protesty v Bielorusku

NAŽIVO

Irán dočasne vedie vládnuca rada, členmi sú Pezeškiján, Ežeí a Aráfí

11:56

Izrael povolal do zložiek svojej civilnej obrany 20.000 záložníkov. Izraelčania sa pri útokoch spoliehajú na protiraketový systém Železná kopula (Kipat barzel), ktorý zachytáva veľkú časť vypálených rakiet.

11:55

Belgicko v Severnom mori zaistilo ďalší ropný tanker z ruskej flotily. Operácia na zaistenie tankera sa uskutočnila v spolupráci s partnermi zo skupiny G7, severskými a pobaltskými krajinami a v koordinácii s Francúzskom.

11:54

 Irán v nedeľu spustil novú vlnu raketových a dronových útokov na americké vojenské základne na Blízkom východe a na Izrael. Ide o odvetu za rozsiahly útok, pri ktorom zahynul najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí.

Medzi cieľmi bolo 27 amerických základní v regióne, ako aj izraelské vojenské veliteľstvo a komplex obranného priemyslu v Tel Avive. Uviedla to iránska štátna televízia.

11:43

Revolúcia umelej inteligencie sa vo firmách zatiaľ nekoná. Firmy doteraz, po troch rokoch možnosti využívania AI, hlásia zanedbateľný dosah AI na vlastnú produktivitu aj na zamestnanosť.

11:31

Daňové priznanie sa týka väčšiny, sú však aj výnimky. Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb (PO) je povinná podať každá právnická osoba okrem niektorých výnimiek.

11:29

Babiš zvolal na pondelok Bezpečnostnú radu, témou bude Blízky východ. Spojené štáty a Izrael v sobotu spustili koordinované leteck

11:28

Pri útokoch na Irán bol zabitý aj šéf policajnej spravodajskej služby. V Iráne sa policajná spravodajská služba špecializuje na vnútornú bezpečnosť, boj proti kriminalite a monitorovanie politických a bezpečnostných hrozieb.

11:28

Pomsta za Chameneího smrť je legitímne právo a povinnosť. V kondolenčnom vyhlásení Pezeškiján zdôraznil, že Irán považuje za svoj legitímny právny a morálny záväzok pomstiť smrť Chameneího a potrestať páchateľov aj objednávateľov tohto zločinu.

11:28

Vo vlne útokov v Perzskom zálive dostal zásah aj prístav v Ománe. Iránske útoky v oblasti Perzského zálivu vyvolali obavy z širšieho konfliktu a otriasli regiónom, ktorý bol dlho považovaný za oázu mieru a bezpečnosti na turbulentnom Blízkom východe.

11:27

V Karáčí zastrelili najmenej 8 sympatizantov iránskeho režimu. Stovky demonštrantov sa v nedeľu pokúšali vtrhnúť do prísne stráženej Zelenej zóny v irackej metropole Bagdad.

10:25

Izraelská armáda oznámila nové útoky na ciele v srdci Teheránu. Explózia podľa agentúry AP vyslala do neba kúdol dymu a otriasla okolím

10:25

Irán podnikol ďalšiu vlnu útokov na Izrael, útočí aj na základne USA. Novú vlnu raketových útokov iránskej armády Izrael detegoval v nedeľu okolo 07:50 h miestneho času.

10:24

09:24

Pri útokoch na Irán zahynul náčelník generálneho štábu ozbrojených síl. Podľa štátnej tlačovej agentúry IRNA boli zabití počas zasadnutia Rady obrany.

09:15

Agentúra pre atómovú energiu zvolala mimoriadne zasadnutie o Iráne. Moskva vyzvala medzinárodné spoločenstvo – vrátane OSN a MAAE – na objektívne a nezaujaté zhodnotenie akcií USA a Izraela.

09:15

Syn posledného iránskeho šacha sa ponúka za vodcu krajiny. Pahlavího otec, Mohammad Rezá Pahlaví, vládol Iránu od roku 1941 až do svojho zvrhnutia počas islamskej revolúcie v roku 1979.

09:14

Útok na dievčenskú školu v Iráne si vyžiadal najmenej 148 obetí. Iránsky veľvyslanec pri OSN Amír Saíd Íravání na pôde Bezpečnostnej rady OSN uviedol, že pri údere na školu zahynulo viac než 100 detí a počet civilných obetí stále rastie.

09:14

Irán je pripravený na všetky scenáre, časť Iráncov želá smrť Amerike. Larídžání v rozhovore pre štátnu televíziu zároveň varoval pred snahami o rozdelenie iránskej spoločnosti.

08:41

Trump pohrozil Iránu v prípade odvety za smrť Chameneího. Irán práve vyhlásil, že dnes zasiahne veľmi tvrdo, tvrdšie než kedykoľvek predtým, napísal Trump na svojej platforme Truth Social.

08:40

Severná Kórea dodala Rusku 33.000 kontajnerov so zbraňami. KĽDR sa podľa všeobecných predpokladov snaží výmenou za podporu v zdĺhavej vojne získať od Ruska kľúčové vojenské technológie.

08:06

Demonštranti sa pokúšali vtrhnúť do Zelenej zóny k ambasáde USA. Hlasné výbuchy boli medzitým v nedeľu skoro ráno počuť neďaleko letiska v irackom Arbíle, kde sú rozmiestnené jednotky koalície vedenej USA v irackom autonómnom regióne Kurdistan.

08:06

Na Brit Awards triumfovala speváčka Olivia Dean, získala 4 ocenenia. Brit Awards, ktoré sa udeľujú od roku 1977, sú britským ekvivalentom amerických hudobných cien Grammy.

08:05

Irán po smrti Chameneího povedie krajinu prezident a predstavitelia. Na základe iránskeho zákona musí vplyvná Rada expertov čo najskôr zvoliť nového najvyššieho vodcu.

07:51

Revolučné gardy sľubujú potrestanie Chameneího vrahov. Irán v súvislosti s úmrtím najvyššieho duchovného vodcu krajiny vyhlásil 40-dňový smútok a sedem dní pracovného pokoja.

07:50
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










.

Ako vyriešiť konflikt v Bielorusku?

Už od prezidentských volieb 9. augusta 2020 sa Bielorusko nachádza v zložitom vnútornom konflikte. Tento konflikt sa v mnohom líši od konfliktu na Ukrajine 2013-14 a najmä sily zo zahraničia zasahujú oveľa menej

protesty v Bielorusku
Člen poriadkovej polície zatýka protestujúcu počas zhromaždenia stúpencov bieloruskej opozície, ktorí protestujú proti oficiálnym výsledkom prezidentských volieb v Minsku 13. septembra 2020
❚❚
.

Spoločným znakom s konfliktom na Ukrajine je však to, že obe strany trvajú na svojich predstavách a nedokážu nájsť spoločné riešenie. Avšak napriek tomu, že hľadanie kompromisu nie je vôbec jednoduché, obe strany by mali urobiť ústupky, aby sa predišlo opakovaniu situácie na Ukrajine a najmä hrozbe občianskej vojny.

 

V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
protesty v Bielorusku
Policajti zadržujú protestujúcich počas opozičného zhromaždenia proti oficiálnym výsledkom prezidentských volieb v Minsku 13. septembra 2020
Hrozba občianskej vojny

Situácia v Bielorusku určite nie je čierno-biela a treba ju hodnotiť nezaujato bez ohľadu na politické preferencie. Jednoznačne možno konštatovať, že rozpory medzi A. Lukašenkom a S. Tichanovskou, resp. opozíciou sú veľmi hlboké: obe strany sa nedokážu zhodnúť, kto bol zvolený a ako treba postupovať ďalej. Faktom je, že prezidentské voľby 9. augusta 2020 boli nespravodlivé a výsledky nedôveryhodné. A. Lukašenko určite nezískal 80% ako hovoria oficiálne údaje. Reálnejšie sú rôzne iné čísla, vykazujúce jeho nižšiu podporu, napr. 57% na základe analýz volebných protokolov publikovaných na opozičnom chate. Iná opozičná stránka Golos zasa vo svojom alternatívnom hlasovaní konštatovala jasné víťazstvo S. Tichanovskej, túto stránku však podporovatelia A. Lukašenka nenavštevujú a preto hlasovanie nemožno preceňovať. Bez ohľadu na skutočné výsledky ale treba skonštatovať, že prezident A. Lukašenko ešte nie je na odpis a má stále značnú podporu medzi voličmi. Najviac ho zrejme podporujú dôchodcovia, ktorých je asi 2,6 milióna z celkového počtu 6,8 milióna voličov. Na sociálnych sieťach ich síce nevidno, pri hlasovaní však majú veľkú váhu. V Bielorusku sú voľby tak trochu generačným konfliktom, avšak cítiť aj ďalšie vnútorné konflikty, napr. spor o históriu či ekonomický systém.

Mnohí novinári i politici veľmi podceňujú napätosť súčasnej situácie a neuvedomujú si, ako ľahko môžu demonštrácie v Bielorusku prerásť do občianskej vojny. Najbližším príkladom konfliktu, ktorý začal masovými demonštráciami a skončil vojnou, je Ukrajina. Na Blízkom Východe však protivládne demonštrácie pravidelne prerastajú do občianskych vojen – známymi príkladmi sú Líbya, Sýria, Jemen, atď. Mnohí demonštranti si myslia, že v ich krajine sú ľudia rozumní a vojna vzniknúť nemôže, keď sa však už začne, len ťažko ju dokážu zastaviť. Aj v Bielorusku sú na oboch stranách sily, ktoré hlásajú násilné riešenie. Násilie predstaviteľov Lukašenkovho režimu je známe a použilo sa už tesne po voľbách – neviedlo však k rozohnaniu protestov. Na druhej strane, aj v radoch opozície sa objavujú radikálne výzvy na násilie proti druhej strane: stačí si spomenúť na videá S. Tichanovského, manžela opozičnej kandidátky na prezidenta, na youtube, kde označoval A. Lukašenka a jeho ľudí za švábov a pod heslom „Stop šváb“ vyzýval na zabíjanie švábov.

.

Demonštrácie proti výsledkom volieb v Bielorusku prinášajú riziko násilného konfliktu už preto, lebo nie sú oficiálne ohlásené a tým pádom aj nelegálne. Štátne orgány majú z formálneho hľadiska právo ich rozpustiť a vynútiť rozchod účastníkov. Takýto postup je zákonný, mal by sa však používať opatrne a len vtedy, keď je to nevyhnutné. A práve tu nastáva problém: nie je jasné, kedy je použitie sily nevyhnutné. Ak demonštranti obsadia verejné námestie v rozpore so zákonom, zrejme ich netreba ihneď rozháňať silou, ak by však chceli obsadiť budovu, kde sídlia štátne orgány, polícia ju musí brániť. Práve Lukašenko pritom argumentoval, že 10. a 11. augusta skúšali demonštranti násilne obsadiť verejné budovy a preto bolo potrebné použiť silu zo strany štátu. Lukašenkova argumentácia je zrejme účelová, aby ospravedlnil neprimerané násilie polície, avšak i to potvrdzuje, že pokiaľ sa nejaká situácia dostane mimo zákonného rámca, nekontrolované násilie môže nastúpiť pomerne rýchlo.

Protesty v Bielorusku
Demonštrantka drží karikatúru bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka počas opozičného protestného zhromaždenia proti výsledkom prezidentských volieb v bieloruskom Minsku v nedeľu 6. septembra 2020
Legitimita bieloruskej opozície a zahraničie

Veľmi nevhodne pôsobí v posledných dňoch v Bielorusku zahraničie. To sa pokúša silno podporiť aktivity opozície a aj slovenská diplomacia opozíciu podporuje dosť jednostranne. Na rozdiel od ex-ministra M. Lajčáka však nemá I. Korčok zmysel pre mieru a našu diplomaciu tak Lukašenkovi diplomati považujú iba za „predĺženú ruku“ USA. Zjavne chýba veľvyslanec J. Migaš, ktorý odstúpil kvôli sporu s I. Korčokom už v máji 2020. Toho bral vážne i A. Lukašenko a preto by v súčasnosti mohol vykonať cenné služby prostredníka. Ďalším problémom je konanie prezidentky Z. Čaputovej, ktorá o zahraničnej politike nemá prehľad a pod vplyvom svojich poradcov vystupuje ako „slonica v porceláne“. Neprimerané bolo už vysvecovanie verejných budov v bielo-červeno-bielych farbách. Tento symbol nemá v Bielorusku väčšinovú podporu, i keď ho často používa opozícia. V roku 1995 sa o danej vlajke hlasovalo v referende a podporilo ju asi len 20% Bielorusov, pričom tieto výsledky boli naozaj reálne. Uvedená vlajka má tiež protiruský charakter: Podľa legendy ju prvýkrát použila litovská armáda pri víťazstve nad Moskvou v bitke pri Orši 1514. V Bielorusku ju začali používať v roku 1918 na území pod nemeckou okupáciou, používali ju však aj kolaboranti s nacizmom v rokoch 1941 – 1944 a nacionalisti po rozpade ZSSR (1991 – 1995).

Otázne je i to, ako slovenskí diplomati zasahujú do situácie priamo v Bielorusku. Slovenský diplomat a jeho kolegovia zo štátov EÚ chránili laureátku Nobelovej ceny S. Alexejevič pred zatknutím. Toto konanie na prvý pohľad môže vyznievať ako “rytiersky čin“, problémom ale je, že nie v súlade s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. Navyše, podľa čl. 29 tohto dohovoru: „Osoba diplomatického zástupcu je nedotknuteľná.“. Ak by na nejakého diplomata bieloruský policajt pri zatýkaní člena opozície siahol, bol by z toho medzinárodný škandál. Takže i keď je postup bieloruských orgánov voči S. Alexejevič nespravodlivý, diplomati nesmú svoj privilegovaný status použiť na konanie proti verejnej moci v cudzom štáte. Skúsme si predstaviť, že by podobným spôsobom konali ruskí diplomati v SR a bránili osobu, ktorú by chcela zatknúť NAKA. Zvlášť minister I. Korčok by si mal uvedomiť, ako kritizoval ruských diplomatov za porušovanie Viedenského dohovoru.

V prípade demonštrantov v Bielorusku si tiež treba uvedomiť, aká dôležitá je legitimita ich konania. Tá sa dá pritom dosiahnuť len pri nezávislosti od zahraničia. Keďže demonštrácie proti výsledkom volieb sú neohlásené a v rozpore so zákonom, tak jediné, čo ich môže legitimizovať, je spravodlivé vyjadrenie vôle nespokojných občanov. V momente, keď sa do tohto prejavu zapájajú zahraniční aktéri, boj za spravodlivosť sa mení na geopolitický zápas a ten nie je ospravedlniteľným dôvodom porušovania zákonov. Je jasné, že západní diplomati do situácie v Bielorusku zasahovali už dlhší čas, robili to však subtílnejšie. Keď sa však otvorene postavili voči bieloruským štátnym orgánom, tak iba posilnili legitimitu A. Lukašenka. Násilie jeho režimu možno odsúdiť vtedy, ak potláča spontánne demonštrácie verejnosti bez úlohy zahraničných síl. Od začiatku protestov bolo naozaj veľa spontánnych vystúpení, avšak konanie západných politikov a diplomatov túto spontánnosť spochybňuje. Problémom pre legitimitu opozície je i to, že S. Tichanovskú za prezidentku už uznala Litva, ktorá by sa vzhľadom na historické reminiscencie mala držať skôr v úzadí. Naopak, rozvážne reagoval premiér A. Babiš, ktorý odmietol stretnutie premiérov V4 so S. Tichanovskou. Pochopil, že čím viac budú do udalostí v Minsku zasahovať západní politici, tým budú zásahy Lukašenkovho režimu proti opozícii oprávnenejšie.

Protesty v Bielorusku
Demonštranti so starými bieloruskými národnými zástavami pochodujú k palácu Nezávislosti, rezidencii bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka počas opozičného protestného zhromaždenia proti výsledkom prezidentských volieb v bieloruskom Minsku v nedeľu 6. septembra 2020
Hľadanie ústavného riešenia

Základom riešenia situácie v Bielorusku by mal byť nejaký nový kompromis, nejaká spoločenská zmluva sporových strán. Súčasná ústava totiž zvýhodňuje prezidenta A. Lukašenka a neumožňuje riešenie, s ktorým by mohla byť spokojná aj opozícia. Štátnymi orgánmi, ktoré o výsledkoch volieb rozhodujú, sú Ústredná  komisia pre voľby a referendum (ÚVK) a Najvyšší súd – tie už v auguste 2020 potvrdili víťazstvo súčasného prezidenta. A. Lukašenko je tak zákonným prezidentom, hoci voľby pravdepodobne manipuloval. Skúsme sa teda zamyslieť nad možnosťou riešenia súčasného stavu z pohľadu bieloruskej opozície. Hoci si viem predstaviť i ďalšie, pokúsim sa rozobrať päť základných alternatív.

.
  1. Predčasné prezidentské voľby
  2. Odstúpenie A. Lukašenka
  3. Zmena členov volebných orgánov
  4. Odovzdanie moci opozícii ústavným zákonom
  5. Neústavné prebratie moci

Ad 1. Hoci táto varianta znie pre opozíciu lákavo, predčasné prezidentské voľby by neboli riešením, pretože by o nich znovu rozhodovali ÚVK a Najvyšší súd. Opozícia by výsledky volieb uznala len v prípade svojho víťazstva, naopak víťazstvo A. Lukašenka by zrejme neuznala, ani keby vyhral naozaj férovo. A situácia by sa vrátila na začiatok…

Ad 2. Odstúpenie A. Lukašenka z funkcie by opozícia veľmi privítala, ale nie je isté, že by viedlo k skončeniu krízy. V tomto prípade by totiž prezidentove právomoci prešli na premiéra R. Golovčenka, s ktorým je A. Lukašenko politicky zviazaný. Nastali by síce aj predčasné prezidentské voľby, ale tie by opäť spočítavali vládni nominanti. Bez ohľadu na to, či by za Lukašenkovu skupinu kandidoval on sám alebo jeho premiér, opozícia by v prípade neúspechu mohla opäť spochybniť výsledok. Pri tejto alternatíve tiež treba dodať, že A. Lukašenko neodstúpi aj kvôli svojim voličom, pred ktorými nechce vyznieť ako „slaboch“.

Ad 3. Podobne ani výmena členov ÚVK by neviedla k riešeniu, pretože konečné slovo má pri voľbách Najvyšší súd a tomu opozícia taktiež nedôveruje. Zmena na uvedenom súde podľa predstáv opozície však nie je ústavne jednoduchá a aj výsledok podobnej obmeny by bol neistý – dotknutí sudcovia by sa bránili všemožnými právnymi prostriedkami.

Ad 4. Aj z týchto dôvodov dnes odporcovia prezidenta požadujú, aby A. Lukašenko odovzdal moc priamo S. Tichanovskej alebo nejakému orgánu opozície, napr. Koordinačnej rade opozície. Legálne odovzdanie by sa muselo uskutočniť ústavným zákonom – hoci aj to by bolo ústavne sporné. Navyše, vzhľadom na súčasnú pozíciu A. Lukašenka je podobný krok nereálny a jeho spojenci v parlamente by čosi také nikdy nepodporili.

Ad 5. Ďalšou alternatívou pre opozíciu je postup mimo ústavného rámca a nelegálne prebratie moci, napr. okupáciou budov štátnych orgánov. To by však bolo úplne najhoršie, lebo by mohlo viesť k rozpadu celého ústavného systému, najmä ak by nejaké orgány tento presun moci neuznali – ako napr. orgány na Kryme či v Donbase počas Majdanu 2014. Neústavný postup by pritom neschválil ani Ústavný súd – pred postupom mimo ústavný rámec varoval i predseda Ústavného súdu P. Miklaševič.

Protesty v Bielorusku
Demonštranti so starými bieloruskými národnými zástavami pochodujú k palácu Nezávislosti, rezidencii bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka počas opozičného protestného zhromaždenia proti výsledkom prezidentských volieb v bieloruskom Minsku v nedeľu 6. septembra 2020
Ústavný kompromis?

Žiadna z uvedených alternatív by situáciu nevyriešila, napriek tomu treba hľadať riešenie. Za týmto účelom bude treba novelizovať bieloruskú ústavu a kvôli mieru v krajine by bolo najlepšie, keby sa podarilo dosiahnuť nejaký ústavný kompromis. Obzvlášť dôležité je to, aby sa riešenie dosiahlo vnútornou dohodou a nie zásahom zvonku. Práve zásah zvonku by mohol viesť k neželaným následkom či dokonca priamo k vojne, ako to poznáme z iných prípadov (Ukrajina, Sýria). Rokovania oboch strán by sa mohli uskutočniť formou okrúhleho stola, ktorý by vypracoval návrh novej ústavy a ten sa predložil do referenda. Na základe novej ústavy by sa potom uskutočnili i predčasné prezidentské voľby. Obe strany by však pri takom postupe mali urobiť „bolestivé ústupky“. Opozícia by sa mala zmieriť s tým, že na základe augustových volieb k moci nepríde a až do nových predčasných volieb zostane prezidentom A. Lukašenko. Naopak, A. Lukašenko by mal v novej ústave oslabiť svoje právomoci a súhlasiť s takými procesnými zárukami pre predčasné voľby, aké bude opozícia požadovať. Napr. by mal menovať viacerých členov opozície do funkcií v ÚVK či do ďalších ústredných orgánov. Keby sa tam opozícia posilnila, asi by našla aj určitú podporu v Snemovni reprezentantov (dolná komora), kde prevažujú tzv. nezávislí poslanci. Mnohí z nich podporujú A. Lukašenka len preto, že má veľkú moc, ak by sa však oslabil, zrejme by boli ochotní spojiť sa i s opozíciou.

Žiaľ, v súčasnosti to na ústavnú dohodu oboch strán bieloruského sporu nevyzerá, a nikto nechce ustúpiť zo svojich pozícií. Aj preto sa asi rozhodne použitím otvoreného násilia. Prezident A. Lukašenko je momentálne v ofenzíve, zatýka predstaviteľov opozície a situácia sa veľmi rýchlo mení. Zostáva len dúfať, že A. Lukašenko pochopí, že jeho pozícia bude do budúcna slabšia, doterajší štýl vlády neudržateľný a situáciu bude naďalej zhoršovať ekonomická kríza po pandémii. Prezident sa síce k ústavným zmenám ako takým nestavia odmietavo, mal by ale spraviť viac ústretových krokov. Rozumné by tiež bolo, keby si našiel politického „nástupcu“, ktorý by do budúcna obhajoval záujmy jeho voličov. Na druhej strane by si opozícia mala uvedomiť, že A. Lukašenko má v Bielorusku ešte stále veľmi veľa podporovateľov, ktorí sa budú brániť pokusom o revolučnú zmenu. Opozícia by sa tiež mala zmieriť s perspektívou, že neuspeje tak, ako by si želala a opustiť predstavu rýchleho prebratia moci. Jednu vec by však mali obe strany pochopiť súčasne: hoci sa dnes kompromisy robia ťažko, s pokračujúcim konfliktom sa budú robiť ešte oveľa ťažšie.

Branislav Fábry

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk



.
.

.

Blogy

Miroslav Urban

Ivan Štubňa

Gustáv Murín

Marek Brna

Anton Čapkovič

Miroslav Ondrej

.
.

NAŽIVO: Trump aj Irán potvrdili smrť Chameneího

Aj v nedeľu sledujeme aktuálnu situáciu na Blízkoch východe po včerajšom prvom leteckom útoku Spojených štátov amerických a Izraela na…

01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 12 min. čítania | 0 komentárov

.

Trump podľahol izraelskej lobby

Trump spustil kampaň proti Iránu po týždňoch lobovania zo strany Izraela a Saudskej Arábie, informoval denník Washington Post s odvolaním…

01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Začína sa nová éra Blízkeho Východu? Smrť iránskeho ajatolláha vyvolala búrlivé oslavy aj hnev

Svet sa v nedeľu ráno zobudil do správy, ktorá môže patriť medzi najzásadnejšie udalosti posledných desaťročí. Iránsky najvyšší vodca Alí…

01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

Fico hovorí o absolútnom rozklade svetového poriadku

Premiér Robert Fico, podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák a podpredseda NR SR Tibor Gašpar zvolali na nedeľné ráno…

01. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
01. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Irán pripravuje „najsilnejšiu“ odpoveď

Irán pripravuje rozsiahle údery v reakcii na smrť ajatolláha Chameneího. Informovala o tom tlačová agentúra Fars, ktorá má blízko k…

01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
.

Najnebezpečnejšia kniha, aká kedy bola vydaná

Brilantné „povinné čítanie“ pre každého, kto chce nájsť pravdu. “Najnebezpečnejšia kniha, aká kedy bola vydaná” je o tom, čo sa…

01. 03. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov
01. 03. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov

Danko: Pozvánku od Zelenského na Ukrajinu by mal premiér akceptovať

Ak predseda vlády SR Robert Fico dostal pozvánku na stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na pôde Ukrajiny, mal by…

01. 03. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
01. 03. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

Čo sa stane ak Irán padne: s najväčšou pravdepodobnosťou to bude Irak 2

Len vo väčšej škále, tento predpoklad vyslovil exminister Juraj Draxler. Jeho status prinášame v plnom znení

01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Ďalšia vojna na obzore? Britské koloniálne „dedičstvo“ na hranici Pakistanu a Afganistanu

V tieni útoku „mierotvorcu“ Trumpa riadeného izraelskou loby na Irán, hroziaceho jadrovou eskaláciou, sa odohráva ďalší nebezpečný konflikt s účasťou…

01. 03. 2026 | Komentáre | 9 min. čítania | 0 komentárov
01. 03. 2026 | Komentáre | 9 min. čítania | 0 komentárov
.

Premiér bude žiadať Žilinku o obnovu konania v súvislosti s Makóom. Tvrdí, že prokurátor Šurek zneužil svoje právomoci

Premiér Robert Fico bude žiadať generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby inicioval obnovu konania v súvislosti s kajúcnikom Ľudovítom Makóom. Ten…

01. 03. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
01. 03. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

Ako sa budú vyvíjať udalosti v Iráne po smrti ajatolláha?

S potvrdením úmrtí Chameneího a ďalších vysokopostavených iránskych vodcov sa plán USA a Izraela stal všeobecne jasným. Pripomína to, čo…

01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

Rodičovský dôchodok sa zmenil na asignáciu podielu zaplatenej dane, Sociálna poisťovňa odpovedá na najčastejšie otázky

Deti môžu svojim rodičom, starobným dôchodcom, poukázať časť zo zaplatenej dane formou asignácie podielu zaplatenej dane. Tento spôsob nahradil takzvaný…

01. 03. 2026 | Ekonomika | 3 min. čítania | 0 komentárov
01. 03. 2026 | Ekonomika | 3 min. čítania | 0 komentárov

Počet obetí útoku na dievčenskú základnú školu stúpol na 108

Počet obetí sobotňajšieho útoku na dievčenskú základnú školu v okrese Mínáb na juhu Iránu stúpol na 108. Uviedol to v…

01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
.

Zacharovová odporučila ruským paralympionikom, aby ignorovali provokácie

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová odporučila ruským paralympijským športovcom, aby nevenovali pozornosť provokáciám a prekážkam, ktoré im kladie…

01. 03. 2026 | 0 komentárov

Európska komisia implementuje dohodu s Mercosur pred rozhodnutím Súdneho dvora EÚ

Európska únia začne uplatňovať dohodu s Mercosur, kým čaká na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora o jej zákonnosti, uviedla v piatok…

01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Cudzinci majú vyriešiť problém s dezerciou a zlou mobilizáciou v AFU

Problém nedostatočnej mobilizácie a masovej dezercie sa bude riešiť náborom cudzincov do ukrajinských ozbrojených síl

01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

To najdôležitejšie z Ukrajiny: Francúzi zastavili ďalší ruský tieňový tanker

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

.

V Dubaji horel ikonický hotel Burdž al-Arab, údajne ho zasiahli trosky iránskeho dronu

Dubajské úrady uviedli, že trosky zo zachyteného iránskeho dronu spôsobili požiar v ikonickom hoteli Burdž al-Arab. Referuje o tom web…

01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
01. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Sestry dostanú stabilizačný príspevok. Pozrite si o akú sumu ide

Sestry a pôrodné asistentky v ústavnej zdravotnej starostlivosti dostanú v tomto roku stabilizačný príspevok. Vyplýva to z novely zákona o…

01. 03. 2026 | Ekonomika | 1 min. čítania | 0 komentárov
01. 03. 2026 | Ekonomika | 1 min. čítania | 0 komentárov

Premiér o Iráne, Samsungu a ďalších udalostiach

Prinášame vám video premiéra Roberta Fica v ktorom už tradične komentuje udalosti týždňa. Premiér sa venuje viacerým veľmi aktuálnym témam…

28. 02. 2026 | Z domova | 9 min. čítania | 0 komentárov
28. 02. 2026 | Z domova | 9 min. čítania | 0 komentárov

Nájdite tri rozdiely na tomto obrázku

Rozdiely dokážu preveriť vašu pozornosť rýchlejšie, než si myslíte. V tejto krátkej vizuálnej výzve máte len 31 sekúnd na to,…

01. 03. 2026 | 0 komentárov

Americko-izraelsko-iránska vojna: perspektívy pre Irán…

V skutočnosti som dokonca trochu prekvapený tým, čo vidím, píše ruský vojenský analytik Jurij Podoljaka. Úplne bezzubá iránska vláda v…

28. 02. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
28. 02. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

Obezita a ženy – zaujímavosti o ktorých ste ani len netušili

Obezita je komplexné ochorenie so špecifickými dôsledkami pre ženy. Nadmerná váha u žien ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu, znižuje plodnosť, komplikuje tehotenstvo…

01. 03. 2026 | Z domova | 8 min. čítania | 0 komentárov
01. 03. 2026 | Z domova | 8 min. čítania | 0 komentárov

Toto sú tie najhoršie nápady 21. storočia

Najhoršie nápady moderných dejín nám ukazujú, že ani technologický pokrok nejde vždy správnym smerom. V 21. storočí sme boli svedkami…

01. 03. 2026 | 0 komentárov

Slovensko ako jedna z mála európskych krajín odsúdilo útok na Irán

V súvislosti s novou vojenskou eskaláciou medzi Izraelom a Iránom Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR s poľutovaním konštatuje,…

28. 02. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
28. 02. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Prívrženci MAGA kritizujú Trumpa za útoky na Irán

Bývalý poradca Trumpa Michael Flynn považuje za nesprávne, že vojna sa začala bez súhlasu Kongresu

28. 02. 2026 | Aktualizované 28. 02. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
28. 02. 2026 | Aktualizované 28. 02. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

Simulácia? Fotografie, pri ktorých realita úplne zlyhala

Simulácia reality občas vyzerá, akoby si dala prestávku a zabudla, čo má robiť. Práve vtedy vznikajú momenty, ktoré pôsobia ako…

01. 03. 2026 | 0 komentárov

Vojna proti Iránu. Čo sa aktuálne deje

V tomto článku budeme v priebehu nasledujúcich hodín prinášať najčerstvejšie udalosti a informácie týkajúce konfliktu na Blízkom východe. Irán dnes…

28. 02. 2026 | Zo zahraničia | 13 min. čítania | 0 komentárov
28. 02. 2026 | Zo zahraničia | 13 min. čítania | 0 komentárov

Boráros vyhlásil, že sa musel dotknúť tela Jákliovej, aby mu došlo, že naozaj zomrela

MMA zápasník Gábor Boráros sa znovu vyjadril k prípadu tragickej autonehody jeho niekdajšej snúbenice Móniky Jákliovej z 21. januára s…

01. 03. 2026 | 0 komentárov

.

NAŽIVO

Irán dočasne vedie vládnuca rada, členmi sú Pezeškiján, Ežeí a Aráfí

11:56

Izrael povolal do zložiek svojej civilnej obrany 20.000 záložníkov. Izraelčania sa pri útokoch spoliehajú na protiraketový systém Železná kopula (Kipat barzel), ktorý zachytáva veľkú časť vypálených rakiet.

11:55

Belgicko v Severnom mori zaistilo ďalší ropný tanker z ruskej flotily. Operácia na zaistenie tankera sa uskutočnila v spolupráci s partnermi zo skupiny G7, severskými a pobaltskými krajinami a v koordinácii s Francúzskom.

11:54

 Irán v nedeľu spustil novú vlnu raketových a dronových útokov na americké vojenské základne na Blízkom východe a na Izrael. Ide o odvetu za rozsiahly útok, pri ktorom zahynul najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí.

Medzi cieľmi bolo 27 amerických základní v regióne, ako aj izraelské vojenské veliteľstvo a komplex obranného priemyslu v Tel Avive. Uviedla to iránska štátna televízia.

11:43

Revolúcia umelej inteligencie sa vo firmách zatiaľ nekoná. Firmy doteraz, po troch rokoch možnosti využívania AI, hlásia zanedbateľný dosah AI na vlastnú produktivitu aj na zamestnanosť.

11:31

.

Taraba vidí svoju budúcnosť v SNS

V budúcich parlamentných voľbách sa súčasný podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba chce uchádzať o hlasy ako…

28. 02. 2026 | Aktualizované 28. 02. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
28. 02. 2026 | Aktualizované 28. 02. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

Prvý dôsledok útoku na Irán pre Ukrajinu

Vojna USA s Iránom môže spôsobiť nedostatok rakiet pre systémy protivzdušnej obrany, čo ovplyvní vojnu na Ukrajine

28. 02. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
28. 02. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Podozrivý z lúpeže v Košiciach policajtom najprv ušiel, potom sa pred nimi skrýval pod posteľou

Podozrivý z lúpeže policajtom najprv ušiel, potom sa pred nimi skrýval pod posteľou. O prípade informuje Krajské riaditeľstvo Policajného zboru…

28. 02. 2026 | Regióny | 1 min. čítania | 0 komentárov
28. 02. 2026 | Regióny | 1 min. čítania | 0 komentárov

Útok na Irán. Izrael sa pokúsil zabiť iránskeho prezidenta. Irán sľubuje drvivú odpoveď

O pokuse o atentát na iránskeho prezidenta Masúda Pezeškjána počas izraelských útokov informuje Clash Report

28. 02. 2026 | Aktualizované 28. 02. 2026 | Zo zahraničia | 10 min. čítania | 0 komentárov
28. 02. 2026 | Aktualizované 28. 02. 2026 | Zo zahraničia | 10 min. čítania | 0 komentárov

.

NAJČÍTANEJŠIE










Kde vládol Mojmír sa kryštalizuje

Napriek tomu, že na českej Morave nie je ani jediné nálezisko z obdobia existencie takzvanej Veľkej Moravy, ktoré by zodpovedalo kritériám…

28. 02. 2026 | Zaujímavosti | 9 min. čítania | 0 komentárov
28. 02. 2026 | Zaujímavosti | 9 min. čítania | 0 komentárov

.
.

Blogy

Miroslav Urban

Ivan Štubňa

Gustáv Murín

Marek Brna

Anton Čapkovič

Miroslav Ondrej

.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov