V tomto prípade mal podľa polície pod hrozbou násilia prinútiť k zachovaniu mlčanlivosti voči ostatným členom takáčovcov svojho klienta Pavla Kmeťa.

Ribár strávil vo väzbe takmer 20 mesiacov, nakoniec Špecializovaný trestný súd v máji 2021 rozhodol o jeho prepustení, pričom tu vychádzal z rozhodnutia Ústavného súdu v danej veci. 30. septembra 2021 vydal Ústavný súd ďalší nález vo veci Ribára, v ktorom opätovne skonštatoval porušenie jeho základných práv.

Prípad Kajetána Kičuru

Bývalý šéf Správy štátnych hmotných rezerv Kajetán Kičura bol približne rok a pol väzobne stíhaný, prepustený na slobodu bol nakoniec v októbri tohto roka. Príkaz na jeho prepustenie vydal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.

Kičura je obvinený z prijímania úplatkov a legalizácie príjmu z trestnej činnosti, teda z prania špinavých peňazí, z porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku a taktiež za machinácie pri verejnom obstarávaní. Kičura obvinenia z týchto trestných činov odmieta.

Ján Čurilla a spol.

Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby obvinil štvoricu príslušníkov NAKA (Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Milan Sabota, Štefan Mašin) zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa formou spolupáchateľstva. Dočasný riaditeľ inšpekcie Peter Scholtz bol obvinený z pokračovacieho zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a tiež zo zločinu marenia spravodlivosti.

Vyšetrovatelia NAKA sa mali dohadovať o vykonštruovaní trestnej činnosti (predovšetkým korupčnej) na príslušníkov policajnej inšpekcie. Do tejto ich snahy o diskreditáciu vyšetrovateľov inšpekcie mal byť zapojený aj Scholtz.

Všetci obvinení boli v septembri 2021 poslaní do väzby, Krajský súd v Bratislave však čoskoro rozhodol o ich prepustení na slobodu, keďže sa stotožnil s názorom, že ich trestné stíhanie je neopodstatnené.

Csaba Dömötör, Peter Petrov, Matej Zeman

Za krivú výpoveď bol na podmienečný trest právoplatne odsúdený tzv. kajúcnik Csaba Dömötör, ktorý vystupoval ako svedok v rámci procesu s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom. Z marenia spravodlivosti boli spolu s ním obvinení aj ďalší kajúcnici Peter Petrov a Matej Zeman, ktorý rovnako ako Dömötör vystupoval ako svedok v procese s Kováčikom.

Obvinenie Petra Kovaříka

Peter Kovařík musel tento rok odstúpiť z funkcie policajného prezidenta po tom, ako bol obvinený z marenia spravodlivosti a zneužívania právomoci verejného činiteľa. Obvinenie sa týka zastavenia akcie špeciálneho tímu Úradu inšpekčnej služby, pri ktorej sa podarilo ujsť Matejovi Zemanovi a Petrovi Petrovovi.

Prípad Adriána Szabóa

4. októbra 2021 Špecializovaný trestný súd právoplatne odsúdil bývalého šéfa Úradu inšpekčnej služby Adriána Szabóa. Szabó dostal podmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Podľa orgánov činných v trestnom konaní Szabó v období rokov 2016 až 2020 neoprávnene poskytoval informácie k trestným kauzám bývalému šéfovi Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernardovi Slobodníkovi.

Zurian a Kaľavský

Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby 21. mája tohto roka obvinil bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a z prečinu ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Stalo sa tak na základe výpovede bývalého námestníka SIS Borisa Beňu, ktorý tvrdil, že Zurian mu mal prezradiť veci okolo odpočúvania Ľudovíta Makóa. Prokurátorka generálnej prokuratúry však nakoniec rozhodla o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia voči Zurianovi. Prokurátorka tu dospela k záveru, že uznesenie bolo nezákonné, neopodstatnené a predčasné, vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Prokurátor generálnej prokuratúry zrušil 4. júna tohto roka obvinenie aj bývalému operatívcovi NAKA Jánovi Kaľavskému. Obvinenie Kaľavského pre zneužitie právomocí bolo podľa prokurátora „nezákonné, predčasné a nedôvodné“. Kaľavského v tomto prípade obvinila inšpekcia ministerstva vnútra, prípad dozorovala krajská prokuratúra.

Kaľavský bol v septembri 2021 nanovo obvinený z korupčnej trestnej činnosti a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Boj proti zástancom nepohodlných názorov – prípady Rostasa a Kotlebu

V tomto prehľade sa venujeme prevažne trestným stíhaniam týkajúcim sa korupčných trestných činov, ale bol by neúplný, pokiaľ by sme sem nezahrnuli aj dva súdne procesy týkajúce sa tzv. boja proti extrémizmu a nenávistným prejavom, čo je vlastne inými slovami potláčanie slobody slova a prejavu zo strany justície v prípade zástancov nepohodlných názorov.

V októbri 2021 odsúdil senát Najvyššieho súdu šéfredaktora časopisu Zem a Vek Tibora Eliota Rostasa na peňažitý trest vo výške 4-tisíc eur. Súd zamietol odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry ako aj obžalovaného s tým, že prvotný rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z decembra 2019 pokladá za správny. Pokiaľ by Rostas peňažitý trest nezaplatil, musel by ísť na tri mesiace do väzenia.

Rostasov proces sa týkal článku uverejnenom v časopise Zem a Vek s názvom Klin Židov medzi Slovanmi, v ktorom jeho autor citoval viaceré myšlienky osobností slovenskej histórie, ktoré vyznievali negatívne smerom k židovskej komunite.

Omnoho závažnejšie z hľadiska svojho politického dosahu však bolo zatiaľ neprávoplatné odsúdenie opozičného lídra Mariana Kotlebu (ĽS NS) v prípade odovzdávania symbolických šekov v hodnote 1488 eur. Kotleba bol v októbri 2020 Špecializovaným trestným súdom odsúdený za podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd na štyri roky a štyri mesiace odňatia slobody.

Obvinenie Tódovej a Čikovského

V septembri tohto roka médiá informovali, že vyšetrovateľ z okresného policajného riaditeľstva Bratislava III obvinil novinárov Denníka N Moniku Tódovú a Konštantína Čikovského z ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti. Obvinenie sa týkalo odhalenia totožnosti bývalého novinára a príslušníka SIS Petra Tótha, ktorý vystupoval v trestnej veci vraždy Jána Kuciaka ako utajený svedok.

Obvinenie Tódovej a Čikovského bolo však čoskoro zrušené prokurátorom Krajskej prokuratúry Bratislava ako „nezákonné a neopodstatnené“. Prokurátor zároveň vtedy poverenému príslušníkovi Policajného zboru uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Monika Tódová svojimi novinárskymi príspevkami dlhodobo prispieva k propagandistickému a jednostrannému informovaniu o výrazne medializovaných kriminálnych kauzách s politickým pozadím.

Záver

Z prehľadu, ktorý sme v tomto článku poskytli, je zrejmé, že z očisty spoločnosti v ponímaní Hegero-Matovičovej vlády a jej komplicov na Úrade špeciálnej prokuratúry sa postupom času stal skôr marketing pre potenciálnych voličov, ktorým sa koalícia snaží ako-tak napraviť svoje pošramotené renomé, keď sa jej vôbec nedarí zvládať boj s pandémiou či iné zásadné témy a problémy spoločnosti. Ako je vidieť, v jednotlivých prípadoch tu došlo aj k dosť závažným pochybeniam, pričom pokiaľ má byť za akúsi „vlajkovú loď“ tejto koalície a jej údajného boja s korupciou považované aspoň neprávoplatné odsúdenie Dušana Kováčika, tak treba zároveň povedať, že v tomto prípade sa tých výrazných pochybení „nakopilo“ akosi podozrivo veľa, čo istotne nezostane bez budúcich následkov.

Či bol boj tejto vlády proti korupcii úspešný rozhodnú v najbližšej dobe súdy. Zatiaľ ho ako úspešný hodnotiť nemožno.

Ladislav Kováčik