Pred niekoľkými dňami bola v časopise Nature publikovaná štúdia vedcov z londýnskeho Múzea prírodných vied o najstaršom kardiovaskulárnom systéme v našich dejinách. Fosíliu iba 8 centimetrov veľkého živočícha Fuxianhuia protensa objavili v čínskej provincii Jün-nan. Tento malý živočích patrí do skupiny bezstavovcov, ktoré majú externú kostru. Do tejto skupiny patria napríklad stonožky, pavúky, ale aj kraby, granáty či homáre.
Vedcom sa podarilo určiť, že tento živočích žil v ére takzvanej Evolučnej explózie v období prvohorného kambria. Hoci je jeho fosílne telo veľmi malé, uchovalo v neporušenom stave celú kardiovaskulárnu sústavu. Pozoruhodné je, že sa uňho zachoval aj celý centrálny nervový systém. Jeho srdce malo trubicový tvar a cievy zasahovali tykadlá, nohy, oči a mozog.
Tento nález je skutočným unikátom, pretože pri doteraz objavených fosílnych pozostatkoch sa zachovali iba panciere, kosti či zuby. Teda pevné časti živočíchov. Ako je vôbec možné, že u tohto pradávneho vyhynutého tvora sa zachovalo celé telo, navyše s neporušenou centrálnou nervovou sústavou a kardiovaskulárnym systémom? Na túto otázku si ani samotní vedci nedokážu odpovedať. Ich úvaha o tom, ako k tomu mohlo dôjsť je skutočne iba teoretická a hovorí, že jeho telo pochoval veľmi jemný materiál. Keďže sa pod tlakom jeho telo splošťovalo, dostali sa do neho chemické látky z vody. A to spôsobilo jeho dokonalé zachovanie.
Je to však iba teoretická úvaha, ktorú nie je možné nijako podložiť. No na tomto príklade máme možnosť vidieť, aké prekvapenia má pre človeka vo svojom talóne príroda. Veď vďaka nej veda nepodlieha stagnácii, ale je neuveriteľne dynamická a prináša množstvo nových informácií.
mž