Obyvatelia Košíc sa zároveň sťažujú na skupiny obyvateľstva, ktoré vyberajú odpad z košov a rozhadzujú ho po okolí. „Mestské časti by radi riešili tento probém, ale bez spolupráce s mestom Košice a spoločnosťou, ktorá spravuje odpad v Košiciach to nepôjde. Začali sa síce budovať tzv. “klietky”, ale je nutné poznamenať, že toto riešenie je v súčasnosti prekonané a polopodzemné, či podzemné kontajnery sú lepším riešením s viacerými benefitmi pre občanov. Ak teda míňame peniaze, míňajme ich rozumne, na kvalitné riešenia. Mestské časti určite radi pomôžu,“ uviedol Lörinc.

Dodal však, že mesto Košice do budúcnosti neplánuje riešenie odpadu pomocou polopodzemných či podzemných kontajnerov. Dôvodom sú financie. Mesto vo svojej odpovedi týkajúcej sa riešenia problematiky komunálneho odpadu Lörincovi uviedlo, že spoločnosť Kosit nedisponuje týmto mechanizmom. “Na fotkách z Moldavy, môžete vidieť, že je to práve spoločnosť Kosit, a.s., ktorá má takéto auto. Teraz pri tvorbe rozpočtu je ten správny čas povedať, že požadujeme kvalitu a hodnotu za svoje peniaze (dane),“ uviedol.

Polopodzemné či podzemné kontajnery sa vo vyspelých štátoch využívajú už desiatky rokov. Aj mnohé slovenské mestá aktuálne zažívajú tento „boom“. „Niekde nezamykajú svoje obydlia, my musíme zamykať svoje odpadky. Bohužiaľ. Ak však chceme riešiť komunálne problémy v prospech ľudí, musíme prinášať kvalitné a udržateľné riešenia. Chceme aj prostredníctvom tejto petície občanom predstaviť, že alternatíva vždy existuje, len sa musí chcieť robiť v prospech veci verejných. Električky, parkovanie, kontajneroviská – občania si zaslúžia poznať alternatívy a rozhodnúť sa, čo chcú,“ upresnil Lörinc.

Výhody a nevýhody polopodzemných a podzemných kontajnerov

Poslanec Mestskej časti Košice – sídlisko KVP zároveň uviedol aj rôzne typy možného financovania. Kontajnery možno financovať pomocou vlastného financovania tzn. z rozpočtu mesta. Ďalšou možnosťou je zmiešané financovanie – Mesto Košice, firma Kosit a.s., a mestské časti. Tretou možnosťou sú Európske fondy, konkrétne program Životné prostredie, Prioritná os 4, Odpadové hospodárstvo, Operačné ciele: 4.1 podpora aktivít v oblasti separovaného zberu.

Výhody polopodzemných a podzemných kontajnerov sú viaceré – zníženie nákladov na údržbu, na odvoz, keďže kontajnery tohto typu sú väčšie. Ďalšou výhodou je možnosť využitia “waste management-u”, t.j. automatického hlásenia naplnenia kontajnera. “Smetiarske” auto tak ide cielene, nie náhodne, čím sa šetrí životné prostredie. “Staré“ kontajnery je možné presunúť na iné miesta, kde poslúžia rovnako a zároveň pri rozumnom rozmiestnení nových typov kontajnerov je možné získať nový verejný priestor, napr. na nové parkovacie miesta.

Za nevýhody nového typu sú považované vyššie obstarávacie náklady na riešenie a možná racionalizácia stojísk, kvôli optimalizácii a inžinierskym sieťam, t.j. možná zmena súčasného stavu a narušenie zvyku obyvateľstva.

Napriek vyšším obstaravacím nákladom však polopodzemné a podzemné kontanery prinesú občanom viaceré dokázateľné a overiteľné benefity, ako napríklad zabránenie zápachu a šíreniu baktérií, keďže zem je prirodzeným chladičom, zabránenie výskytu hlodavcov, estetickosť a viac verejného priestoru. Nový typ kontajnerov je zároveň odolnejší voči požiarom a nemôžu ich vyberať neprispôsobivý občania.

V novom type kontajnerov vidí výhodu aj environmentalista Marek Kurinec, špecialista na odpadové hospodárstvo. „Výhody polopodzemných kontajnerov spočívajú najmä v úspore nákladov na prepravu, plus sú to ušetrené priestory v rámci bytovej zástavby. Veľké objemy sú pod zemou, takže netreba zaberať priestor na povrchu, kde môžu byť napríklad parkovacie miesta,“ hovorí Kurinec.

Ako fungujú polopodzemné kontajnery?

Polopodzemný kontajer má pri maximálnej kapacite objem päť-šesť násobku  bežnej nádoby. Je to vlastne plastový tubus, ktorého dve tretiny sú pod  zemou a zvyšok  nad zemou. Hydraulická ruka vytiahne z podzemnej časti kontajnera obrovský mech s odpadom a jeho obsah vysype do vozidla. Potom ho znova uzavrie a vráti naspäť. Na obsluhu pritom stačí jeden človek.

Fínsky výrobca MOLOK deklaruje, že od cigaretového  ohorku alebo piráta sa kontajnery  chytiť nemôžu. Nie je v nich totiž dostatok vzduchu a odpad je tu natoľko zhutnený, takže sa oveľa ťažšie zapáli. Fíni vraj robili dokonca testy horľavosti s Molotovovým kokteilom, teda zápalnou fľašou, ktorú vhodili do vnútra kontajnera. Na to, aby ho poškodila, však potrebovala približne dve až tri hodiny. Je tu teda vysoká šanca, že keď si niekto všimne, že z kontajnera sa dymí, hasiči ho uhasia kým príde k poškodeniu.

Pilotné projekty

Na Slovensku využíva polopodzemné a podzemné kontajnery už niekoľko miest. Jedným z nich je aj Nitra, ktorá je prvým mestom Slovenska s polopodzemným zberom komunálneho odpadu.

V Nitre sa nachádzajú kontajnery od fínskej spoločnosti Molok. Ich počet je 130 s objemom je od 3 do 5 metrov kubických. Cena jedného kontajnera sa pohybuje v sume od 2.500 – 3.500 EUR, závislosti od zvolenej veľkosti, opcie a funkčnosti kontajnera. Od roku 2014 mesto preinvestovalo 345.000 EUR. Návratnosť financií sa v Nitre odhaduje od 3,3 do 7,5 roka, vzávislosti od zbieranej zložky odpadu.

Pilotný projekt realizuje aj mesto Moldava, ktorá bude prvým mestom na Slovensku s podzemnými kontajnermi. Podzemné nádrže pochádzajú z dielne spoločnosti MEVA s.r.o. nitra bude disponovať kontajnermi o objeme až  5 metrov kubických, čo zodpovedá objemu piatich bežných kontajnerov. Vysypávajú sa len raz za 3 týždne, čo výrazne zníži náklady mesta na ich údržbu. Celkové suma na realizáciu dvoch stanovíšť si vyžiada sumu takmer 76 tisíc eur. “Spoločnosť Kosit, ktorá odváža odpad z nášho mesta disponuje potrebnou technikou na vyprázdnenie podzemných kontajnerov,” vysetlil Lörinc.

Aj verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš predložili projekt. Správna rada schváli projekt s názvom “Podzemné kontajnery” dotáciou vo výške 47.500 EUR. Súčasťou projektu je aj modernizáciou technického vybavenia sídliska Podbreziny s tým, že ide o pilotný projekt výstavby 3 ks tzv. hniezd so spolu 9 ks podzemných kontajnerov. Mesto doplatilo 5.000 EUR.

Podzemné kontajneriská má v pláne vybudovať aj Trnava, Trenčín, Prešov, Trebišov či Bratislava.

Apel na primátora a poslancov Košíc 

Iniciátori petície teda apelujú na primátora mesta Košíc Richarda Rašiho a mestských poslancov, aby pripravili pilotný projekt na polopodzemné/podzemné kontajnery s cieľom vytvoriť funkčné a estetické kontajnerové stojiská, v spolupráci s firmou Kosit, a.s. a mestskými časťami Mesta Košice.

Iniciátori tiež žiadajú zabezpečenie realizácie prvých polopodzemných/podzemných kontajnerových stojísk už v priebehu roka 2017 vo vybraných veľkých mestských častiach.

Tretím bodom petície sú požiadavky prípravy projektovej dokumentácie a žiadosti o dotáciu z finančných prostriedkov EÚ na tento účel a zároveň vyčlenenie finančných prostriedkov aj z rozpočtu mesta Košice.

Svoju podporu petícii môžete vyjadriť na:  www.changenet.sk.