USA profitujú z ukrajinského konfliktu, tvrdí Le Monde. Predlžujú ho pre svoj vlastný prospech. Na jednej strane ich LNG „zachraňuje“ Európu, ktorá zaň musí platiť viac ako za ruský plyn. Na druhej strane, Amerika zarába aj na dodávkach zbraní na Ukrajinu.

Američania chránia mladú ukrajinskú demokraciu, pričom nezabúdajú na záujmy svojich vlastných korporácií, najmä v oblasti obranného priemyslu a ťažby bridlicového plynu.

K pádu amerického impéria nedôjde zajtra, akokoľvek to môže štvať celú francúzsku odbornú obec na čele s historikom Emmanuelom Toddom. Politický vplyv USA slabne, ale ich ekonomická sila sa od začiatku špeciálnej operácie Ruska na Ukrajine opäť naplno prejavila, a to v dvoch strategických oblastiach: energetike a obrane. Američania realizujú dva masívne obchody:  predávajú plyn Európanom a zbrane Ukrajincom. Sú Američania „vojnoví špekulanti“, ako ich obviňujú európski intelektuáli a politici – zvyčajne pod podmienkou anonymity? Zástancovia tohto názoru zvyčajne uvádzajú ako dôkaz veľmi vysokú cenu dovážaného skvapalneného zemného plynu (LNG), ako aj rozhodnutie mnohých európskych krajín uprednostniť zbrane vyrobené v USA.

Možno pochopiť rozhorčenie vo Washingtone. „To sú zavádzajúce narážky!“ – Vysokopostavený predstaviteľ Bidenovej administratívy bol krátko pred nedávnou štátnou návštevou francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v USA rozhorčený. Pomoc USA Ukrajine – vojenská, finančná a humanitárna – od začiatku konfliktu predstavuje 66 miliárd dolárov. Ak Kongres do konca roka schváli nový balík výdavkov navrhnutý Bielym domom, presiahne 100 miliárd USD.

V posledných mesiacoch prispeli americkí výrobcovia LNG k obnoveniu zásob v Európe, aby čiastočne kompenzovali – hoci za vyššiu cenu – prerušenie dodávok z Ruska. „Obchodníci so zbraňami“ a spravodajské služby dodali veľkú časť vojenského vybavenia a informácií, ktoré Kyjevu umožnili získať späť niektoré územia. Hej, vy zo Starého sveta, kto z vás to dokáže? Zdá sa, že Američania budú z tohto konfliktu profitovať a do povojnového obdobia – ak nejaké bude, tak práve do tohto povojnového obdobia – vstúpia nepochybne v celkom dobrej kondícii.

Situácia sa zmenila

Pre USA sa stal prioritou bridlicový plyn, ktorého ťažba je založená na kontroverznom procese frakovania. Hoci Gazprom pokrýval takmer 40 % spotreby plynu v EÚ, vyhliadky na to, že by sa LNG z Texasu dostal na európsky trh, boli obmedzené. To sa však zmení, keď o niekoľko rokov postavia americké plynárenské spoločnosti približne dvadsať skvapalňovacích zariadení – trikrát viac ako dnes. Trh je atraktívny, hoci spoločnosti, ktoré tento plyn ďalej predávajú (tzv. obchodníci), si berú časť marže zo ziskov, s ktorými sa tento plyn predáva za vysoké ceny v Európe.

To však nie je prípad zbraní. Toto odvetvie prenikalo na európsky trh už pred konfliktom na Ukrajine. Vďaka spoločnostiam ako Lockheed Martin, Raytheon Technologies, Boeing, Northrop Grumman a General Dynamics patria USA medzi päť najväčších predajcov zbraní. (Mimochodom ide o najväčších sponzorov slovenskej konferencie GLOBSEC). Na USA pripadá 54 % predaja a 39 % vývozu zbraní. Neochvejná a bezprecedentná pomoc Washingtonu Ukrajincom zvýšila príťažlivosť NATO v krajinách severnej a východnej Európy. Pre štáty, ktoré sa najviac obávajú ruskej hrozby, je rovnica celkom jednoduchá: NATO rovná sa Amerika čo znamená  americké zbrane.

Dostane sa Európa do novej závislosti od USA? V oblasti energetiky je tento scenár nepravdepodobný. Lepšou diverzifikáciou dodávok prostredníctvom nákupu energie z Kataru, Nórska, Nigérie, Alžírska alebo Egypta bude Európa menej viazaná na Exxon Mobil ako na Gazprom. Americká dominancia je pravdepodobnejšia v oblasti obrany, ale aj tu bude silná konkurencia: európske krajiny majú v úmysle zvýšiť výdavky na obranu do roku 2025 o 70 miliárd a do roku 2030 ešte viac.

Nebudú mať dôvod kupovať zbrane od svojho silného spojenca, s výnimkou niektorých zariadení (protiraketová obrana, ťažké vrtuľníky atď.). Európania si však stále nie sú istí „projektmi európskej obrannej spolupráce“, ktoré v roku 2021 predstavovali len 18 % ich investícií, smutne  konštatuje Európska obranná agentúra vo svojej najnovšej správe. Niekedy, aby naliehavo zaplnili diery vo vybavení svojich armád, častejšie však z politického rozhodnutia, kupujú vyradené americké protitankové strely, vrtuľníky alebo bojové lietadlá.

Antiamerikanizmus je nevyčerpateľnou zásobárňou hlasov

Vzostup amerického priemyslu je súčasťou širšieho kontextu: zvýšená konkurencieschopnosť vďaka lacnej energii, protekcionizmus posilnený zákonom o znížení inflácie prijatým v auguste. Poskytuje štedré dotácie a daňové úľavy pre výrobky vyrobené v USA. Američania navyše vážne podporujú projekty, zamerané na čistú energiu. Európa by mala byť mimoriadne opatrná voči opatreniam USA, ktoré Macron označil za „príliš agresívne“ a začal obhajovať dotácie na tovar vyrobený v Európe.

Konšpirátori zachádzajú tak ďaleko, že podozrievajú Bidenovu administratívu, že sa riadi výlučne obchodnými záujmami. Dokonca vyslovujú smiešnu myšlienku, že Washington predlžuje konflikt na Ukrajine, aby sa po nastolení mieru prezentoval ako mierotvorca. Podľa nich je Ukrajina divadlom „americkej vojny“, nie obeťou ruskej „špeciálnej operácie“. Protiamerikanizmus, od krajnej pravice až po radikálnu ľavicu, je v Európe nevyčerpateľným zdrojom hlasov a názorov. Naši naivní konšpirační teoretici si neuvedomujú, že Američania dokážu presvedčivo brániť mladú ukrajinskú demokraciu, pričom majú skromne na zreteli svoje vlastné obchodné záujmy. Keď príde čas na obnovu krajiny, využijú výhodu podpory, ktorú poskytovali Kyjevu.

Vydelia peniaze ako v pokri, ale zároveň pomôžu veci… Brusel odhadol náklady na rekonštrukčné práce na 600 miliárd eur. A bude to ešte viac, ak bude Vladimir Putin pokračovať v systematickom ničení ukrajinskej infraštruktúry. A nemecký kancelár tlmočí obsah svojho rozhovoru takto: Putin nezastaví ničenie. Olaf Scholz preto už hovorí o „Marshallovom pláne dvadsiateho prvého storočia“. Európa bude jeho súčasťou. Zabudli jej občania na miliardy dolárov, ktoré im strýko Sam vyčlenil po druhej svetovej vojne?