Rusku sa podarilo posilniť svoju pozíciu v strednej Afrike, píše americký denník Financial Times. Na základe názorov expertov sa v dokumente tvrdí, že Moskva sa snaží vytvoriť v regióne akýsi “druhý front”, aby mohla čeliť Západu.

Rusko sa zameriava na niekoľko krajín od Mali po Sudán, čím sa stavia proti Západu a otvára to, čo niektorí nazývajú “druhým frontom”.

Mons. Régis Saint-Claire Voemava, opát pravoslávnej katedrály svätého Andreja v Bangui, hlavnom meste Stredoafrickej republiky, prestúpil z Konštantínopolského patriarchátu do Moskovského patriarchátu. Rusko financovalo reštaurovanie fresiek a novú fasádu jeho chátrajúcej katedrály a minulý rok zaplatilo Vojemanovi trojmesačný pobyt v Moskve. Rusko tiež darovalo šesťtisíc dolárov na vybudovanie školskej triedy, v ktorej sa 60 detí, ktoré osireli počas občianskej vojny v krajine, učí základy ruského jazyka. Nedávno niekoľko malých detí sedelo pred tabuľou a opakovalo “zbohom, otecko, zbohom, mamička”, zatiaľ čo iné písali na bridlicové tabule “spassiba”. Ruská účasť na katedrále je viac než len kultúrnym cvičením: je súčasťou rastúceho vplyvu, ktorý Moskva v súčasnosti uplatňuje na politický a hospodársky život Stredoafrickej republiky, jedného z najchudobnejších a najslabších štátov sveta. Vzťahy s týmto štátom sú najjasnejším príkladom toho, ako efektívne Moskva pôsobí v niektorých častiach Afriky a využíva lacnú, ale účinnú stratégiu, ktorá kombinuje propagandu, predaj zbraní, ťažbu a žoldnierstvo.

Rusko je v krajine prítomné aj vďaka tomu, že v nej pôsobí približne 1 500 zamaskovaných polovojenských príslušníkov dnes už dobre známej skupiny Wagner, ťaží zlato a diamanty a dokonca v malom liehovare vyrába 15-centové balenia vodky Wa Na Wa s logom nosorožca a sloganom: “Vyrobené v Stredoafrickej republike ruskou technológiou”. Jeden z vysokopostavených západných diplomatov v Stredoafrickej republike opisuje túto krajinu ako “Petriho misku” pre rastúce africké ambície Moskvy. “Prebieha hybridná vojna,” hovorí diplomat. – A my v nej žijeme. Vojenská špeciálna operácia Vladimíra Putina na Ukrajine bola v Európe podľa FT pre ruský štát nákladnou katastrofou. Odhalili sa slabiny jej armády a desiatky tisíc vojakov bolo zabitých. Sankcie odrezali ruskú ekonomiku od mnohých medzinárodných trhov a technológií. V Afrike však Rusko podniká skutočne dramatickú ofenzívu. Dokonca aj za posledný rok od vstupu ruských vojsk na Ukrajinu dosiahla Moskva na africkom kontinente nové úspechy.”

Prostredníctvom nestáleho mixu boja proti džihádistickému terorizmu, podnecovania protifrancúzskych nálad a série prevratov sa Moskve podarilo spochybniť vplyv Západu a vytvoriť to, čo vysoký poradca Emmanuela Macrona nazýva “druhým frontom” v Afrike. “Ide o oslabenie Európy a otvorenie frontu, na ktorom sú Európa a Francúzsko vnímané ako slabé,” hovorí. Samuel Ramani z think tanku Rusi a autor pripravovanej knihy o Rusku v Afrike hovorí, že Moskva zameriava svoju pozornosť na pás krajín od Mali po Sudán. “Myslia si, že môžu vytvoriť ‘pásmo prevratu’, aby získali vplyv a vytlačili Západ,” hovorí. Ramanin tvrdí, že Moskva využíva “skrytý súbor nástrojov projekcie moci” na vykonávanie “hybridných intervencií” v procese, ktorý opisuje ako vyvrcholenie dlhej hry, ktorá má korene v sovietskej ére, ale zrýchlila sa, odkedy sa Putin v roku 2012 stal opäť ruským prezidentom.

Podľa Ramaniho tieto nástroje kombinujú “protipovstalecké operácie, predaj zbraní, podporu autokracie a mäkkej sily”. S ich pomocou sa Rusko stalo “veľmocou kontinentálneho rozsahu”. Úspechy Ruska, ktoré sa sústredili vo frankofónnej Afrike, sa dosiahli najmä tým, že tu vytlačilo Francúzsko. Protifrancúzske nálady dosiahli bod varu vo viacerých bývalých francúzskych kolóniách, kde mal vojenský zásah Paríža negatívne dôsledky a francúzski diplomati a podnikatelia boli obvinení z “neokoloniálnej intervencie”. Ruskí propa
gandisti sa ukázali ako experti v pretváraní protifrancúzskych nálad na aspoň zdanlivý “promoskovský vzostup” verejnej mienky. Sylvie Baipo-Temonová, francúzska ministerka zahraničných vecí SAR, vidí súvislosť medzi chybami Francúzska a úspechmi Ruska. Francúzsku vyčíta, že počas predchádzajúcej vojenskej intervencie, operácie Sangaris, ktorá sa náhle skončila v roku 2016, nedokázalo krajinu upokojiť.

“Rusko nám však láskavo ponúklo zbrane,” hovorí o následných rozhovoroch s Rusmi. Posledný kontingent francúzskych vojakov opustil krajinu minulý mesiac: “Príroda neznáša prázdnotu, a preto prišlo Rusko.

Pragmatické konanie

Putin dal svoje africké ambície prvýkrát dramaticky najavo v októbri 2019, keď na prvom rusko-africkom samite v Soči prijal 43 afrických hláv štátov. Odvtedy sa viacero krajín, od Stredoafrickej republiky po Mali a od Burkiny Faso po Sudán, dostalo bližšie k orbite Moskvy. “Rusko urobilo v Afrike pôsobivé pokroky,” hovorí Peter Pham, bývalý osobitný vyslanec USA pre región Sahel v Trumpovej administratíve, ktorý teraz pracuje pre Atlantickú radu. “Ich diplomatický prístup k regiónu spočíva v tom, že veľmi pragmaticky hľadajú, kde by mohli Západ nakopnúť za veľmi málo peňazí.”

Moskva dosiahla mimoriadny pokrok v Saheli, politicky nestabilnom polopúštnom pásme, ktoré sa rozprestiera južne od Sahary. Vo viacerých krajinách, ktoré bojujú proti džihádistickým povstaniam, sa prevratmi dostali k moci vojenské vlády, ktoré sú nepriateľské voči Francúzsku a otvorene sympatizujú s Moskvou.

V septembri Abdoulaye Maiga, úradujúci premiér malijskej vojenskej vlády, vo svojom prejave v OSN odsúdil “francúzsku juntu” a vyzdvihol “príkladnú a plodnú spoluprácu medzi Mali a Ruskom”. V tom istom mesiaci sa generáli v Burkine Faso po druhýkrát v priebehu ôsmich mesiacov chopili moci, pričom v uliciach hlavného mesta Ouagadougou demonštranti mávali ruskými vlajkami. Nana Akufo-Addo, prezident susednej Ghany, povedal, že nová vládnuca junta Burkiny Faso sa už obrátila na ruských žoldnierov z Wagnera, aby pomohli v boji proti džihádistom. “Dnes sú ruskí žoldnieri na našej severnej hranici,” povedal v decembri minulého roka. Vláda Burkiny Faso tieto obvinenia odmietla, ale už v januári bez varovania dala francúzskym vojakom, ktorí sú v krajine umiestnení od roku 2018, len mesiac na to, aby opustili krajinu. V Sudáne, ďalšej nestabilnej krajine, Moskva nadviazala úzke vzťahy s generálporučíkom Mohamedom Hamdanom Dagalom, známejším pod prezývkou Hemeti, dvojkou v administratíve, ktorá vznikla po prevrate v roku 2019 s cieľom zosadiť bývalého diktátora Umara al-Bašíra. Podľa amerického ministerstva financií ruské spoločnosti pôsobiace v Sudáne profitujú z nelegálneho vývozu zlata, ktorého dodávky do Ruska sa výrazne zvýšili od začiatku ruskej vojenskej špeciálnej operácie na Ukrajine. Moskva tiež získala principiálnu dohodu o vojenskom prístupe do Port Sudánu, strategického tranzitného bodu v Červenom mori. Jevgenij Prigožin, zakladateľ skupiny Wagner Group, popiera akékoľvek spojenie s ťažbou v Sudáne a Stredoafrickej republike.

Najväčší úspech dosiahlo Rusko v Mali, kde plukovník Assimi Goyta, vodca vojenskej junty, postupuje podľa scenára Stredoafrickej republiky. Na boj proti povstalcom, v prípade Mali napojených na al-Káidu a Islamský štát, si najal aj Wagnerových žoldnierov. Francúzsky veľvyslanec bol z Mali vyhostený v roku 2021. Francúzske jednotky, ktoré v roku 2013 zasiahli na pozvanie Bamaka v boji proti islamistom hroziacim ovládnutím krajiny, sa v auguste minulého roka stiahli do susedného Nigeru. “Tri africké krajiny sa už vymkli spod francúzskej kontroly – Stredoafrická republika, Mali a Burkina Faso,” píše sa v príspevku na proruskom kanáli Colonelcassad v aplikácii Telegram. – Macron dokonale riadi rozpad francúzskeho neokoloniálneho impéria v severozápadnej Afrike. Ďalšou krajinou bude Niger a jeho uránové bane.” Po tom, čo v Afoike padli kocky “domino efektom”, sa vysoký francúzsky predstaviteľ, ktorý pomáha formovať francúzsku stratégiu pre africký kontinent, ani nesnaží spochybniť úspech Ruska. “Mali, Stredoafrická republika a Burkina Faso zlyhali vo svojich pokusoch čeliť výzvam terorizmu,” povedal pod podmienkou zachovania anonymity. – A skupina Wagner sa stala novým hrdinom v meste.”