Ako ďaleko zájde Si, aby pomohol Putinovi?

Bratislava 7. októbra 2022 (HSP/Foreignpolicy/Foto:TASR/AP-Alexei Druzhinin, Sputnik, Kremlin Pool Photo)

V ich manželstve z rozumu sa objavili trhliny, ale obaja sú v ňom dlhodobo

Každý, kto bol vo vzťahu, vie, že sú dobré a menej dobré dni. Dôvera a úcta sú základom zdravých partnerských vzťahov. Ale aj transakčné a dokonca aj toxické vzťahy sa opakovane ukázali ako rovnako odolné. Niekedy aj viac. Preto manželstvo z rozumu čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga a ruského prezidenta Vladimira Putina vydrží nie napriek nedávnym neúspechom Ruska na bojisku, ale práve vďaka nim.

Aby sme boli spravodliví, zdá sa, že Si je znepokojený Putinovými hromadiacimi sa stratami na Ukrajine. Čínski pozorovatelia, podobne ako ich západní kolegovia, pravdepodobne očakávali, že vojna bude trvať týždne, nie mesiace. Ešte menej z nich mohlo predpovedať, že Kyjev podnikne úspešné protiútoky, ktoré zasiahnu hlboko do územia ovládaného Ruskom. Odhliadnuc od tohto vývoja je však nepravdepodobné, že by sa Si obrátil proti Putinovi.

Si je vskutku oddaný Putinovej vojne, pretože Čína môže z geopolitického hľadiska veľa získať z ruského víťazstva a potenciálne ešte viac stratiť z ruskej porážky. A čo je rovnako dôležité, Xi podporuje Putinove kroky napriek tomu, že Peking sa vydal cestou, aby sa vyhol porušeniu sankcií, ktoré by mohli poškodiť jeho hospodárstvo. Táto riziková kalkulácia by sa však prípadne mohla zmeniť, ak by Si vnímal, že Putinov režim sa začína rúcať.

Nie je prekvapením, že ani Si, ani Putin sa minulý mesiac nezúčastnili na pohrebe kráľovnej Alžbety v Londýne ani na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Ich neprítomnosť bola zámerná. Obaja muži namiesto toho odcestovali do Uzbekistanu na zasadnutia Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) pod vedením Pekingu. Siove a Putinove cestovné priority odrážajú ich vzájomné pohŕdanie poriadkom vedeným Západom, ktorý stelesňuje transatlantizmus, spojenectvá z čias studenej vojny a zavedené multilaterálne inštitúcie. Ich rozhodnutie tiež naznačuje ich rastúci záujem o vybudovanie alternatívnej medzinárodnej architektúry. Si a Putin sa už teraz môžu pochváliť, že ŠOS zastupuje viac ako 40 % svetovej populácie, pričom o členstvo sa usilujú ďalšie krajiny, ako napríklad Irán a dokonca aj členský štát NATO Turecko.

Ani Si, ani Putin nechcú, aby sa ŠOS stala nadnárodnou organizáciou schopnou poučovať svojich členov alebo riešiť spory. Namiesto toho mandát ŠOS, ktorý je založený na voľnej ruke, stelesňuje túžbu Číny – a v o niečo menšej miere aj Ruska – obnoviť a pretvoriť naratívy globálneho riadenia, často pod heslom spravodlivejšieho a férovejšieho multipolárneho sveta. Doteraz sa ukázalo, že tento rámec je príťažlivý pre mnohé krajiny, ako je napríklad India, ktoré sa cítia byť OSN a inými multilaterálnymi orgánmi znevažované alebo ignorované. Rastúci pôvab ŠOS dokazuje, že Si a Putin sú skutočne schopní vytvárať nové medzinárodné koalície, pretože nevyžadujú “rovnakú mienku” v západnom štýle vrátane tolerancie niektorých členov, ktorí odsudzujú ruskú inváziu na Ukrajinu a podporu Číny.

Napriek tomu ŠOS a jej agenda nie sú tým, čo na samite v Uzbekistane vzbudilo najväčšiu pozornosť. Tou bola Putinova narážka na to, že Peking má “otázky a obavy” v súvislosti s konaním Ruska na Ukrajine, čo je skryté priznanie, že Čína má pochybnosti o výkone Moskvy na bojisku. Je zrejmé, že úsilie Moskvy prekresliť hranice Európy nešlo podľa plánu. Putinovo vyhlásenie a Siove výhrady, pokiaľ sú interpretované (alebo nesprávne interpretované), však neodrážajú seizmickú čínsko-ruskú roztržku. Pravdepodobnejšie je, že signalizujú rastúcu mocenskú asymetriu medzi oboma krajinami a, čo je dôležité, že Peking si želá, aby Moskva podnikla ráznejšie kroky na víťazstvo vo vojne, nie aby ju vzdala.

Celkový objem tovaru, s ktorým sa obchodovalo medzi Čínou a Ruskom, vzrástol počas prvých ôsmich mesiacov roku 2022 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o 31 % na 117 miliárd USD a je na najlepšej ceste prekonať minuloročný rekord 147 miliárd USD. Podobne prudko vzrástol aj čínsky predaj polovodičov do Ruska, ako aj transfery niektorých komodít. Napriek tomu Čína odmietla ruské žiadosti o výslovnú vojenskú podporu, ako aj odmietla prijať konkrétne opatrenia, ktoré by mohli viesť k sankciám voči Číne alebo čínskym subjektom.

Medzitým rastúca závislosť Moskvy od Číny bola pre Peking finančným prínosom. Peking využil rastúcu izoláciu Ruska a zvýšil nákupy ruskej ropy s výraznou zľavou, aby uspokojil súčasný a budúci dopyt Číny. A tie transfery polovodičov? Čína začiatkom tohto roka dosiahla slušný zisk z predaja niektorých prebytočných čipov do Ruska, aj keď tieto zisky môžu byť krátkodobé po tom, ako americké ministerstvo obchodu v auguste zakázalo takýto predaj. Čína sa dokonca uchýlila k odpredaju svojho nadbytočného skvapalneného zemného plynu nakúpeného od Spojených štátov európskym krajinám, ktoré sa zúfalo snažia diverzifikovať svoje energetické zdroje, čím v podstate “podkopáva” Putinovu stratégiu vyzbrojenia Európy závislosťou od ruského plynu. Ale takéto správanie môže byť typické pre čínske obchodné zmýšľanie, v ktorom Čína vyhráva dvakrát.

Peter Kováč