Môj profil 
Predplatné
Nová technika oddelí zdroj energie pohybu od kozmickej sondy. Sonda bude dostávať energiu zo zariadenia, ktoré s ňou nepoletí, ale ostane v istej konštantnej vzdialenosti v blízkosti pri Zemi. Toto zariadenie bude pracovať podobne ako obrovský svetlomet. Bude produkovať enormne silný laserový lúč, ktorý bude sonde dodávať pohybovú energiu.
Projekt tejto revolučnej, úplne novej techniky pre kozmické lety k vzdialeným hviezdam sa začal pred ôsmymi rokmi na University of California, pod vedením profesora Filipa Lubina.
NASA sa o ňom dozvedela až v roku 2015 a hneď ho začala podporovať.
Projekt je už kompletne vypracovaný a technicky je realizovateľný už aj v súčasnosti. Prvé pokusy boli už úspešne absolvované. Podľa výpočtov profesora Lubina musí byť zdroj energie minimálne 10 krát taký veľký ako je medzinárodná vesmírna stanica ISS, pričom ale jeho hrúbka presiahne len o niečo jeden meter. Zariadenie bude mať formu disku.
Podľa Lubinovho konceptu pre lety k iným hviezdam – a to je veľmi prekvapujúce – nebude potrebné väčšie množstvo energie, ako sa musí vynaložiť pri dnešnej klasickej raketovej technike. To je medzi 50 až 100 Gigawatt. Konvenčné raketové motory ťažia energiu z chemických reakcií a efektívnosť je veľmi nízka a aj dosiahnutá rýchlosť je vzhľadom na vzdialenosti k hviezdam, „slimačia“.
Sonda Voyager-1 je na ceste už 40 rokov a ešte je len na hranici našej slnečnej sústavy. Svojou rýchlosťou 17 km/hod nedosiahne ani za 50 000 rokov žiadnu hviezdu.
Nová technika je schopná urýchliť teleso akejkoľvek hmotnosti. Platí ale, že malé ľahké objekty sa dajú zrýchliť najviac, čo je logické. Možno ich zrýchliť až na neuveriteľnú rýchlosť okolo 90 000 km/sek.
Lubin chce preto vyslať minisondy, ktoré sa pri tejto rýchlosti dostanú k našej najbližšej hviezde Proxima Centauri (je vzdialená od Zeme len 4,24 svetelných rokov) približne za 15 rokov. To je naozaj zázračná predstava.
A ešte väčším zázrakom je to, že podľa Lubinových výpočtov bude fáza zrýchlovania na túto rýchlosť, ktorá je približne jednou tretinou rýchlosti svetla, trvať len niekoľko minút.
Takéto minisondy priletia k cieľovému objektu, budú ho fotografovať a zbierať rôzne údaje.
Akonáhle bude k dispozícii zariadenie produkujúce dostatočnú laserovú energiu, umiestnené na vhodnej obežnej dráhe okolo Zeme, tak bude možné každý deň vysielať do vesmíru na všetky smery niekoľko sto minisond. Ak sa tak bude diať celý rok, tak všetky dohromady by mali hmotnosť len niekoľko desiatok kĺl.
To isté zariadenie ale môže dostať objekt napríklad o hmotnosti 10 ton na rýchlosť 1000 km/sek.
.jpg)
