Moskva 30. septembra 2022 (HSP/ Svabodnaja pressa /Foto: TASR-Pavol Zachar / Facebook)

V Európe ľudia začínajú chápať, čo sa deje na Ukrajine, myslí si Dmitrij Rodionov autor článku o Slovensku v ruských novinách Svabodnaja pressa

Slovensko je v otázke konfliktu na Ukrajine rozdelené, vyplýva z výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnili Slovenská akadémia vied a agentúry MNFORCE a Seesame a ktorý zverejnil bratislavský Denník N, píše v svojom článku Rodionov.

Prieskum obsahoval len jednu otázku: “Ako by ste chceli, aby sa konflikt na Ukrajine skončil?” Celkovo odpovedalo 1,1 tisíc ľudí, z ktorých 20,6 % si želá, aby sa situácia skončila jasným víťazstvom Ruska, zatiaľ čo 19,9 % očakáva víťazstvo Ukrajincov.

“V rámci všetkých odpovedí si viac ako polovica respondentov želá víťazstvo Ruska, približne tretina si želá víťazstvo Ukrajiny. Takmer každý piaty (17,9 %) nie je pripravený na túto otázku odpovedať,” uvádza sa v prieskume o ktorom Hlavné správy viac písali tu.

Rozdiel v zásade nie je veľký, len nie je jasné, nakoľko je takáto vzorka reprezentatívna. Záleží Slovákom na Rusku a Ukrajine?

– Slovensko v jednom momente prijalo viac ako 300-tisíc utečencov, čo je na krajinu s 5,5 milióna obyvateľov veľa,” vysvetľuje Vadim Truchačev, docent na Katedre medzinárodných vzťahov a medzinárodných regionálnych štúdií Ruskej štátnej humanitárnej univerzity.

– Takže Slovákom, samozrejme, záleží na Rusku a Ukrajine. Vzorka je štandardná pre prieskumy, ale tipoval by som, že tých, ktorí “skôr sympatizujú s Ruskom” a sú jednoznačne proukrajinskí, je o niečo menej. A je veľa tých, ktorí váhajú, čo prieskum úplne neodráža. Naznačujú to aspoň výsledky volieb po roku 2014.

“SP: 20,6 % a 19,1 % je v zásade malý rozdiel. Môžeme v tejto otázke hovoriť o polarizácii? A predsa je ich o niečo viac v prospech Ruska. Prečo?

– Slovensko je krajina, v ktorej bolo vždy 20-25 % rusofilov. Slováci si cenia svoje “slovanstvo”. A aktuálny prieskum verejnej mienky to ukázal. Na rozdiel od bratskej Českej republiky. Existuje však 15-20 % tvrdohlavých atlantistov. Ich značnú časť tvoria slovenskí Maďari, ktorí sú na rozdiel od svojich krajanov v Maďarsku a na Zakarpatsku v nemalej miere rusofóbmi. Vo všeobecnosti je polarizácia názorov na Rusko pre Slovensko veľmi typická – rovnako ako pre Českú republiku. V ktorej je však viac zarytých rusofóbov ako rusofilov.

“SP: Slováci sa úprimne zaujímajú o konflikt na Ukrajine alebo majú záujem, aby sa čo najskôr skončil, pretože ním trpí celá Európa?

– Samozrejme, v prvom rade chcú, aby sa utečenci, ktorí zaplavili krajinu, vrátili domov. Aby ceny klesli, aby bolo v domoch teplo. Takže rusofilstvo Slovákov by som nepreháňal. Mnohí z nich jednoducho triezvo vnímajú hrozbu rozchodu s Ruskom.

“SP: – Ako sa zmenili rusko-slovenské vzťahy po studenej vojne? Od čoho to záviselo? Dá sa táto krajina označiť za nepriateľskú, priateľskú alebo neutrálnu?

– Kolísali. V rokoch 1993-1998 boli neutrálne. Potom chladné, potom skôr teplé. Bývalého slovenského premiéra Roberta Fica mnohí v EÚ všeobecne považovali za “agenta Kremľa”. Od roku 2020 sa však vzťahy prudko zhoršili a súčasné slovenské orgány takmer úplne kopírujú rusofóbne správanie svojich českých kolegov. Celkovo by som vzťahy označil za neutrálne, ale dnes zažívajú veľmi ťažké časy. Čo sa v skutočnosti mnohým Slovákom nepáči.

“SP: – Prečo sa tieto prieskumy uskutočňujú? Ovplyvňujú ich výsledky niečo? Je potrebné, aby ich vláda skrývala?

– Ako v každej krajine, aj tu ide o pokus zistiť postoj verejnosti k určitému dôležitému problému. Zistiť, do akej miery politika vlády odráža túžby ľudí. V tomto prípade je odpoveď zrejmá: väčšina Slovákov nepodporuje politiku rozchodu s Ruskom.

“SP: Myslíte si, že situácia v iných európskych krajinách je podobná? Teda, ak neberieme do úvahy profesionálnych rusofóbov, ako je Poľsko a Pobaltie?

– Obraz je veľmi odlišný. Celkovo je Slovensko, čo sa týka spoločnosti, jedným z najlojálnejších štátov voči Rusku. Podobné údaje majú len Maďarsko, Bulharsko, Grécko a Cyprus. V iných krajinách sú protiruské nálady oveľa jasnejšie. Aj keď to nie je také ohromujúce ako v Poľsku a Pobaltí. Napríklad v Českej republike je oveľa viac kritikov (častejšie umiernených) Ruska.

– Údaje z prieskumu naznačujú, že vzorka respondentov je dostatočná na to, aby sa dalo povedať, že áno, výsledkom prieskumu sa dá veriť,” hovorí Michail Ignatov, doktor filozofie, vedúci katedry sociológie a manažmentu na Moskovskej štátnej technickej univerzite V. G. Šuchova.

– A čo sa týka faktu – ak Slovákom vôbec záleží na tomto konflikte, nemali by sme zabúdať na fakt rozpadu Juhoslávie. Slovensko síce nebolo súčasťou Juhoslávie, ale vzhľadom na svoju geografickú polohu nebolo vôbec vzdialené. Rovnako ako Belgorod vo vzťahu k Charkovu. A Slováci spolu so Srbmi, Chorvátmi, Slovincami, Bosniakmi a ďalšími svedkami tých udalostí videli tie procesy, ktoré teraz pozorujeme v konflikte na Ukrajine, vo svojej krajine v 90. rokoch.

Jednoducho povedané, nemajú žiadne ilúzie o USA, Európe a ostatných aktéroch prerozdeľovania sveta. A áno, pre niektorých ľudí je pozícia Ruska pochopiteľná, zatiaľ čo iní si vytvorili “spasiteľské sny” o tom, že Slovensko je údajne súčasťou západného sveta. Tento rozpor rozdeľuje Balkán už celé stáročia.

“SP: – Prečo vôbec existujú takéto prieskumy? Čo chcú zistiť a ovplyvnia výsledky niečo?

– Cieľ takéhoto prieskumu je predovšetkým politický. Je veľmi dôležité ukázať na jednej strane pluralizmus, takpovediac potvrdiť prítomnosť demokratických “ideálov” v krajine a na druhej strane poukázať na príčiny absencie jasného postoja krajiny ku konfliktu na Ukrajine. Legitimizácia neutrality. Slovensko je malá krajina obklopená rôznymi politickými prúdmi. Poukazovanie na jej neutralitu je spôsob, ako prežiť. Prieskum verejnej mienky je vyjadrením tohto zámeru.

“SP: – Je pozícia Slovákov odlišná od spoločnej európskej pozície? Ako podľa vás vnímajú konflikt bežní ľudia v iných krajinách?

– Vo všeobecnosti nevyniká. Európska spoločnosť bola donedávna skôr nasýtenou spoločnosťou. Takéto štáty sa vyznačujú nasledujúcou vlastnosťou – nezapájať sa do politiky. Inými slovami, za čo sa im povie, aby zdvihli ruku, za to ju zdvihnú – pokiaľ sa neprestane žiť pohodlne. Ale prestalo sa a ľudia sa začali pýtať. A hneď ako sa začali ozývať, objavila sa kritická reflexia reality. A to na druhej strane už viedlo k fenoménu dohody s Ruskom. A čím menej ekonomického “tuku” má tá či oná európska krajina, tým väčšia je prevaha názorov v náš prospech.

“SP: – Tí Európania, ktorí majú svoj vlastný postoj k tejto otázke, sa naozaj zaujímajú o situáciu na Ukrajine? Alebo sa obávajú sankcií a nimi vyvolanej energetickej krízy?

– Samozrejme, v dnešnej mimoriadne infantilnej spoločnosti nemožno tvrdiť, že ľuďom ide v prvom rade o ich ekonomický blahobyt – je tu veľký faktor, v ktorom dominuje emocionálny pohľad na určité procesy. Médiá ukazujú krásne a draho natočenú propagandu v prospech Ukrajiny – tomu zodpovedá aj jej vplyv. Čím viac sa však blíži zima, tým viac sa do popredia dostáva faktor žalúdka a tepla. V menších krajinách je z historického hľadiska prirodzené podporovať názor, ktorý poskytuje pohodlie. Práve teraz je tento pohľad náš. Pohľad Ruska.

“SP: – Môže sa s prehlbujúcou sa krízou zmeniť názor bežného európskeho človeka? Dá nám to niečo?

– Nielenže sa zmení, ale stane sa rozhodujúcim faktorom, krajiny bez jasných politických lídrov sa na tento názor úplne spoliehajú. Názor občanov je štítom pre kariérny blahobyt nenáročných európskych politikov. Tento štít sa však môže kedykoľvek zmeniť na meč, ako sa to napríklad nedávno stalo v prípade Borisa Johnsona. A tento meč je čoraz ostrejší. Každý je zvyknutý kúpať sa v horúcej vode a jesť ohrievané jedlo. Banálne, áno.

Ale časy zmien vždy odstraňujú zbytočnosti a ponechávajú len to najdôležitejšie. Samozrejme, bude to pre nás veľmi dobré. Prinajmenšom to prinúti európskych politikov zaujať voči konfliktu na Ukrajine neutrálny postoj.