Števulová: Slovensko je pripravené na možné prijatie žiadateľov o azyl

Števulová: Slovensko je pripravené na možné prijatie žiadateľov o azyl

Bratislava/Praha 14. júna 2015 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Alessandro Di Meo/ANSA via AP Photo)

 

Predsedníčka občianskeho združenia Liga za ľudské práva Zuzana Števulová nesúhlasí s mediálnymi výstupmi popredných činiteľov a odborníkov

Slovensko je pripravené na možné prijatie stoviek žiadateľov o azyl nachádzajúcich sa v Taliansku a Grécku na základe kvót Európskej komisie. V rozhovore pre TASR to uviedla predsedníčka občianskeho združenia Liga za ľudské práva (HRL) Zuzana Števulová.

Reklama
Ilustračné foto
Ilustračné foto

Šéfka HRL tiež tvrdí, že Slovenská republika je dokonca schopná čeliť ešte väčším výzvam, akou je len samotné presídlenie žiadateľov o azyl pôvodom z Eritrey a Sýrie.

“V lige zastávame názor, že Slovensko je určite pripravené. Tento návrh je na dva roky. Keď sa pozrieme na roky 2014 a 2013, Slovensko malo rovnaký počet ľudí v azylovom konaní a dokázali sme to zvládnuť. Predtým to bolo dokonca oveľa viac,” uviedla Števulová.

Reklama

Podľa jej názoru je našou morálnou povinnosťou spolupodieľať sa na riešení utečeneckej krízy, pričom sa “nemôžeme tváriť, že sa nás konflikty v Sýrii alebo Iraku netýkajú”.

“Ak budú utečenci roky žiť v krajinách bez pracovného povolenia a možnosti študovať, sú úplne odkázaní na humanitárnu pomoc. Práve to je živnou pôdou pre radikalizáciu mládeže a ohrozuje to aj nás,” zdôraznila predsedníčka HRL.

Števulová tiež nesúhlasí s mediálnymi výstupmi popredných činiteľov a odborníkov. Tí opakovane konštatovali, že utečenci predstavujú pre SR bezpečnostné riziko v rovine kriminality či terorizmu.
“V prvom rade sa nikdy nepotvrdilo, že by migranti boli príčinou zvýšenej kriminality. Miera kriminality je v komunitách migrantov rovnaká ako u väčšinového obyvateľstva. Je zarážajúce, keď minister vnútra, ktorý je predsedom výboru proti xenofóbii, rasizmu a intolerancii, vyjadruje verejne názory, ktoré nerobia ľudí individuálnymi. Majoritné obyvateľstvo má potom dojem, že tento postoj je správny,” dodala.

Na otázku TASR, či existuje mechanizmus, ktorý zaručí, že sa na územie SR nedostanú ľudia napojení na extrémizmus, Števulová odkázala na špecializované úrady rezortu vnútra.

“Ministerstvo vnútra má dva úrady, ktoré rozhodujú o cudzincoch a utečencoch, a ešte aj úsek štátneho občianstva. Všetky tieto zložky si pravidelne pýtajú od SIS vyjadrenie, či by mohla byť osoba žiadajúca o azyl, trvalý pobyt alebo štátne občianstvo bezpečnostnou hrozbou. Ku každej žiadosti teda existuje takéto posúdenie,” uviedla predsedníčka HRL.

Reklama

Azylantom, ktorým sa podarilo úspešne začleniť do slovenskej spoločnosti, však môže v ich začleňovaní sa do spoločnosti pomôcť vlastnou iniciatívou aj každý občan SR. Podľa Števulovej je výzvou práve zmena celkového postoja k utečencom.

“Ak budeme naďalej tvrdiť, že tu nikoho nechceme a nechceme podať pomocnú ruku, takýto obraz v tom človeku zostane. Príde do krajiny, kde bude pociťovať, že ho tu nechcú. Už len toto je bariéra v integrácii,” zdôraznila Števulová.

Liga za ľudské práva je občianske združenie, ktoré založili v roku 2005 na Slovensku právnici a advokáti s cieľom pomáhať cudzincom a utečencom prichádzajúcim z rôznych dôvodov na územie SR.

 

Čurikovová (Rádio Slobodná Európa): Prerozdeľovanie utečencov problém nezmenší

Reklama

Prerozdeľovanie utečencov po Európe problém nezmenší, iba vytvorí kanály pre budúci, ešte väčší prílev, uviedla pre TASR Natalija Čurikovová z ukrajinskej sekcie Rádia Slobodná Európa (RFE/RL) v súvislosti s návrhom Európskej komisie na kvóty pre prijímanie utečencov.

Základný problém je podľa nej ten, že Európa je bohatá a stará, pričom krajiny, z ktorých väčšina migrantov pochádza, sú mladé a chudobné – a tento trend bude pokračovať.

“Európa potrebuje viac mladých ľudí, ale jej spoločnosť a hospodárstvo sú príliš skostnatené na to, aby dokázali bez poklesu životnej úrovne a bezpečnosti pojať veľký počet migrantov. Aby sa znížil prílev migrantov, aby to bolo zvládnuteľné, potrebuje Európska únia podniknúť kroky v krajinách ich pôvodu, nastaviť svoju zahraničnú politiku na väčšiu podporu ľudských práv, hospodárskeho rozvoja a správy vecí verejných. Bez riešenia týchto základných problémov zostane Európa rukojemníkom svojej vlastnej krátkozrakej politiky,” konštatovala novinárka.

S prílevom migrantov sa podľa expertov spája aj zvýšené riziko aktivít islamských militantov. “Mám pocit, že je to takmer nevyhnutné,” reagovala Čurikovová. “Čo však celú vec ešte viac zhoršuje, je to, že ide o druhú generáciu migrantov, ktorá je bezbrannejšia voči propagande islamistov. Neexistuje hotový recept, ako lepšie integrovať migrantov, je však potrebné urobiť viac v rámci vzdelávacieho systému, ktorý vysvetlí, že európska spoločnosť je zložitým organizmom, ktorý môže prosperovať len na základe slobody a zodpovednosti, a prisťahovalci, ktorí si chcú dopriať európsku bezpečnosť a prosperitu, musia doň prispieť,” uviedla redaktorka Slobodnej Európy.

K otázke spolunažívania kresťanov a moslimov v Európe povedala, že náboženská viera nie je tým, čo sťažuje súžitie oboch komunít. “Obe náboženstvá učia o nadradenosti ľudského života a o spoločenskej zodpovednosti. Ale stret medzi modernosťou a archaickými hodnotami spôsobuje, že spolužitie vyzerá tak, ako keby boli ľudia z rôznych planét. Európa je svetadiel imigrantov. V dávnejších časoch všetci jej obyvatelia, čo sa týka mentálnej úrovne, žili v rovnakej časovej dimenzii, teraz však mentálne žijú v odlišných dobách,” konštatovala Čurikovová.

Vyjadrila sa aj k situácii na Ukrajine. Poznamenala, že táto krajina nie príliš bohatá z hľadiska európskych štandardov a od získania nezávislosti v roku 1991 nezažila masívny prílev migrantov. Väčšina pochádza buď z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, alebo ide o ľudí, ktorí plánovali pokračovať ďalej na západ, ale rozhodli sa zostať na Ukrajine. Najväčším problémom sa však momentálne stáva nepretržitý tok vnútorne vysídlených osôb z okupovaných častí štátu.

“Kvôli vojne s Ruskom približne milión ľudí opustil Krym a časti Donbasu a usadil sa v iných častiach Ukrajiny. Táto humanitárna katastrofa bola však aj šťastím v nešťastí pre ukrajinskú spoločnosť, a to vzhľadom na bezprecedentnú úroveň solidarity v krajine ako takej, ako aj medzi rôznymi etnickými a náboženskými komunitami,” vysvetlila novinárka.

Keď sa podľa jej slov začala okupácia Krymu, moslimovia ponúkli svoje mešity pre bohoslužby kresťanom ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Kyjevského patriarchátu a židovské organizácie a komunitné centrá organizovali humanitárnu pomoc a pre vojakov lekársku starostlivosť v Izraeli.

“Kvôli vojne si rôzne náboženské a etnické spoločenstvá uvedomili, že majú záujem o budúcnosť krajiny a otvorili svoje srdcia a náruč sebe navzájom. Odhodlaný záujem o budúcnosť krajiny je to, čo spája jej občanov v občianskej spoločnosti. Ukrajinci z rôznych etnických a náboženských prostredí sa to učia tou najťažšou cestou. Dúfam, že ostatní ľudia v Európe si budú môcť zobrať z toho ponaučenie bez toho, aby museli platiť takú vysokú cenu,” dodala Čurikovová z Rádia Slobodná Európa.

 

Reklama

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

12:00

Pri izraelskom útoku v sýrskej provincii Aleppo zahynulo najmenej 42 ľudí vrátane šiestich militantov z libanonského hnutia Hizballáh, uviedlo v piatok Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Británii.

Podľa sýrskej agentúry SANA došlo k útoku približne o 01.45 h miestneho času.

10:37

Daňové licencie, ktoré od budúceho roka prinesú minimálne zdanenie firiem bez ohľadu na ich hospodársky výsledok, ovplyvnia viac než 43 % slovenských spoločností. Komplikácie vzniknú predovšetkým malým a neaktívnym firmám. Ich majitelia by si preto mali zvážiť, ako ďalej postupovať, upozornil zakladateľ účtovno-poradenskej spoločnosti Bonitax Patrik Kasáš.

Daňové licencie majú byť podľa odborníka pákou na právnické osoby, ktoré sa daňovej povinnosti doteraz vyhýbali. Zasiahnu však aj podnikateľov, ktorí majú neaktívne spoločnosti.

09:48

Čím vyšší príjem a úroveň vzdelania, tým ochotnejší sú ľudia presťahovať sa za prácou do zahraničia. Urobilo by tak 22 % ľudí, pričom 69 % takúto možnosť odmieta. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Alma Career, ktorý sa uskutočnil na viac ako 76.000 respondentoch z 13 krajín.

V strednej Európe, na Balkáne a v regiónoch Pobaltia a Fínska je vyhliadka na lepší plat najpresvedčivejším dôvodom na zváženie zamestnania v zahraničí. Ako kľúčový motivačný faktor ju uviedlo približne 60 percent respondentov.

09:05

Srbský tenista Novak Djokovič stále nevie, kto bude jeho nový tréner. Prvý muž svetového rebríčka ukončil v stredu spoluprácu s Goranom Ivaniševičom, ktorý nahradil na prelome rokov 2021 a 2022 Slováka Mariána Vajdu.

Djokovič ukončil spoluprácu s Ivaniševičom
Na snímke z januára 2023 srbský tenista Novak Djokovič (vľavo) a jeho vtedajší tréner Goran Ivaniševič počas tréningu pred grandslamovým turnajom Australian Open v Melbourne
08:51

Nasadením pozemných jednotiek členského štátu NATO na Ukrajine by sa automaticky nestali všetky ostatné krajiny Aliancie účastníkmi konfliktu s Ruskom. Vyplýva to zo zatiaľ nepublikovanej správy odborného panelu nemeckého parlamentu, na ktorú sa odvoláva agentúra DPA.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron koncom februára odmietol vylúčiť vyslanie západných vojsk na Ukrajinu v budúcnosti.

08:30

Barack Obama, Bill Clinton a niekoľko veľkých mien zo sveta americkej zábavy sa vo štvrtok večer zišli v New Yorku, aby pomohli na akcii prezidentovi Joeovi Bidenovi získať rekordnú sumu 25 miliónov dolárov na kampaň za jeho znovuzvolenie. Informovala agentúra AP.

Nálada vo vypredanej koncertnej sále Radio City Music Hall v New Yorku bola elektrizujúca. Obama ocenil Bidenovu ochotu hľadať spoločnú pôdu a povedal: “Toto je ten typ prezidenta, akého chcem.”

Joe Biden Barack Obama Bill Clinton Stephen Colbert
Stephen Colbert spoločne s Bidenom, Obamom a Clintonom v New Yorku
08:03

Teroristické hnutie Islamský štát (IS) vo štvrtok vyhlásilo, že bude podnikať ďalšie útoky proti “židom a kresťanom” po celom svete. Informuje agentúra DPA.

Hovorca IS Abú Huzajfa al-Ansárí v 40-minútovej novej zvukovej nahrávke, zverejnenej médiom hnutia al-Furkán, vyzval “osamelých vlkov na útoky proti križiakom (kresťanom) a židom všade vo svete, predovšetkým v Európe, Spojených štátoch a v srdci židovského štátu, meste al-Kuds, a v Palestíne počas ramadánu”.

07:52

Súd v ruskej exkláve Kaliningrad vo štvrtok odsúdil novinára Michaila Feldmana na dva roky odňatia slobody za kritiku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine. Polícia v Moskve počas 24 hodín zadržala ďalších piatich reportérov, informuje agentúra AFP.

07:30

Autobus s približne 60 cestujúcimi havaroval vo štvrtok večer na diaľnici v západnom Nemecku, zranenia utrpelo vyše 20 ľudí. 

Podľa policajného hovorcu autobus prevážal študentov strednej odbornej školy vo Warburgu. Vracali sa z výletu v Anglicku.

07:20

V pražskej Fakultnej nemocnici na Bulovke sa stal v pondelok 25. marca fatálny incident. Personál vykonal potrat zdravej žene v štvrtom mesiaci tehotenstva, pretože si splietol pacientky. Vo štvrtok to potvrdila tlačová hovorkyňa nemocnice Eva Stolejda Libigerová. Prípadom sa zaoberá polícia, informoval portál iDNES.cz.

Tehotná žena išla na bežnú kontrolu, kým druhej žene mali lekári urobiť zákrok, ktorý sa vykonáva napríklad pri liečbe chorej maternice, ale je možné ním tiež ukončiť tehotenstvo.

07:00

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že členovia skupiny G20 sa budú musieť zhodnúť, či pozvú ruského lídra Vladimira Putina na novembrový summit v Brazílii. Informovala agentúra AFP.

Brazília sa postavila proti snahe izolovať a potrestať Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu a tvrdí, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a západné krajiny nesú časť viny za vojnu.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Gaucho alebo juhoamerický kovboj kúpe koňa počas festivalu ródea Criolla Week v Montevideu v Uruguaji

Autor: AP/Matilde Campodonico

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Marek Brna

Viktor Pondělík

Miro Majerník

Pavel Jacz

Vanda Rybanská

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali