Šéfka HRL tiež tvrdí, že Slovenská republika je dokonca schopná čeliť ešte väčším výzvam, akou je len samotné presídlenie žiadateľov o azyl pôvodom z Eritrey a Sýrie.

“V lige zastávame názor, že Slovensko je určite pripravené. Tento návrh je na dva roky. Keď sa pozrieme na roky 2014 a 2013, Slovensko malo rovnaký počet ľudí v azylovom konaní a dokázali sme to zvládnuť. Predtým to bolo dokonca oveľa viac,” uviedla Števulová.

Podľa jej názoru je našou morálnou povinnosťou spolupodieľať sa na riešení utečeneckej krízy, pričom sa “nemôžeme tváriť, že sa nás konflikty v Sýrii alebo Iraku netýkajú”.

“Ak budú utečenci roky žiť v krajinách bez pracovného povolenia a možnosti študovať, sú úplne odkázaní na humanitárnu pomoc. Práve to je živnou pôdou pre radikalizáciu mládeže a ohrozuje to aj nás,” zdôraznila predsedníčka HRL.

Števulová tiež nesúhlasí s mediálnymi výstupmi popredných činiteľov a odborníkov. Tí opakovane konštatovali, že utečenci predstavujú pre SR bezpečnostné riziko v rovine kriminality či terorizmu.
“V prvom rade sa nikdy nepotvrdilo, že by migranti boli príčinou zvýšenej kriminality. Miera kriminality je v komunitách migrantov rovnaká ako u väčšinového obyvateľstva. Je zarážajúce, keď minister vnútra, ktorý je predsedom výboru proti xenofóbii, rasizmu a intolerancii, vyjadruje verejne názory, ktoré nerobia ľudí individuálnymi. Majoritné obyvateľstvo má potom dojem, že tento postoj je správny,” dodala.

Na otázku TASR, či existuje mechanizmus, ktorý zaručí, že sa na územie SR nedostanú ľudia napojení na extrémizmus, Števulová odkázala na špecializované úrady rezortu vnútra.

“Ministerstvo vnútra má dva úrady, ktoré rozhodujú o cudzincoch a utečencoch, a ešte aj úsek štátneho občianstva. Všetky tieto zložky si pravidelne pýtajú od SIS vyjadrenie, či by mohla byť osoba žiadajúca o azyl, trvalý pobyt alebo štátne občianstvo bezpečnostnou hrozbou. Ku každej žiadosti teda existuje takéto posúdenie,” uviedla predsedníčka HRL.

Azylantom, ktorým sa podarilo úspešne začleniť do slovenskej spoločnosti, však môže v ich začleňovaní sa do spoločnosti pomôcť vlastnou iniciatívou aj každý občan SR. Podľa Števulovej je výzvou práve zmena celkového postoja k utečencom.

“Ak budeme naďalej tvrdiť, že tu nikoho nechceme a nechceme podať pomocnú ruku, takýto obraz v tom človeku zostane. Príde do krajiny, kde bude pociťovať, že ho tu nechcú. Už len toto je bariéra v integrácii,” zdôraznila Števulová.

Liga za ľudské práva je občianske združenie, ktoré založili v roku 2005 na Slovensku právnici a advokáti s cieľom pomáhať cudzincom a utečencom prichádzajúcim z rôznych dôvodov na územie SR.

Čurikovová (Rádio Slobodná Európa): Prerozdeľovanie utečencov problém nezmenší

Prerozdeľovanie utečencov po Európe problém nezmenší, iba vytvorí kanály pre budúci, ešte väčší prílev, uviedla pre TASR Natalija Čurikovová z ukrajinskej sekcie Rádia Slobodná Európa (RFE/RL) v súvislosti s návrhom Európskej komisie na kvóty pre prijímanie utečencov.

Základný problém je podľa nej ten, že Európa je bohatá a stará, pričom krajiny, z ktorých väčšina migrantov pochádza, sú mladé a chudobné – a tento trend bude pokračovať.

“Európa potrebuje viac mladých ľudí, ale jej spoločnosť a hospodárstvo sú príliš skostnatené na to, aby dokázali bez poklesu životnej úrovne a bezpečnosti pojať veľký počet migrantov. Aby sa znížil prílev migrantov, aby to bolo zvládnuteľné, potrebuje Európska únia podniknúť kroky v krajinách ich pôvodu, nastaviť svoju zahraničnú politiku na väčšiu podporu ľudských práv, hospodárskeho rozvoja a správy vecí verejných. Bez riešenia týchto základných problémov zostane Európa rukojemníkom svojej vlastnej krátkozrakej politiky,” konštatovala novinárka.

S prílevom migrantov sa podľa expertov spája aj zvýšené riziko aktivít islamských militantov. “Mám pocit, že je to takmer nevyhnutné,” reagovala Čurikovová. “Čo však celú vec ešte viac zhoršuje, je to, že ide o druhú generáciu migrantov, ktorá je bezbrannejšia voči propagande islamistov. Neexistuje hotový recept, ako lepšie integrovať migrantov, je však potrebné urobiť viac v rámci vzdelávacieho systému, ktorý vysvetlí, že európska spoločnosť je zložitým organizmom, ktorý môže prosperovať len na základe slobody a zodpovednosti, a prisťahovalci, ktorí si chcú dopriať európsku bezpečnosť a prosperitu, musia doň prispieť,” uviedla redaktorka Slobodnej Európy.

K otázke spolunažívania kresťanov a moslimov v Európe povedala, že náboženská viera nie je tým, čo sťažuje súžitie oboch komunít. “Obe náboženstvá učia o nadradenosti ľudského života a o spoločenskej zodpovednosti. Ale stret medzi modernosťou a archaickými hodnotami spôsobuje, že spolužitie vyzerá tak, ako keby boli ľudia z rôznych planét. Európa je svetadiel imigrantov. V dávnejších časoch všetci jej obyvatelia, čo sa týka mentálnej úrovne, žili v rovnakej časovej dimenzii, teraz však mentálne žijú v odlišných dobách,” konštatovala Čurikovová.

Vyjadrila sa aj k situácii na Ukrajine. Poznamenala, že táto krajina nie príliš bohatá z hľadiska európskych štandardov a od získania nezávislosti v roku 1991 nezažila masívny prílev migrantov. Väčšina pochádza buď z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, alebo ide o ľudí, ktorí plánovali pokračovať ďalej na západ, ale rozhodli sa zostať na Ukrajine. Najväčším problémom sa však momentálne stáva nepretržitý tok vnútorne vysídlených osôb z okupovaných častí štátu.

“Kvôli vojne s Ruskom približne milión ľudí opustil Krym a časti Donbasu a usadil sa v iných častiach Ukrajiny. Táto humanitárna katastrofa bola však aj šťastím v nešťastí pre ukrajinskú spoločnosť, a to vzhľadom na bezprecedentnú úroveň solidarity v krajine ako takej, ako aj medzi rôznymi etnickými a náboženskými komunitami,” vysvetlila novinárka.

Keď sa podľa jej slov začala okupácia Krymu, moslimovia ponúkli svoje mešity pre bohoslužby kresťanom ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Kyjevského patriarchátu a židovské organizácie a komunitné centrá organizovali humanitárnu pomoc a pre vojakov lekársku starostlivosť v Izraeli.

“Kvôli vojne si rôzne náboženské a etnické spoločenstvá uvedomili, že majú záujem o budúcnosť krajiny a otvorili svoje srdcia a náruč sebe navzájom. Odhodlaný záujem o budúcnosť krajiny je to, čo spája jej občanov v občianskej spoločnosti. Ukrajinci z rôznych etnických a náboženských prostredí sa to učia tou najťažšou cestou. Dúfam, že ostatní ľudia v Európe si budú môcť zobrať z toho ponaučenie bez toho, aby museli platiť takú vysokú cenu,” dodala Čurikovová z Rádia Slobodná Európa.