Môj profil 
Predplatné
Otázku týkajúcu sa pádu fotografie položila žena, ktorá zároveň vysvetlila, že na zem padol fotorám, ktorý bol na polici úplne vzadu, takže nie je pravdepodobné, aby to spôsobil prievan. Daná fotka spadla v čase, kedy dotyčný na nej odišiel z domu.
“V sekunde, ako zatvoril dvere, tak spadla fotka na ktorej bol on,” vysvetlila žena.
“Sláva Isusu Christu. Je veľmi ťažko dať jednoznačnú odpoveď na Vašu otázku. Preto napíšem odpoveď všeobecne, lebo Vás nepoznám,” odpovedá kňaz, kedže sa pri podobných prípadoch zameriava na človeka samotného a jeho históriu vzťahov a rodiny.
“Ak sa opakujú takéto javy v dome, je dobré to najprv prekonzultovať so svojím pánom farárom, ktorý Vás pozná, vie o Vašom duchovno-sviatostnom živote, či pozná okolnosti vzťahov Vašej rodiny, Vášho príbytku,” vysvetľuje.
Nepokoj v našich srdciach otvára dvere duchom zla a tí odstrkávajú od nás Boha.
“Tak ako píše náš vladyka, že v ľudoch je dnes veľa nepokoja a nespokojnosti, tým sa vlastne otvára priestor duchom zla v našom prostredí, vo vzťahoch, v slovách dnešných ľudí a aj v domoch… Ten nepokoj sa prenáša potom na večnosť, lebo ľudia na večnosť dnes odchádzajú s nepokojmi a s nespokojnosťou v duši. A nenachádzaju nebo ani tam. Lebo zlo v duši odstrkáva Boha od nás.”
Jednoduchý príklad zo života je nahnevané dieťa, ktoré odstrkáva vlastnú matku. “Videli ste už, keď maličké dieťa má takú plačlivú zlosť a mamka ho práve kŕmí, ako dieťa vtedy odstrkáva nielen lyžičku s jedlom ale aj mamku alebo ocka, hoc oni sa ho snažia upokojiť ale on odstrkáva všetko dobré, aj rodičov.”
“Toto je nebezpečenstvo nepokoja a zla v duši. Zlo v nás na zemi najprv odstrkáva ľudí od nás, nevieme alebo nechceme prijať človeka, a na večnosti Boha,” vysvetľuje kňaz.
“Apoštol národov píše, že sme zapredaní hriechu/Rim 7, 14/ Zapredaní nepokoju. Málo sme vdační Bohu. Tým sa zlo nepokoja hromadí na dne srdca. Rokmi.” A takéto zlo sa potom sa prenáša do “optiky oka, lebo naše oko vidí cez stav srdca. Buď sa na všetko pozerám s vďačnosťou alebo s hnevom.”
Preto by sme mali, ako nás učí sv. Pavol, za všetko ďakovať. “Tým sa očistuje srdce. Čím viac ďakujem Bohu, tým väčší pokoj v srdci. Keď ďakujem Bohu, už plním Jeho vôľu. Potom ináč pozerám aj na /ne/zvyčajné javy okolo seba.”
Nepopiera, že sa dejú takéto prípady, ale pripomína, že najdôležitejšie je zamerať sa na vzťah s Ježišom.
“Dejú sa také veci ako Vy píšete. No treba sa vtedy zamerať skôr na Pána Ježiša, na stav mojej duše a na môj vzťah s Pánom Ježišom. Odporúčal by som častejšiu svätú spoveď a dať odslúžiť Božskú Liturgiu za všetkých zosnulých z Vašej rodiny. Lebo podľa toho, čo píšete, zostalo tam niečo nevypustené, neodpustené, nedoriešené, nedopovedané….. v rodine medzi Vami a Vašimi zosnulými.”
Na koniec dodáva, že je potrebné zkonzultovať podobné javy najprv so svojim duchovným otcom.” A on už posúdi a zváži, či je potrebné volať exorcistu. Ale ani exorcista nič neporieši, nepomôže nijako, ak nezmeníme, neobnovíme stav duše pokáním a ak nenapravíme svoje vzťahy v rodine a ak neodporosíme našich zosnulých na zádušných Božských Liturgiách.”
.jpg)
.JPG)
