Aká je pravda o benzíne 95 E10? V médiách sa objavili argumenty proti jeho zavedeniu, Združenie pre výrobu a využitie biopalív s nimi nesúhlasí

Bratislava 22. novembra 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

Národná rada v októbri rozhodla o tom, že od januára sa zmení zloženie 95-oktánového benzínu predávaného na čerpacích staniciach na Slovensku. Vyvolalo to vášnivé diskusie medzi zástancami a odporcami tohto návrhu. Kde je pravda?

Čo sú biopalivá? Sú to zložky motorových palív, ktoré svojím zvyšujúcim sa podielom postupne nahrádzajú klasické fosílne palivá. Vyrábajú sa z rôznych poľnohospodárskych surovín, najmä z repky, ale aj odpadov ako napríklad použitý kuchynský olej.

Združenie pre výrobu a využitie biopalív (ZVVB) zvolalo tlačovú besedu, aby sa vyjadrilo k informáciám a tvrdeniam, ktoré sa v uplynulých dňoch a týždňoch objavili v médiách v súvislosti so zavedením benzínu E10. Expert na legislatívu v oblasti obnoviteľných zdrojov a konzultant ZVVB Radoslav Jonáš tvrdí, že s biopalivami je spojených viacero mýtov, ktoré treba uviesť na pravú mieru. ZVVB preto na svojej stránke www.zvvb.sk zverejnilo svoje vyjadrenie k tým najčastejším z nich.

Etanol v benzíne redukuje škodlivé emisie skleníkových plynov a zdraviu škodlivých látok, benzénu, prachových častíc. Zástancovia biopalív tvrdia, že biopalivá prispievajú k energetickej a potravinovej sebestačnosti štátov a zamestnávajú v pridružených odvetviach (farmári, logistika, výskum a pod.) v EÚ viac ako dvestotisíc ľudí.

ZVVB tvrdí, že biopalivá sú efektívnym nástrojom na dosiahnutie trvalo udržateľnej energetiky. Lenže ak doprava je zodpovedná za štvrtinu všetkých emisií, a cieľový podiel biopalív na znížení emisií z dopravy má byť šesť percent, potom podiel biopalív na zmene svetovej emisnej bilancie dosiahne len jeden a pol percenta.

V súčasnosti sa v súvislosti s klimahysterickou kampaňou hovorí najmä o emisiách. Jonáš k tomu hovorí: „Takzvaná emisná stopa jedného litra biopaliva, ktorá sa počíta od zasadenia semena plodiny až po spálenie v motore, je v porovnaní s emisnou stopou fosílneho paliva, ktorá sa počíta od vyťaženia ropy až po spálenie v motore o 70 percent nižšia.“

Nový benzín sa od doterajšieho 95-oktánového benzínu s označením E5 bude líšiť nárastom biozložky (etanolu a ETBE) približne o dve percentá. Toto palivo je postupne zavádzané v EÚ aj na základe Európskej smernice pre kvalitu palív.

Benzín E10 sa dnes už používa v Belgicku, Bulharsku, Estónsku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Luxembursku, Rumunsku a Holandsku a od 1. januára 2020 pribudnú aj Maďarsko, Litva a Slovensko. Už dlhé roky sa používa v USA, Kanade, Austrálii a na Novom Zélande, v Brazílii, Argentíne, Číne, Indii, Thajsku, na Filipínach, v Kolumbii, Venezuele a mnohých iných krajinách. Všade vo svete môžeme sledovať dlhodobý trend podiel biozložky ešte ďalej zvyšovať na E15, 20 až 85.

Zavedenie biopalív má však aj negatíva. V dôsledku zavedenia benzínu E10 budú mať najstaršie autá (má ísť cca o jedno percento vozidiel) problém, nakoľko bioetanol je nekompatibilný s PUR (polyuretánovými) tesneniami, ktoré sa používali v tých autách. ZVVB však tvrdí, že nie je problém dať si tieto tesnenia v servise vymeniť a problém tak odstrániť. Druhá možnosť je tankovať drahšie „prémiové“ palivá, ktoré ostanú stále v ponuke. ZVVB ešte dodáva, že všetky benzínové autá na Slovensku, vrátane starých (ak netankujú drahšie prémiové palivo), dnes jazdia na benzín s biozložkou v objeme 6 – 7 percent, teda o dve percentá nižším, než to bude od nového roku, a autá sa v dôsledku toho nekazia. ZVVB tvrdí, že zanedbateľné sú aj ďalšie negatíva spojené so zavedením benzínu s novým zložením: nižší výkon vozidla či vyššia cena paliva.

Iné výhrady kritikov sa týkajú najmä toho, že veľkopriemyselné pestovanie plodín ako repka olejná za účelom použitia v biopalivách nie je pre poľnohospodárstvo, životné prostredie a krajinu to optimálne, čo by sme potrebovali.

ZVVB hovorí, že repka sa u nás pestuje iba na šiestich percentách ornej pôdy, ale ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná v máji zverejnila iný údaj: „Ľudia na Slovensku sa nás často pýtali na to, prečo sa na slovenských poliach pestuje toľko repky ozimnej. Až 12 % celkovej výmery ornej pôdy na Slovensku tvorí tá s repkou ozimnou. No záujem o jej pestovanie je na základe tlaku tretieho sektora aj v iných krajinách. Pre porovnanie napríklad v Českej republike je to 15 % z celkovej výmery ornej pôdy,“ uviedla Gabriela Matečná.

Repka ozimná nie je podľa nej plodinou, ktorá by škodila v osevnom postupe. „Je to práve naopak, pretože je neutrálnou plodinou, ktorá chráni pôdu proti erózii, nakoľko je osievaná v zime.“ Je však pravdou aj to, že rovnako dobre by pôdu chránili aj iné plodiny, ktoré by pomohli riešiť problém potravinovej sebestačnosti Slovenska, keď naša krajina, kedysi takmer úplne sebestačná, je dnes sebestačná len z jednej tretiny.

ZVVB tvrdí, že repka sa nepestuje v monokultúrach – vychádza z definície, že monokultúra znamená pestovanie rovnakej plodiny na rovnakej parcele niekoľko rokov po seba, pričom repka sa v rámci osevného postupu strieda: raz je tam, potom zase inde. Lenže bežná definícia pod monokultúrou rozumie aj jedno veľké pole, kde je v danej chvíli iba jedna plodina, a to je presne prípad repky, ako aj všetkých veľkopriemyselne pestovaných plodín: takže áno, repka sa pestuje v monokultúre.

A práve v tom je problém. Poctiví poľnohospodári hovoria, že zlá nie je ani tak repka samotná, ako skôr veľkopriemyselná agrovýroba zahŕňajúca najčastejšie okrem repky aj pšenicu, kukuricu či slnečnicu. Naši predkovia používali šesť- až sedempoľný systém, jedna rastlina mohla byť na jednom poli len raz za sedem rokov. Dnes sa teoreticky používa trojpoľné hospodárstvo (v praxi je často otázne, či vôbec), čo spolu s ťažkou mechanizáciou a chemizáciou pôde rozhodne neprospieva, ak to máme povedať jemne.

Čo pôde, krajine, ľuďom a ostatným organizmom naozaj škodí, je najmä chémia (ktorú fosílne palivá nepotrebujú). A zvlášť repka je dosť náchylná na choroby a škodcov, celkovo ich je až okolo päťdesiat, teda veľmi široké spektrum. Zo všetkých hospodárskych rastlín preto potrebuje asi najviac chemického ošetrenia, aby sa vôbec dožila produkčnej fázy. Tá chémia likviduje všetko živé, vrátane pôdnych mikroorganizmov, čo znamená postupné ničenie pôdy a jej eróziu.

Náš videorozhovor s expertom na legislatívu v oblasti obnoviteľných zdrojov a konzultantom Združenia pre výrobu a využitie biopalív Ing. Radoslavom Jonášom nájdete tu:

Ivan Lehotský