9. október – narodenie hrdinu robotníckej triedy Johna Lennona a poprava revolucionára Che Guevarru

Bratislava 9. októbra 2015 (HSP/Foto:Lukáš Perný)

Pred 75. rokmi sa narodila jedna z najvýznamnejších ikon populárnej hudby, člen skupiny The Beatles, herec, spisovateľ a politický aktivista, John Winston Lennon. V tento istý deň, bol v Bolívii popravený bolívijskou armádou, podporovanou americkou CIA, jeden z najznámejších komunistických revolucionárov Ernesto Che Guevarra. Aká je súvislosť medzi týmito osobnosťami? Obe bojovali za krajší a spravodlivejší svet bez vojen, utláčateľov a vykorisťovateľov.

John Lennon pochádzal z chudobnej rodiny a hrdo sa k tomu hlásil aj v pesničke “Working Class Hero” (“Nenávidia ťa ak si múdry a pohŕdajú hlupákom… Keď ťa mučia a strašia dvadsať čudných rokov.. Keď naozaj nemôžeš fungovať si tak plný strachu.. Hrdina robotníckej triedy je niečo čím môžeš byť”. V rozhovore s revolucionárom Tariqom Alim Lennon prehlásil:

“V tom čase sa bralo za dané, že pracujúci prerazili, no spätne som si uvedomoval, že to bol rovnako falošný obchod, aký spravili s černochmi, asi ako keď dovolili čiernym byť bežcami či boxérmi či zabávačmi. To je výber, ktorý vám umožnia – dnes je východiskom byť popstar, čo je presne to, čo hovorím na albume v piesni “Working class hero”. Ako som povedal už Rolling Stone, moc majú tí istí ľudia, triedny systém sa ani trochu nezmenil.”

O Lennonovom detstve vznikol v roku 2009 zaujímavý film Nowhere boy, ktorý približuje detský príbeh tohto velikána a jeho silný vzťah s jeho voľnomyšlienkárskou matkou, ktorá ho sama vychovávala a významne ovplyvnila. V 60. rokoch sa preslávil s legendárnou skupinou The Beatles, kde tvoril dominantnú autorskú dvojicu s Paulom McCartneyom. Začínali od podlahy v krčmách a striptízových baroch Hamburgu ako doprovodná kapela Tonyho Sherdina (hrajúca divoký rock and roll, skiffle a boogie). 13. októbra 1963 prepukla tzv. Beatlemánia ako následok televízneho prenosu koncertu Beatles v londýnskom Palladiu. Skupine The Beatles sa podarilo svojou hudbou zmeniť svet a dokázali dostať do populárnej hudby vyššie hodnotové odkazy a vysoko umelecké prvky. V druhej polovici 60. rokov sa vzopreli pravidlám hudobného priemyslu, začali experimentovať s hudbou a ukázali tak smer mnohým a mnohým kontrakultúrnym kapelám 60. rokov. Boli prvou masovo známou kapelou, ktorá využila v hudbe indickú sitár, prvky artificiálnej hudby, zvukové efekty. Ovplyvnili milióny mladých ľudí, hlásali lásku medzi ľuďmi a stali sa nesmrteľnými.

Lennonov image, aký poznáme dodnes (aj známe pomenovanie okuliarov lennonky) mu priniesol film Richarda Lestera How I won the war z roku 1967. Koncom 60. rokov sa zoznámil s  avantgardnou umelkyňou, komunistkou Yoko Ono. Po rozpade The Beatles sa stal Lennon významných mierovým aktivistom (známy hit Give Peace A Chance) a otvorene vystupoval proti Nixonovi a vojne vo Vietname za čo sa dostal do evidencie CIA. Rok 1971 mu priniesol najúspešnejší pacifistický hit Imagine. 8. decembra Lennona zastrelil Mark David Chapman. Tragická Lennová smrť silne emocionálne zasiahla milióny jeho fanúšikov.

Lennon sa preslávil ako mierový aktivista a jeho odkaz je v súčasnom geopoliticky vyhrotenom svete opäť aktuálny. John Lennon: “Každý hovorí o mieri. Môžeme mať mier ak si to budeme želať. Všetci dobre vedia, že ľudia silu majú. My ju máme a potrebujeme ju prebudiť v ľuďoch! My sme vláda!”

Druhou významnou osobnosťou dnešného dňa je Ernesto Rafael Guevara de la Serna, známy predovšetkým ako revolucionár Che. Ten bol 9. októbra popravený bolívijskou armádou napojenou na CIA po neúspešnom pokuse o revolúciu v Latinskej Amerike. Che Guevarrov odkaz však dodnes žije, nielenže sa stal ikonou a ľavicovým mučeníkom, ale plody jeho práce mali vplyv na vzostup ľavicových hnutí v Južnej Amerike. Lekár a marxistický revolucionár získal svoj ľavicový pohľad na svet počas svojich dobrodružných, motocyklových ciest naprieč americkým kontinentom, kde bližšie spoznal problémy obyčajných ľudí (film The Motorcycle Diaries Walter Sallesa z roku 2004).

V Mexiku sa zoznámil s Fidelom Castrom, pripojil sa ku Hnutiu 26. júla a podarilo sa mu oslobodiť Kubu a zvrhnúť diktátora Batistu (je vhodné opäť odporučiť film, konkrétne unikátne spracovaný film Steven Soderbergha Che z roku 2008, ktorý sa vyhýba negatívnemu vnímaniu tohto revolucionára). V roku 1960 sa stretol s významným filozofom existencializmu Jeanom Paulom Sartrom a jeho manželkou, predstaviteľkou feministickej filozofie Simone de Beauvoir. V roku 1966 sa po rozporoch s Castrom a vplyvom ZSSR rozhodol šíriť revolúciu ďalej (žiaľ neúspešne) – najskôr v Zaire (dnešné Konga) a v osudnej Bolívii. Zaujímavosťou je, že v tom istom roku pobýval Che vo vtedajšom Československu (obec Ládví). Tvár Che Guevarru z fotografie Alberta Kordu sa stala ikonickou súčasťou revolučného odkazu kontrakultúry 60. rokov.

Aby sme nadviazali opäť na Lennona, uvádzame výrok zo strateného Lennovho rozhovoru, kde sa nepriamo vyjadruje aj ku kubánskej revolúcii a kritike konzumného sveta: “Viete, vždy som bol náchylný k politike a proti statusu quo. Je to celkom bežné keď ste vychovávaný, tak ako ja, k nenávisti a strachu z polície ako prirodzenému nepriateľovi a opovrhovaniu armádou ako niečím, čo vám každého vezme a nechá ho niekde ležať mŕtveho. … Všetky revolúcie sa udiali vtedy, keď boli Fidel alebo Marx alebo ktokoľvek, ktorí boli intelektuálmi, schopní prísť k pracujúcim. Dali dohromady za hrsť ľudí a pracujúci začali zrejme chápať, že sa nachádzajú v stave útlaku. Tu sa ešte nezobudili, stále veria v to, že odpoveďou sú autá a telky.”

„Všetko čo chcem je pravda.“ John Lennon

Článok redakcii poskytol Lukáš Perný