Ak odhliadneme od všeobecných vyhlásení a kvalitatívnych hodnotení a pozrieme sa na objektívne ukazovatele, obraz je nasledovný:

Reálny HDP Európskej únie podľa parity kúpnej sily v triliónoch USA (údaj Svetovej banky)

Situácia je pomerne neveselá. Pokiaľ USA prekročili svoje predkrízové maximá a ich ekonomika sa cíti dostatočne sviežo, Európa ledva dorástla do úrovne z 2008 roku, prísne vzaté, dorástla veľmi neisto (v 2014 bol rast 1,3%). Podľa nás je problém vážnejší.

Regres k priemeru

Jav, v populárnej literatúre prezentovaný ako „kliatba titulnej stránky“ je kliatbou z titulky časopisu Sports Illustrated ®. Tvrdí sa, že športovec, ktorého portrét sa nachádza na titulke je odsúdený na zlé výsledky v nasledovnej sezóne. Existuje akiste mnoho psychologických vysvetlení tomuto a podobným fenoménom (prílišné sebavedomie, atď.), no efekt je rozšírený a na neživú prírodu, keďže príčina je vlastne štatistická.

Fenomén „kliatby titulnej stránky“ bol objavený o 200 rokov po objavení zemskej príťažlivosti alebo diferenciálneho počtu. Francis Galton © pred vyše sto rokmi napísal článok pod názvom „Dedičnom regrese k priemeru“, v ktorom porovnával výšku detí s výškou ich rodičov:

„Experimenty ukázali, že potomstvo nenasledovalo rodičov telesnou výškou ale bolo bližšie normálu, čiže nižšie po vysokých rodičoch a vyššie po tých s nižšou výškou. Experimenty tiež ukázali, že v priemere je regres potomkov priamo úmerný odchýlke rodičov od priemeru.“

Stručne povedané, výsledky časom smerujú k nejakej priemernej hodnote, čo znamená, že lídri i outsideri sa stanú priemernými. Veď z priemeru sa niekto vyhrabe medzi lídrov, aby sa opäť stal obeťou „regresu k priemeru“. V našom prípade je „regres k priemeru“ aplikovateľný jednoznačne: nedá sa donekonečna sedieť „na koni“ a byť lídrom svetovej ekonomiky. To hovoríme o Európe.

Je to otázka mierky

Autori cyklu „Projekt Rusko“ odporúčajú pracovať s mierkou stoviek rokov aby čo najlepšie spoznali tendencie rozvoja – nebudeme ignorovať túto výbornú radu. Ak si pripomenieme svetové dejiny za posledných 5000 rokov zistíme, že ani jedna civilizácia (spoločnosť) si neudržala svoje svetové alebo regionálne prvenstvo, častokrát ani samotnú existenciu. Staroindická, sumerská, egyptská, grécka, rímska, arabská, majská, čínska, atď. Súčasná Európa analogicky nemá silu prebiť „regres k priemeru“. Terminologické inotaje „civilizácie“ a „spoločnosti“ nechajme mimo článok, aby sme nevpadli do diskutovania o nadbytočných detailoch.

Celkovo vzaté, o problémoch Západu sa hovorí už dlho a podľa „večne živého Vladimíra Iljiča Lenina“ západný kapitalizmus hnije už sto rokov (tézu o zahnívajúcom kapitalizme Lenin vyjadril v knihe „Imperializmus ako najvyšší stupeň kapitalizmu“). Neradi by sme prepadnúť prázdnym rečiam o umieraní Západu, preto sa opäť vráťme ku kvantitatívnej analýze v mierke 1100 rokov (pre 2015 – 2020 použijeme prognózu MMF):

Podiel Európy na svetovej populácii (červená) a HDP (zelená) (podľa parity kúpnej sily) od r. 920 do 2020 v %

(Údaje Svetovej banky, MMF, Maddison Project, výpočty autora)

Zelená krivka – podiel HDP, červená – podiel obyvateľstva

Z grafu je zrejmé, že podiel Európy na svetovom HDP od 15 storočia rastie neúmerne obyvateľstvu. Pokusy analyzovať príčiny takéhoto vývoja udalostí prechádzajú od kolonializmu k priemyselnej revolúcii a potom k vedeckej revolúcii a vynálezu tlačiarenského stroja ako koreňu všetkých udalostí, kde sa navzájom neprotirečiace si príčinno-následné väzby aj končia. Na otázku prečo sa vedecká revolúcia stala v zaostalej Európe a nie v tom čase pokrokovej Číne nikto nemôže jednoznačne vysvetliť – stojí za zmienku, že Čína v stredoveku nezaostávala od Európy podľa HDP na hlavu, a to aj pri dvojnásobnom počte obyvateľov. Takže z pohľadu celkového HDP Čína prevyšovala Európu. Odpovede vysvetľujúce prvenstvo Európy nad Čínou sú z kategórie „prečo sa dá 10 krát po sebe uhádnuť číslo v rulete“.

Náhoda vládne svetu

Výskumy ukazujú, že štandardné myslenie výrazne podceňuje vplyv náhodných faktorov na príčiny dejov okolo nás a preceňuje vlastné chápanie. Správnou odpoveďou bude v tomto prípade azda jednoduché „Európania mali proste šťastie“. Určitá zostava množstva malých a v podstate náhodných faktorov umožnila Európe dostať nevyhnutné „šťuchnutie“ pre štart vedeckej revolúcie a získať prvenstvo na pomerne krátky úsek svetových dejín. Možno to bolo používanie olejových a nie vodových atramentov pri kníhtlači, možno dominanciou protestantov nad katolíkmi v Anglicku, možno geografická poloha – to už asi nikdy nezistíme, ale verzií a spôsobom skúmania príčin je mnoho.

Takýmto spôsobom prebiehal aj odchod Európy z centra svetovej arény v 20 storočí, na prvý pohľad z objektívnych príčin – dve zničujúce svetové vojny na jej území boli príčinou toho, že USA získali svetové prvenstvo v 50 rokoch minulého storočia. Ale v tom, že prvá svetová vojna bola takou zničujúcou a že položila predpoklady vzniku nasledujúcej, II. svetovej, vlastne nie je nič predurčujúce. Ide o súhru náhod, pretože po desiatich úspešných trefách Európy v rulete sa 11 a 12 kolo nepodarilo. Okrem toho, zníženie podielu (HPD a populácie) je podmienené aj určitými úspechmi konkurujúcich civilizácií.

O to viac netreba prepadať emóciám – démonizovať Západ a znižovať výsledky epochy Osvietenstva, dvoch priemyselných a informačnej revolúcií. To bol práve ten čas, kedy Západ zaslúžene obsadzoval titulku „časopisu svetového HDP“, ale nič netrvá večne. Stačí spomenúť aj takzvaný efekt „behu červenej kráľovny“, kedy je nutné bežať aj s cieľom zostať na mieste. Dnešný svetový HDP rastie 3,5% ročne, čo znamená, že len pre udržanie súčasného podielu Európy na svetovom HDP musí Európa rásť aspoň 3,5% ročne. Predpovede Svetovej banky a MMF (viac TU a TU) pre Európu (myslené Európsku úniu) sú v rozsahu 1,7 – 2,0% p.a. v strednodobom horizonte a podiel Európy na svetovom HDP klesá na hodnoty v 14 storočí.

Rovnováha medzi sociálnym a ekonomickým vektorom rozvoja

Súčasné problémy Európy predstavujú výzvu pre ekonómov, sociológov a politológov. V minulých článkoch sme už otvárali tému hnacích síl rozvoja ekonomiky, ktoré sú v Európe vyčerpané. Za posledných 300 rokov Európa vedie nielen v ekonomických ale aj v sociálnych ukazovateľoch – treba poznamenať, že medzi tými existuje súvislosť. V poslednom čase sa Európa viac zaoberá hnacími silami orientovanými na človeka a na „šťastie izolovaného jedinca“ a menej silami ekonomickými. Európa míňa cca 3% HDP na vedecko-výskumné a skúšobno-vývojové projekty, čím zabezpečuje leví podiel svetového vedeckého rozvoja v biotechnológiách a medicíne, pričom vo viacerých európskych krajinách je podiel výskumníkov až 1% populácie, čo sa pozitívne odráža na „zdraví“ spoločnosti. A naopak, vysoký sociálny štandard k sebe priťahuje kvalifikovanú (a nielen) pracovnú silu z celého sveta, ktorá zvyšuje HDP Európy. Podľa našich odhadov, každoročný prínos imigrácie je 0,5% HDP.

Avšak ani to nestačí a súvislosť medzi sociálnymi a ekonomickými výdobytkami je slabšia ako by sa očakávalo. Je málo pravdepodobné, že obnoviteľná energetika, ekologické úspechy, bezpečnosť alebo ľudské práva sami o sebe zabezpečia akékoľvek ekonomické prielomy – sú to len príjemné bonusy. A tu prichádzame k jednej drobnosti – výdaje na výskum a vývoj a medicínu sú naviazané na vývoj HDP a rozpočet, čiže pri spomalení ekonomiky sa spomalí aj vedecko-výskumný proces, takže ekonomické hybné sily sú nemenej dôležité ako tie sociálne-orientované.

Aké cesty vedú k obnove stratených pozícií Európy na svetovej aréne ?

• Vedecký prielom – druhá vedecká revolúcia a rast produktivity práce
• Prielom v spôsobe organizácie práce – sieťová koncepcia (softvérové open-source, crowdfunding, atď.) namiesto hierarchických a kapitalistických štruktúr
• Miliardová Európa – rozsiahle zväčšenie počtu obyvateľstva. Zdvojnásobenie obyvateľov umožní úmerne zvýšiť HDP
• USAE – Spojené štáty americké a európske. Úplná integrácia s USA.
• Zničenie konkurentov – Indo-čínska jadrová vojna
• Neuvedené faktory

Zatiaľ ide o malý a málo pravdepodobný zoznam možností. Uvidíme čo ďalej.

Viačeslav Lakťuškin