Ruské vojská vtrhli na Ukrajinu

 Kyjev 29. augusta 2014 (HSP/Foto:TASR)

S touto fámou prišiel Porošenko už po niekoľkýkrát. Keď tak urobil minule a nakoniec nebolo fotiek, nebolo svedectiev, ktoré by to potvrdzovali, prišiel mu na pomoc Avakov, ktorý vyhlásil, že ruský konvoj ukrajinské sily rozstrieľali. Nato minister zahraničných veci Ruska Lvrov vtipne poznamenal, že “je lepšie, ak Ukrajinci rozstrieľali prízrak, ako keby rozstrieľali svojich vlastných.”

Keď s tým prišiel Porošenko včera, podporili ho svojimi vyhláseniami európski politici, ako napríklad britský premiér Cameron, ktorý vo svojom vyhlásení žiadal Putina, aby stiahol ruské tanky z Ukrajiny. To malo navodiť dojem, že sú skutočne tam a mediálny, propagandistický stroj sa rozbehol na plné obrátky.

A táto propaganda mala aj riadny dopad. Okrem naivkov, ktorí čítajú “mainstreamovo zavádzajúce médiá” totiž tieto vyhlásenia mali aj jeden nečakaný dopad. Uverili im aj ukrajinskí vojaci a rozutekali sa zo svojich pozícii. Tak sa stalo, že nepočetné oddiely povstalcov, ktoré testovali otvorenie fronty na Mariupol sa nestretli s odporom, ale iba z pozahadzovaným výstrojom a opustenými zbraňami.

O tom, prečo Porošenko prichádza s takýmito nezmyslami, ktoré sa v priebehu niekoľkých dní ukážu ako nepodložené a lživé a on zostáva za hlupáka, sa analytici rozchádzajú. Jedni si myslia, že ide o propagandistické vyhlásenia, ktoré majú vystrašiť západ a získať tak pre súčasnú vládu väčšiu podporu, alebo hovoria tiež o snahe vtiahnuť Rusko do vojny, a tak zabezpečiť aktívnu účasť západných centier moci v ozbrojenom konflikte, čo aliancii NATO vôbec nie je proti srsti. Bláznom v USA sa zdá byť konflikt v Európe minimálne prijateľný ak nie potrebný.

Iní analytici, ako napríklad Tomáš Haas, si myslia, že Porošenko bol jednoducho oklamaný. Oklamaný ľuďmi, na ktorých sa momentálne musí spoliehať. Sú to vodcovia strán Pravý sektor a Sloboda, ktorí stvorili dobrovoľnícke prápory, ktoré sú dnes rozhodujúcou silou v operáciach na Východe.

Podľa Haasa Porošenko sa mal chytiť do vlastnej pasce. Do pasce ktorú si nachystal sám s prispením Západu. Armádu prevzal v dezolátnom a demoralizovanom stave a tá nebola schopná a často ani ochotná vybojovať víťazstva proti “teroristom”, ako nazýva povstalcov, ktoré nasľuboval v kampani a pri prevzatiu úradu. Musel sa preto obrátiť na polovojenské oddiely nacionalistov – Národné gardy, ktoré boli najodhodlanejšie a najochotnejšie ísť do boja. Národné gardy sú, dá sa povedať, stranícke armády vybudované za americké peniaze.

Keď im po vyhrážkach pred necelými dvoma týždňami, že budú pochodovať na Kyjev, povolil urobiť čistky v armáde a na ministerstve vnútra a obrany, dostal sa do ešte horšej situácie. Oni odstránili svojich nepriateľov a ešte viac posilnili svoju moc. Dnes sú tak silní a pre vedenie vojny nepostradateľní, že oni ovládajú Porošenka a nie on ich.

Preto zostávajú žiadosti európskych politikov, ktorí si medzičasom uvedomili ich nebezpečnosť, aby boli tieto polovojenské nacionalisticko-fašistickou ideológiou presiaknuté oddiely deinštalované, bez odozvy.

Čo je horšie, oddiely Národných gárd sa na východe, po poslednej ofenzíve povstalcov, dostali do veľmi ťažkej pozície a mnohé oddiely, ako Ajdar, Donbas a ďalšie sú obkľúčené a hrozí im zlikvidovanie povstalcami. Tieto oddiely sa dožadujú pomoci, ktorá už bola vyslaná. Do priestoru bojov sa presúvajú nové kyjevské oddiely armády, niektoré priamo z prehliadky na oslavu Dňa nezávislosti. Vodcom Národných gárd sa to však zdá málo, a tak strašia vpádom ruských vojsk, čo podľa Haasa malo byť dôvodom Porošenkových vyhlásení.

ad