Môj profil 
Predplatné
Bratislava 1. marca 2022 (HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)
Po tom, čo ho urýchlene schválila Hegerova vláda a ešte v ten deň – v piatok – v noci schválila Národná rada, po podpise Čaputovej vyšiel už v sobotu 26. februára v Zbierke zákonov zákon o niektorých opatreniach v súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine. A doň sa „vlúdil“ aj text, ktorý umožňuje Národnému bezpečnostnému úradu rozhodnúť, buď z vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti oprávneného subjektu – a potenciál takýchto „subjektov“ je pestrý a bohatý – o blokovaní škodlivého obsahu alebo aktivity.
V našom blogu sme už hovorili o tomto kontroverznom ustanovení, ktoré je v rozpore s odsekom 3 článku 26 Ústavy SR, ktorý znie stroho a jasne: „Cenzúra sa zakazuje.“
Počas rokovania Národnej rady poukázal na to opozičný poslanec Marián Kotleba.
Zvuk: Kotleba
Blokovanie, resp. cenzúru ostro kritizoval aj Robert Fico.
Zvuk: Fico
A rovnako aj europoslanec Milan Uhrík.
Zvuk: Uhrík
Poslanec Tomáš Taraba však celý systém blokovania webových stránok spochybnil, pričom uviedol rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v podobnej záležitosti.
Zvuk: Taraba
Takže náš zákon je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva? Takýto názor má aj sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko. Ten vo svojom statuse na portáli Právne listy uviedol:
„Paradoxným je, že obsahovo obdobný zákon týkajúci sa blokovania webových stránok je aj súčasťou ruského práva a práve obsah tohto ruského právneho predpisu a jeho využívanie v praxi ruským telekomunikačným regulačným úradom Roskomnadzor boli predmetom preskúmavania v nedávnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci OOO Flavus a ďalší proti Rusku zo dňa 23. júna 2020 so záverom o porušení článku 10 Dohovoru, čo je právo na slobodu prejavu a právo na šírenie informácií“.
Európsky súd pre ľudské práva teda dospel k záveru, že zablokovanie celého obsahu je extrémnym opatrením v rozpore s článkom 10 dohovoru, ak cenzorský úrad, u nás teda Najvyšší bezpečnostný úrad, zablokuje prístup k celému webu, pokiaľ web obsahuje aj informácie, ktoré nie sú v zmysle vnútroštátnej legislatívy závadné či škodlivé. Sudca Šamko pokračuje, že „z pohľadu judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je možné zablokovať web iba preto, že je kritický k vláde.“
Keby naši zákonodarcovia konali rozvážne a premyslene, zrejme by rozhodnutie o škodlivosti obsahu webu zverili súdu, a až na základe rozhodnutia súdu by mohol konať NBÚ. Podľa narýchlo „ušitého“ zákona je to teraz naopak: najprv by malo, či mohlo dôjsť k zablokovaniu webovej stránky, a až následne sa môže dotknutá osoba obrátiť na súd, aby toto rozhodnutie potvrdil alebo odmietol. A ak náš súd bude konať podľa judikatúry Európskeho súdu, a tak by mal, kto bude znášať náklady, ktoré pre neoprávnené blokovanie takto pre štát vzniknú? Ako vždy – nevinní daňoví poplatníci?
Dagmar Vanečková
.JPG)
.jpg)
