17. časť Neznámych slovenských dejín: Kde zomrel a je pochovaný Metod?

Bratislava 2. decembra 2018 (HSP/Foto:MT)

Prelomovým rokom v našich dejinách bol rok 885, rok smrti sv. Metoda. Nasledovali udalosti, ktoré posunuli Slovensko inam. Ako sa to všetko vlastne udialo? Kde zomrel a kde je pochovaný Metod? 

Metod pred smrťou zanechal svoj odkaz Svätoplukovi v „Napomenutí vladárom“: „Je povinné každé knieža Boží svätý zákon vyučovať a každý deň prikazovať. A nezmiešavať sa s kmotrami svojimi a s dcérami podľa svätého krstu. Smilstvo ani nijaká nečistota nech sa u vás nemenuje a nikto z vás nech neklame prázdnymi slovami, lebo kráľovstvo Božie nezdedia ani smilníci, ani klebetníci, ani nadutci. Povinný je každý pokrstený samého seba uchovať čistého ako chrám Bohu svätý. A so svojou ženou uspokojiť sa. Nič iného ďalšie nezmýšľať, ani na spôsob hoväda za nezmyselnými vášňami chodiť.“ Nasleduje dvihnutý prst: „Inak budú ťa ustavične haniť a utláčať, vystavíš si dom, lež iný bude v ňom bývať, tvoji synovia a tvoje dcéry sa dostanú ako korisť cudziemu národu. Cudzinec, čo bude s tebou v krajine, prevýši ťa a bude mocnejší ako ty!“

Metod si vybral aj svojho nástupcu, ukázal na Gorazda: „Tento je vašej zeme slobodný muž, vyučený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď vôľa Božia a vaša láska, ako aj moja.“ Zomrel šiesteho apríla 885. Kde? A kde ho pochovali?

Pochovali ho na ľavej strane za oltárom Panny Márie v hlavnom kostole štátu. Teda ktorý bol hlavný kostol v štáte v čase jeho smrti? Zrejme bol neďaleko kráľa, ktorý v tom štáte vládol. A Svätopluk sídlil nepochybne v Nitre…

Dôležitá je v tejto súvislosti odpoveď na otázku, či sídlil Metod stále na tom istom mieste? Zrejme to tak nebolo. Z 22 rokov jeho misie medzi našimi predkami najmenej sedem rokov prežil inde: v Ríme bol v rokoch 867-869, u Koceľa v Panónii v rokoch 869-870, vo franskom väzení tri a pol roka (870-873) a v Carihrade bol asi v roku 882.

Nejasná je odpoveď na otázku, či vždy sídlil v meste, kde mal sídlo panovník. Počas jeho misie vládli najprv traja slovenskí vladári – Rastislav, Svätopluk a Koceľ, u ktorého sa zdržiaval cestou do Ríma i z Ríma. Po roku 871, resp. 874 (rok Koceľovej smrti) vládol Slovenom/Slovákom už len Svätopluk z Nitry.

Na inom mieste ho asi prijal Rastic v roku 863 a inde sa zrejme usídlil po prepustení z nemeckého väzenia a po Forchheimskom mieri z roku 873/874. V sídle Rastica bol 40 mesiacov (v rokoch 863-867), v sídle Svätopluka nebol Metod minimálne v čase zriadenia (či obnovenia?) nitrianskeho biskupstva v roku 880. Nitrianskym biskupom sa stal predsa Viching. Pravda, toho Metod v roku 881 poslal do vyhnanstva a až do roku 885 bola Nitra bez biskupa, ak… ak v nej nesídlil arcibiskup Metod? Vo vatikánskom katalógu nitrianskych biskupov je pred Vichingom meno Sunias bez časového určenia, ale Metod sa v ňom nespomína. Alebo budeme veriť tomu, o čom ešte dlho a vytrvalo spievavali o Nitre igrici: „Ty si bola sväté mesto Metodovo, keď tu našim otcom, keď tu našim otcom kázau božie slovo…“?

Kde sídlil Rastic v čase príchodu Metoda s bratom Konštantínom k nám? Prišli solúnski bratia aj so svojím sprievodom v roku 863 do „starého Rasticovho hlavného mesta“? Fuldské anály takto označujú mesto, do ktorého vstúpil Svätopluk v roku 871 na čele Karlomanovho franského vojska, ktoré potom vedno so Slavomírom porazil (čím vierolomne zradil Frankov, a tí mu to „dodnes“ nezabudli). Tým miestom, „starým Rasticovým hlavným mestom“ bol s najväčšou pravdepodobnosťou Devín. Tu napokon bola podľa archeologických nálezov cirkevná škola – učilište, ktorého vedúcim bol Konštantín (čítame vo wikipedii).

Pápež začiatkom roka 870 vymenoval Metoda za arcibiskupa Panónie a Moravy so sídlom v Srieme, čím slove(a)nské dŕžavy vyňal spod cirkevnej sféry Bavorska a podriadil ich priamo Rímu. Takto vzniklo prvé slove(a)nské arcibiskupstvo a Metod bol prvým arcibiskupom na Andronikovom (Hadrianovom) tróne v Srieme z rímskych čias. Cyril Hromnik z toho odvodzuje, ako sám priznáva pod chorvátskym vplyvom, že Metoda pochovali (a teda aj umrel) vo svojom sídelnom arcibiskupskom meste Sriem, v dnešnej Sremskej Mitrovici.

Medzi rokmi 870 a 885 však okrem švábskeho väzenia a ciest do a z Ríma, Metod účinkoval najmä na Slovensku, nie v Srieme. Po návrate z väzenia a po Forchheimskom mieri (873/874) žil podľa Petra Cengela („Metod na Slovensku“, Košice 2015) určite na východ a nie na západ od Nitry. Dôvod je jasný: aby bol lepšie chránený od Nemcov. Kde však? Naozaj v Bani, v dnešnej Banskej Štiavnici, v ktorej údajne boli až dve katedrály, a ktorá bola skutočne nedobytnou pevnosťou? Veď nebolo vtedy v ríši kráľa Svätopluka bohatšieho regiónu, ako stredoslovenské banské mestá. Tu prinajmenšom od polovice 8. storočia, o dvesto rokov skôr, ako vznikli najstaršie nemecké bane, ťažili a spracovali zlato, striebro, meď, ktoré slúžia aj cirkvi.

Assemaniho evanjeliár uvádza v deň Metodovej smrti, že sídlil v meste Morava/Marava/Moravia. Kde toto mesto bolo? Marián Valašík („Najstaršie dejiny Slovenska. Všetko bolo inak“, 2017) stotožňuje túto Moravu so Zlatými Moravcami. Lebo nijaké iné mesto z tých rokov na pravom i ľavom brehu rieky Morava s takým menom nie je v nijakých záznamoch. Zlaté Moravce sú tiež na východ od Nitry, sú však dostatočne blízko, aby bol predstaviteľ cirkvi nablízku kráľovi, sídliacemu v Nitre. V Nitre mohol byť teda Metod často. Marián Valašík argumentuje aj tým, že v neďalekých Čiernych Kľačanoch sa našla pyxida, ktorá nemohla patriť nikomu inému, ako vysokopostavenému cirkevnému hodnostárovi. Komu, ak nie Metodovi?

Mohli Metoda pochovať aj na Devíne? Tu predsa podľa archeológov bolo veľkomoravské učilište pod vedením Konštantína (863-867) a pod Metodovým vedením začalo opäť pracovať po roku 873. Túto tézu podporuje fakt, že v devínskom chráme (dnešný chrám sv. Kríža) boli v roku 1982 v krypte pod hlavným oltárom osobne najmenej dvaja muži, ktorí tam videli sedem mŕtvych tiel a na jednom biskupské atribúty. Kostolník Pavol Lőrinc zachoval o tom svedectvo: po úvahe, že môže ísť o hrob sv. Metoda prišlo nariadenie kryptu zasýpať pieskom, čo sa aj stalo. Zachoval sa však náhrobný kameň z toho miesta, na ktorom je grécky rovnoramenný kríž a dva kalichy. Dva kalichy ako dvaja bratia. Cyril a Metod? Napokon nemohol byť Devín súčasťou pevnosti, ktorá sa tiahla po Bratislavský hrad, ktorej meno bolo podľa rieky vtekajúcej do Dunaja – Morava/Marava? V blízkom okolí je dodnes Marchegg (Moravský kút) i Marchfeld (Moravské pole).

Na miesto Metodovho hrobu, a tým aj na hlavné mesto štátu, sú aj iné náhľady. Napriek tomu, že sa možno nikdy nenájde, hľadali ho aj na západ od rieky Moravy. Akoby hlavné mesto „Veľkej Moravy“, dnes čoraz častejšie pomenúvanej len ako „Morava“ preto, aby malo a mohlo byť na dnešnej Morave? Bez akéhokoľvek hospodárskeho zázemia, bez nálezu čo i len jedného kamenného chrámu z tých čias, ďaleko od Svätopluka a navyše v nebezpečne tesnom susedstve s východnými Frankami?

Zdá sa, že sídlo hlavného mesta Svätoplukovej ríše by malo riešiť neexistujúcu dilemu: čí štát bola tak zvaná Veľká Morava? Nepochybne to bol štát Slovenov, teda štát slovenský. Veď Rastic v mene Slovenov a nie Moravanov písal pozývací list do Carihradu. Nás občas mýli spôsob, akým väčšina českých historikov píše o tomto štáte. Ich prístup k téme je pre nás nedôstojný. Akoby Nitriansko/Slovensko bolo len akási ich „kolónia“. Napokon tak to bolo aj takmer celé 20. storočie.

V písomných záznamoch z 9. storočia do roku 907 sú uvedené len miesta na dnešnom Slovensku: Nitra, Devín, Bratislava. Nemec Agricola rozšíril ich počet o tri banské mestá z 8. storočia: Bana, Kremnica, Zvolen. Slovenský a nie moravský „pobyt“ sa spája i so všetkým známymi osobami tej doby: Pribina, Koceľ, Rastic, Svätopluk, Slavomír, Zemežízeň, Gorazd, Viching. Mojmír prišiel z juhu, ale do Nitry sa nedostal.

Už sme písali, a teraz zhrňme: ak Pribina založil Brno (Brynna) a pokojne tam „dochádzal“ cez dnešné Mikulčice, zrejme stade neprišiel Mojmír a nevyhnal ho z Nitry. Chceli tak urobiť Bavori podľa rímskeho „rozdeľuj a panuj“. Z Pribinovej dŕžavy odčlenili dnešnú Moravu a južana Mojmíra a následníka Rastica nájdeme potom na Devíne. Pribinov nástupca v Nitre – cez otca Bogislava? – Svätopluk „nevytiahol päty z Nitry“. Stade vládol ríši, ktorá vznikla opätovným zjednotením Slovenov nitrianskych s moravskými, začas aj s vislanskými, panónskymi a českými.

Marián Tkáč