118. Neznáme slovenské dejiny: Ešte posledný raz o „doplácaní“

Keďže slovensko-české vzťahy naozaj zaťažovalo ustavičné vracanie sa ku kauze „doplácanie“, čo bol vážny dôvod rozdelenia ČSFR – a v tej súvislosti aj vzniku NBS a môjho „príchodu“ do budovy na Štúrovej číslo štyri – pridám k tejto téme niekoľko poznámok. A to aj preto, že na slovenskom ministerstve financií som sa venoval tejto otázke od roku 1990 aj na priamy podnet ministra financií Michala Kováča: „Chlapi, a my to necháme tak?“ A dospel som k jednoznačnému záveru, že to nie je pravda

22. 11. 2020 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Kresba:Marián Tkáč

Bratislava 22. novembra 2020 (HSP/Kresba:Marián Tkáč)

▶ ❚❚ ↻

Týmto „tromfom“ narábal už predseda pražskej vlády Jan Malypetr v časoch Pribinových osláv v roku 1933 v Nitre, Edvard Beneš, nekomunisti, ale aj komunisti, komunistický vodca a prezident štátu Antonín Novotný v podobných vyhláseniach pokračoval aj v 60. a 70. rokoch, novinári i odborná verejnosť pred novembrom 1989 i po ňom. Po novembri 1989 sa tieto tvrdenia ešte zintenzívnili. Nebolo českých novín, ktoré by si na „doplácaní“ neprihrievali polievočku a nezvyšovali svoj náklad. Pocity o doplácaní boli v českom prostredí zakotvené veľmi hlboko, a to bez ohľadu na to, ako boli zdokumentované a preukázané.

„Doplácanie“ v rokoch 1945 – 1960 súviselo najmä s industrializáciou Slovenska. Dá sa vypočítať, že v rokoch 1948 – 1968, teda za dvadsaťjeden rokov prichádzalo viac investícií v prospech Slovenska v porovnaní s podielom obyvateľstva. Súčet vyšších investícií na Slovensku v tých rokoch bol 10,1 mld. Kčs. Odhliadnuc od časového a inflačného momentu – hodnota koruny bola iná v roku 1948 ako 1968 – a od toho, že v rámci industrializácie prišlo i k presunu už používaných a opotrebovaných strojov a zariadení z Česka na Slovensko, suma výdavkov na industrializáciu v prospech Slovenska za spomínané roky je neprimerane nižšia, ako negatívne dôsledky menovej reformy k 1. novembru 1945 v neprospech Slovenska (asi 30 miliárd korún).

Reálna industrializácia sa uskutočňovala najmä výstavbou nových budov a priestorov, menej už obstarávaním moderných strojov a zariadení. Investovanie na Slovensku bolo extenzívne vzhľadom na dostatok voľných pracovných síl, ako aj relatívny dostatok surovín na Slovensku a zakladala sa ním taká štruktúra slovenského priemyslu, aby plnil iba funkciu subdodávateľa pre český priemysel. Nehľadelo sa na efektívnosť, ziskovosť a rentabilitu nových fabrík; rovnako sa vôbec neprihliadalo na ekológiu a vplyvy industrializácie na životné prostredie. Napokon, reálna industrializácia sa stretávala s veľkými prekážkami zo strany pražského „plánovacieho centra“ i komunistických predstaviteľov Slovenska. A do hláv občanov, ale aj českých (a možno i niektorých slovenských) politikov vniesla „rukolapný dôkaz“ o presune zdrojov na Slovensko, čiže o „doplácaní“.

Pritom takzvaný presun či „transfer“ peňazí z Česka na Slovensko nebol ničím iným, než narovnávaním deformovaných cien a daňových a rozpočtových vzťahov, ako protipoložka lacno úradne ocenených slovenských tovarov a služieb, zhodnocovaných v Česku. Účtovne to skutočne vychádzalo tak, že sa na Slovensko presúvalo z „federálnych zdrojov“ relatívne viac ako v prospech Českej republiky, a tá suma, vo vzťahu k podielu obyvateľstva, sa dala vyčísliť ročne na 8–13 miliárd korún.

Klíringový systém platieb medzi Slovenskom a Českom od 1. januára 1993 do 1. októbra 1995 potvrdil nad všetky pochybnosti, že išlo len o presun peňazí ako protipoložky za opačný presun tovarov a služieb. V klíringovom režime platby za služby a tovary prebiehali z jednej strany na druhú prepočtom cez zúčtovateľné ECU. Slovensko a Česko si navzájom poskytovali úver až do výšky 130 mil. ECU a mesačne si uhrádzali sumy, ktoré túto hranicu prekročili vo voľne zameniteľnej mene. Počas celého trvania klíringového zúčtovania (1993 –1995) dosiahla klíringová špička 1,116 mld. ECU v prospech Slovenska, čo pri priemernom kurze ECU okolo 40,00 slovenských korún znamená, že česká strana v prospech Slovenska zaplatila za tri roky 44,6 mld. korún vo voľne vymeniteľných menách, pričom Slovensko zaplatilo Česku v rovnakom čase 3,4 mld. korún. Rozdiel 41,2 miliárd korún v prospech Slovenska znamená, že priemerné ročné saldo klíringového zúčtovania bolo 13,7 miliardy korún presunu zdrojov z Česka na Slovensko. Je pozoruhodné, že ročná vyčísľovaná suma doplácania z Česka na Slovensko je veľmi podobná (8 –13 mld. Kčs). Zrejme toľko peňazí z krajov zamoravských skutočne každoročne prichádzalo na Slovensko. Len predtým, v časoch federácie, sa tomuto presunu, bez akéhokoľvek pokusu o objektívne posúdenie súvislostí, hovorilo „doplácanie“.

(Kapitola z knihy „Príbeh slovenskej koruny“, ktorá vyšla vo vydavateľstve „PostScriptum“ v roku 2019)

Marián Tkáč

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Šéf izraelskej spravodajskej služby Mosad David Barnea pricestoval v piatok do Spojených štátov na rokovania o situácii v Iráne. Informáciu priniesol portál Axios s odvolaním sa na dva zdroje.

Barnea by sa mal podľa správy v Miami stretnúť s vyslancom prezidenta USA Steveom Witkoffom, ktorý má údajne na starosti priamu komunikáciu medzi Spojenými štátmi a Iránom.

17:30

Syn zvrhnutého iránskeho šacha Mohammada Rezu Pahlavího v piatok vyhlásil, že si je istý pádom islamskej republiky v dôsledku rozsiahlych demonštrácií. Informujú o tom správy agentúr AFP a Reuters.

„Islamská republika padne – nie či, ale kedy. Vrátim sa do Iránu,“ vyhlásil iránsky korunný princ Reza Pahlaví na tlačovej konferencii vo Washingtone.

17:27

Venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová je presvedčená, že v správnom čase ju zvolia za prezidentku, hoci Spojené štáty ju po zosadení Nicolása Madura odsunuli na vedľajšiu koľaj. Informovala o tom v piatok agentúra AFP.

„Myslím si, že budem zvolená za prezidentku Venezuely, prvú ženu prezidentku, keď príde správny čas,“ povedala Machadová v televízii Fox News po štvrtkovom stretnutí s Trumpom vo Washingtone. Jej vyjadrenie odvysielali v piatok.

17:25

Trump vyhlásil, že môže zaviesť clá proti krajinám, ktoré nesúhlasia s postojom USA voči Grónsku.

„Môžem zaviesť clá proti krajinám, ktoré nesúhlasia s nárokmi USA na Grónsko, pretože Grónsko potrebujeme pre národnú bezpečnosť. Takže to môžem urobiť,“ uviedol americký prezident v súvislosti s clami na dovoz farmaceutických výrobkov z EÚ.

17:20

Polícia obvinila tri osoby zo subvenčného podvodu, jedného z nich aj z poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Obvinení sa ho mali dopustiť počas pandémie Covid-19.

Jednému z nich boli podvodným konaním od mája 2020 do decembra 2021 vyplatené finančné prostriedky štátom vo výške 3.336.896,43 eura. V prípade preukázania viny hrozí obvineným trest odňatia slobody na tri až deväť rokov a šesť mesiacov. Bratislavská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

Čítať viac | 17:14

Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR v piatok nezvolila šéfa opozičného hnutia STAN Víta Rakušana za podpredsedu dolnej komory parlamentu. V tajnej voľbe získal 83 hlasov, na zvolenie však potreboval podporu najmenej 92 poslancov. Informuje o tom TASR podľa správ portálu Novinky.cz a stanice ČT24.