Ako môže Rusko pripraviť Ukrajinu o podporu z vesmíru

Bratislava 2. decembra 2022 (HSP/Vzgliad/Foto:TASR-NASA)

Komerčné satelity, ktoré pomáhajú Ukrajine viesť vojnu, by sa mohli stať “legitímnym cieľom odvetných úderov”, tvrdí ruské ministerstvo zahraničných vecí. Ako sa stalo, že sa čisto civilné satelity začali používať na vojenské účely, čo by sa stalo, keby ich Rusko skutočne začalo ničiť, a aká by mohla byť technologická odpoveď ruskej armády na túto výzvu?

Ešte pred niekoľkými rokmi bolo na obežnej dráhe asi tisíc aktívnych kozmických lodí a ich počet sa postupne zvyšoval o niekoľko desiatok ročne. Približne pred piatimi rokmi však došlo k technologickému skoku, ktorý umožnil USA a neskôr Číne výrazne zvýšiť počet satelitov. Počet satelitov začal rýchlo rásť.

Od 1. januára 2022 bolo vo vesmíre už 4 852 satelitov. Z nich 2 944 patrilo USA, približne 500 Číne a 160 Ruskej federácii. Len do roku 2022 sa ich počet zvýši o takmer 2 000. V podstate sme svedkami výsledkov akejsi vesmírnej revolúcie.

Základom tohto dramatického nárastu operačných satelitov boli veľké vesmírne zostavy vo vlastníctve komerčných spoločností. Ide najmä o satelity poskytujúce komunikačné služby, širokopásmový prístup na internet a služby diaľkového prieskumu Zeme (ERS).

Čas veľkých zostáv

Najväčším z nich je globálny satelitný systém Starlink spoločnosti SpaceX na vysokorýchlostný širokopásmový prístup na internet. Konštelácia má už 3271 funkčných satelitov, z ktorých viac ako 1500 bolo vypustených v roku 2022.

Hlavný konkurent Elona Muska, spoločnosť OneWeb, má na obežnej dráhe 428 funkčných vesmírnych lodí. Ďalšie firmy ich majú menej. Z tých veľkých by som rád spomenul dvoch súkromných poskytovateľov údajov diaľkového prieskumu Zeme: Planet Labs má približne 150 funkčných satelitov a Maxar Technologies 80 až 100.

Mnohé z týchto satelitov (vojenských aj komerčných) obiehajú nad ruským a ukrajinským územím. Fotografujú, získavajú snímky v rôznych pásmach a vykonávajú radarové sondáže. Fotografie sa posielajú na Zem, spracúvajú sa a používajú. Nakupuje ich aj armáda na vlastné účely. Všetky vesmírne krajiny sa zaoberajú takýmto satelitným prieskumom.

Vojenská operácia na Ukrajine obzvlášť ukázala, že satelitný prieskum, využívanie satelitnej komunikácie a kontroly pomocou kozmických lodí sú mimoriadne účinné. Umožňujú získať vážnu taktickú výhodu nad nepriateľom. Najdôležitejšia je rýchlosť získavania operatívnych informácií, ich spracovanie a schopnosť preniesť ich výkonným pracovníkom. Schopnosť sledovať prakticky každé zariadenie, získavať informácie o nepriateľských lietadlách doslova okamžite po štarte.

Starlink sa stal záchranným lanom pre ukrajinskú armádu. Možnosť plnohodnotnej komunikácie kdekoľvek, v pohybujúcom sa vozidle alebo na lodi, je prakticky neoceniteľná.

Zároveň pre USA a následne aj pre NATO pracujú vojenské vesmírne lode a stovky civilných pracovníkov. Pre mnohé spoločnosti zaoberajúce sa diaľkovým prieskumom Zeme je ministerstvo obrany USA už dlho hlavným zákazníkom. Zároveň nie je možné kontrolovať, ktorý satelit vysiela informácie a kto je ich príjemcom. Je jasné, kam to smeruje, ale nie je možné nič dokázať, pretože je to technicky nemožné.

Taká je nová vesmírna realita nášho sveta. Vesmírnych sond bude čoraz viac a údaje z nich budú prichádzať čoraz rýchlejšie. Tieto satelity nie sú, prísne vzaté, zbrane, ale výrazne zvýšia účinnosť skutočných zbraní na bojisku. V dnešnom svete ani najvyšší plot nestačí na to, aby skryl tajnú vojenskú jednotku – všetko je vidieť zhora.

Zákaz používania

A teraz ruské ministerstvo zahraničných vecí vydalo osobitné vyhlásenie o týchto satelitoch: “Potvrdzujeme, že takáto kvázi civilná infraštruktúra sa v prípade jej použitia vo vojenských akciách proti Rusku môže celkom logicky stať zákonným cieľom odvetných opatrení.”

Takáto situácia najviac pripomína pokusy o prerušenie námornej dopravy nepriateľa. Stalo sa to už počas prvej aj druhej svetovej vojny. Aj vtedy boli komerčné civilné lode napadnuté len na základe štátnej príslušnosti.

Logika bola približne rovnaká: civilné plavidlo mohlo plniť vojenské úlohy – prevážať zbrane alebo vojakov. Pravda, v tom čase prebiehala plnohodnotná svetová vojna a pokus o zostrelenie nepriateľskej vesmírnej lode by sa dnes mohol ľahko stať casus belli na jej rozpútanie.

Hlavný problém však spočíva inde. Lovenie nepriateľských transportov okrem ich ničenia nútilo nepriateľa komplikovať logistiku, vytvárať nové, menej pohodlné a dlhšie trasy a vyčleňovať vojnové lode na zaistenie bezpečnosti. V prípade satelitu by zničenie jedného z nich nezastavilo a nemalo by prakticky žiadny vplyv na ostatné.

A jedinou čisto vojenskou a najradikálnejšou možnosťou eliminácie tejto hrozby je masívne ničenie satelitov na obežnej dráhe. Rusko – a niektoré ďalšie krajiny – majú na to technické možnosti. Realizácia takéhoto scenára však nevyhnutne povedie k dlhoročnému zamoreniu najpopulárnejších obežných dráh zvyškami zničených vesmírnych lodí. Pravdepodobne by sa tiež preriedila a zničila ruská satelitná konštelácia, ako aj napríklad čínska. Trosky by zničili aj dve orbitálne stanice vo vesmíre – medzinárodnú ISS a čínsku Tiangong.

Samozrejme, ľudstvo príde o satelitnú komunikáciu, televíziu, kvalitnú meteorológiu, navigáciu a mnoho rôznych dôležitých služieb, na ktoré sme si v posledných desaťročiach zvykli. Zároveň ľudstvo zatiaľ nedisponuje technológiou na účinné odstraňovanie vesmírneho odpadu, takže vesmír môže byť uzavretý na desiatky či dokonca stovky rokov.

Robiť to isté

Čo môže Rusko v takejto situácii urobiť? Je jasné, že žiadna krajina sa dobrovoľne nevzdá takejto technologickej výhody vo vesmíre. Nepodpíše ani žiadnu dohodu obmedzujúcu takéto civilné technológie s vhodným vojenským využitím.

Ministerstvo zahraničných vecí sa vo svojom vyhlásení odvoláva na Zmluvu o kozmickom priestore z roku 1967, ktorú podpísala väčšina štátov, ale nie je v nej nič, čo by zakazovalo priame využívanie kozmických lodí. Článok 4 hovorí, že “štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, sa zaväzujú neumiestňovať na obežnú dráhu okolo Zeme žiadne objekty vyzbrojené jadrovými zbraňami alebo inými zbraňami hromadného ničenia, neumiestňovať takéto zbrane na nebeských telesách a neumiestňovať takéto zbrane vo vesmíre žiadnym iným spôsobom.

A ani sa to nestalo, zatiaľ nikto, chvalabohu, nevypustil do vesmíru žiadne zbrane hromadného ničenia. Vesmírny prieskum sa jednoducho stal najúčinnejším vojenským nástrojom.

V tejto situácii by sotva pomohol aj rusko-čínsky návrh “Zmluvy o zabránení umiestnenia zbraní v kozmickom priestore a hrozby silou alebo použitia sily proti kozmickým objektom”. V súčasnej situácii by ju mohol zhora presadiť len technologický líder, pre USA je to však zatiaľ nevýhodné.

Preto sa ako skutočne funkčný spôsob, ako čeliť západným spravodajským satelitom, javí druhá možnosť – vybudovanie vlastnej satelitnej konštelácie, a to tak verejnej, ako aj súkromnej. Aby sme sa sami stali vesmírnymi lídrami v čase, keď sa orbitálne konštelácie stali základom moderného vesmíru. Roskosmos a ruské ministerstvo obrany si zrejme túto situáciu dobre uvedomujú.

Šéf Roskosmosu Jurij Borisov nedávno vysvetlil, že hlavným cieľom ruskej kozmonautiky je prejsť na hromadnú a in-line montáž kozmických aparátov a do roku 2026 dosiahnuť minimálne 200 satelitov ročne. Ministerstvo obrany tiež rozširuje svoju satelitnú konšteláciu najvyššou rýchlosťou, len tento mesiac sa uskutočnili tri úspešné vojenské štarty z kozmodrómu Pleseck. Treba dúfať, že budúce misie Hviezdnych vojen budú prebiehať v tomto “výrobnom režime”.