Aj za „ovládnutie“ RTVS môže Fico

Bratislava 11. júna 2024 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

V pondelok popoludní sa zišli štrajkujúci zamestnanci RTVS na proteste proti zmenám vo verejnoprávnych médiách. Porozprávali tam zaujímavé veci…

Novinári vyzdobení stužkami farby magenty (ich mená som si, okrem Ľuby Lesnej, nezapamätal, hádam odpustia), priniesli so sebou veľa rôznych príbehov. Aj dojemných, z dávnej, ešte československej histórie. Pozvali totiž pamätníkov, ktorí porozprávali o represiách zo strany komunistov, či dokonca fašistov (rečnila pani, ktorá prežila holokaust). Všetci vyjadrili redaktorom RTVS svoju podporu.

Bol šikovný taktický krok, pozvať zástupcov staršej generácie – takto sa v očiach verejnosti buduje dojem, že súčasný režim sa podobá na tie minulé, z podstaty nedemokratické. Je to síce absurdita, ale dôležitejšie, než realita, je vedieť sa predať, všakže? A dôležitejšie, než vecná diskusia, je emocionálny účinok na diváka a poslucháča…

Samotní redaktori sa vyrozprávali zo svojich osobných zážitkov s predstaviteľmi súčasnej, ale aj minulých politických garnitúr. Vyjadrili podporu moderátorom Makarovi a Jančkárovej. Dav dokonca reagoval skandovaním: „Martu si nedáme!“

Tu pripomeňme len niekoľko kiksov, ktorých sa pani Jančkárová dopustila v živom vysielaní. Stačí si pozrieť záznam z nedeľnej debaty O 5 minút 12, kde sa pustila do polemiky s Jurajom Blanárom. Nie však do polemiky na kritickú tému, ale na obhajobu svojej osoby, keď ju Blanár usvedčil z omylu, akého sa dopustila v ich staršom rozhovore. Namiesto toho, aby Jančkárová pokračovala v moderovaní, upútala pozornosť na seba – neviem, či to trvalo „kovačičovskú minútku“, ale rozhodne to neodbila jednou vetou. Brániť svoju osobu v živom vysielaní, keď druhý hosť (Krúpa) len sedí a čaká, je vysoko neprofesionálne.

Nech už majú k Jančkárovej kolegovia akékoľvek sympatie, z hľadiska objektivity by mali pripustiť, že svoju rolu na obrazovke neraz nezvláda…

Ako vtedy, keď – opäť v ťažiskovej relácii verejnoprávnej TV – uviedla, že západ nikdy nesľúbil Gorbačovovi ďalšie nerozširovanie NATO. Keď sa jej koaličný politik spýtal, z akých zdrojov má takú informáciu, odvetila, že „z osobných“.

Pani Jančkárová teda tvrdí, že z osobných zdrojov má potvrdené, čo západ sľúbil alebo nesľúbil Gorbačovovi? Nestačím sa diviť…

Treba tiež spomenúť, že nielen Roman Michelko pracoval dávnejšie v „mečiarovskom“ Rádiu Hviezda, ako mu dnes vyčítali na proteste. Jeho kolegyňou bola aj – tri sekundy napätia – Marta Jančkárová. Pamätám si to preto, že som tam tiež brigádoval ako mladý elév.

A čo má byť?

Najväčší šok z však spôsobil Eugen Korda. Vyhlásil, že SNS je príliš slabá na to, aby si mohla dovoliť navrhovať a realizovať veľké zmeny. Môže tak učiniť len vďaka podpore SMERu…

Všetko to riadi Robert Fico, no chápete?

Neberiem pánovi Kordovi a ďalším, že majú s politikmi koalície zložité vzťahy a spoločnú minulosť. Sám som sa chvíľku pohyboval ako novinár v komunálnej politike, takže chápem, že táto práca je náročná.

Tu ale hovoríme o verejnom záujme – a tým rozhodne nie je masírovanie hláv národa podľa súčasnej módy liberalizmu.

Veď je zjavné, že verejnoprávne médiá prišli o svoju verejnoprávnosť. Vyfarbujú liberálne strany z opozície v pozitívnom svetle, zatiaľ čo voči koalícii nemajú jedného dobrého slova. Pozitívne aktivity vlády, ako napr. schválenie trinástych dôchodkov, dokonca prešiel jeden z rečníkov s uštipačným tónom vetou o „rozdávaní peňazí“.

Veď ľudia si zvolili SMER a spol. aj kvôli trinástym dôchodkom – tak čo tu máme čo ironizovať?

Pozrite, redaktori hovoria o svojej nezávislosti. Naozaj? Prečo potom nenachádzam ani len zmienku o ekonomickom fóre v Petrohrade, ktorého aktuálny ročník sa konal tento víkend? Zúčastnili sa ho zástupcovia zo 140 krajín z celého sveta, vrátane západnej Európy. Poprední odborníci a štátnici predstavili svoju víziu budúcnosti až do roku 2050 (priniesli sme k tomu samostatný článok).

Prečo naše verejnoprávne médiá mlčia?

Kritizujú Machalu alebo Danka pomaly aj za to, že vyšli ráno z domu. O konflikte na Ukrajine prinášajú tiež len jednostranne zamerané informácie. Kde je tu objektivita? Kde je dodržiavanie princípu plurality názorov? Veď to sú základné požiadavky na demokratickú žurnalistiku!

Aký je potom rozdiel medzi RTVS a denníkmi SME, N alebo Aktuality?

Darmo sa teraz sťažujú zamestnanci, že má vzniknúť nová etická komisia! Keď súčasná nefunguje, je to len logické. Vraj sa boja, že budú hodnotené aj ich súkromné aktivity. Nuž, nehnevajte sa na mňa, ale ak ste raz novinár vo verejnoprávnej, tak nemôžete hocičo. Nezávislosť znamená, že nepôjdete demonštrovať ani proti progresívcom, ani proti konzervatívcom.

Ináč povedané, budete neutrálni, mimo jednej či druhej strany.

Toto však, zdá sa, skupine okolo štrajkujúceho jadra, nevyhovuje.

Mimochodom, niektorí rečníci vyťahovali aj „špinavé prádlo“ -informácie zo súkromných, a teda dôverných rozhovorov. Pre nich je toto možno „investigatíva“ – na mňa to pôsobí ako vrcholne nevkusná snaha diskreditovať svojich protivníkov.

Hodinové vystúpenie ukončilo básnické vystúpenie poetky Mirky Abelovej, tiež spolupracovníčky RTVS. Vyzdvihujem verš o tom, ako vraj médium bude – parafrázujem -vysúložené odzadu a bez lásky. Vraj „veľká národná súlož, pardon – súťaž…“

Toto je aká úroveň?

Úsudok si, predpokladám, vytvorí každý sám.

Prečítajte si tiež:

• Časť zamestnancov RTVS vstúpila do trojhodinového štrajku