Irán zadržal ďalší zahraničný tanker v Perzskom zálive. Aké má možnosti v hypotetickom konflikte s USA?

Bratislava 5. augusta 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Andrew Harnik)

V posledných hodinách iránski vojaci zadržali ďalší zahraničný tanker, ktorý sa snažil previezť do arabských krajín takmer 700 tisíc litrov ropy. Iránski vojaci v blízkosti ostrova Farsí zatkli aj 8 členov posádky. Ide o ďalšie zadržanie zahraničného plavidla, posádka tankera vypla automatický systém rozpoznávania a nereagovala na výzvy iránskych vojakov. V Perzskom zálive je značne napätá situácia, Američania a Briti sa snažia získať podporu krajín EÚ k tvrdšiemu postupu proti Iránu. V protiiránskych aktivitách hrajú prím Američania, Briti a Izrael

Aké sú však možnosti Iránu v prípade, ak by sa americký nátlak dostal do horúcej fázy? Irán, ktorý by v hypotetickom konflikte ťahal za kratší koniec, má stále viacero asymetrických možností, ako uškodiť Američanom, Britom, Izraelu i celému svetovému spoločenstvu.

V prvom rade cez Hormuzský prieliv vedie export ropy a plynu zo Saudskej Arábie do Západnej Európy, Japonska a Južnej Kórey. V najužšom mieste je šírka Hormuzského prieluvu 54 km, v prielive sú vyhĺbené dva hlboké kanály (každý je široký 2,5 km) pre gigantické tankery. Medzi týmito kanálmi je 5 km široká zóna, ktorá oba kanály oddeľuje. Oba kanály sa de facto nachádzajú v tesnej blízkosti iránskeho pobrežia.

Americkí vojenskí experti sú presvedčení, že v prípade konfliktu s USA sa budú Iránci snažiť vážne narušiť morské cesty tankerov s ropou a plynom, pretože tým spôsobia značné problémy americkým spojencom. Do konfliktu Irán určite zapojí aj okolité krajiny, problémy budú mať Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Izrael, ktoré sa môžu stať terčami iránskych rakiet, iránske rakety by ohrozili aj americké základne v Perzskom zálive.

Priamo v prielive môžu Iránci nasadiť míny, svoje bojové loďstvo i miniponorky. Ak by potopili niekoľko obrích tankerov, zastavili by dodávky ropy do Západnej Európy, Japonska i Južnej Kórei, čo by malo minimálne negatívny dopad na ekonomiku týchto oblastí. Iránska PVO by dokázala spôsobiť útočiacemu letectvu značné straty, pozemná operácia voči Iránu je však veľmi málo pravdepodobná, pretože Irán má podstatne silnejšiu armádu ako mal Irak, Afganistan či Sýria. Americká operácia proti Iránu by sa mohla uskutočniť len podľa juhoslovanského scenára (letecké útoky).

Veľká vojna v Perzskom prielive by výrazne ovplyvnila ďalší vývoj vo svete. Niesla by sa v znamení leteckých útokov amerického, izraelského či britského letectva (iní americkí spojenci sa do konfliktu príliš nehrnú), ktoré by utrpelo oveľa vyššie straty ako v Iraku. Nálety by síce ničili infraštruktúru a strategické body Iránu, bojové pozemné operácie v čele s USA sú veľmi málo pravdepodobné. Irán by odpovedal znefuknčnením dopravy v Perzskom zálive, rozstrieľaním prístavov a ropných terminálov v Saudskej Arábii, čo by otriaslo ekonomikou celého sveta. Potopené obrie tankery by sa odstraňovali z plavebných dráh niekoľko mesiacov, čo by malo katastrofálny dopad na svetovú ekonomiku. Následne by sa prehĺbili rozpory medzi blokom USA-Izrael-Británia versus EÚ, Rusko, Čína. Japonsko a Južná Kórea by ekonomicky kolabovali.

Situácia by bola ešte vážnejšia v prípade, ak by mal Irán k dispozícii jadrovú zbraň. V takomto prípade by si Irán mohol skutočne vydýchnuť, pretože útok na Irán by sa stal aj hypoteticky nemožným, riziká a problémy sveta by sa v prípade útoku na Irán ešte viac zvýšili.

Podľa amerických a ruských vojenských expertov sú riziká konfliktu s Iránom pre Američanov príliš vysoké a konflikt je pre Američanov značne nevýhodný. Svoju úlohu zohráva aj skutočnosť, že čoskoro sa v USA uskutočnia prezidentské voľby a pre Trumpa by vojenský útok znamenal politickú samovraždu. Okrem toho by v konečnom dôsledku konflikt ohrozil amerického kľúčového spojenca Izrael, Američania by sa mohli ocitnúť dokonca v politickej izolácii, vzrástol by vplyv Ruska a Číny. Voči prípadnému konfliktu v Perzskom zálive sa stavajú odmietavo dokonca aj Saudi, ktorí Irán zo srdca nenávidia. Dôvod je prozaický, Saudi nedokážu potlačiť jemenských Houthiov, ktorých podporuje Irán a už teraz Houthiovia podnikajú ojedinelé nájazdy na saudské územie. V prípade konfliktu s Iránom utrpí Saudská Arábia obrovské straty, niekoľkomesačný výpadok na svetových trhoch s ropou bude znamenať, že saudské pozície na trhu s ropou by prebrali iné krajiny.

Ruskí a americkí experti tak dospeli k podobnému názoru. Prípadný vojenský útok v Perzskom zálive je veľmi málo pravdepodobný. Nádej, že by Irán v prípade vojenského útoku skolaboval za tri týždne, je takmer nepravdepodobná. Na nový Irak či Afganistan Američania nemajú ani peniaze ani dostatok vojenských síl. A napokon, škody, ktoré by utrpela svetová ekonomika, by sa odrazili aj na americkej ekonomike a politicky by sa Amerčiania dostali do nezávideniahodnej situácie.