Jej interview je uverejnené na webe talianskeho denníka Il Giornale.
Johnstoneová pripomína, že ako ministerka zahraničia začala Hillary jednu z najvýbojnejších kapitol v dejinách americkej zahraničnej politiky, a jej úloha v destabilizácii Blízkeho Východu sa dá len ťažko podceniť. Už v roku 2003 podporila vpád do Iraku. Ako ministerka zahraničia zatiahla USA do vojny v Líbyi a zastáva dodnes názor, že vtedy nedopadlo všetko správne iba kvôli tomu, že USA mali konať ešte agresívnejšie.
Dnes vystupuje za vpád do Sýrie proti Asadovi, myslí si Johnstoneová. Vcelku sa dá dnešný postoj Clintonovej označiť za “neokonzervatívny.”
Clintonová tiež zastáva protiruské názory, hovorí sa v článku. Johnstoneová sa domnieva, že tento názor pramení z “agresívne stránky amerického sna.”Clintonová usudzuje, že USA vyhrali studenú vojnu a nepochybne zvíťazia v každom vojnovom konflikte. Spisovateľka sa tiež domnieva, že pre Hillary Clintonovou je príznačné” vrodené nepriateľstvo voči všetkému neamerickému a tým, ktorí nuznávajú americkú hegemóniu.” V deväťdesiatych rokoch minulého storočia prezident Ruska Boris Jeľcin súhlasil vo všetkom s USA.
Príchod ruského lídra, ktorý sa predovšetkým riadi záujmami Ruska, prijali vo Washingtone ako “zradu dejín”: “Predsa sme vyhrali, nie je to tak? Oni ale prehrali, že áno? Potom čo je to za neexistujúceho človeka, ktorý žiada “viacpolárny svet?”
Johnestoneová poznamenáva, že sa Vladimír Putin stal zjavnou prekážkou pre USA na ceste získania ekonomickej kontroly nad obrovskými ruskými zdrojmi. Navyše existuje aj iné vysvetlenie nepriateľského vzťahu k Rusku. USA nechcú pripustiť jeho zblíženie s Európou, a terajšia americká zahraničná politika je zameraná na vytvorenie novej “železnej opony.”
Podľa názoru Johnestoneovej, neexistujú žiadne dôvody na pochybnosti o tom, že Hillary, ak sa stane prezidentkou, sa bude správať práve tak, ako sľubuje dnes. Avšak jej sľuby sú dosť nebezpečné, myslí si spisovateľka. Clintonová sa vyhráža posilnením zásahovania USA do záležitostí Sýrie, čo spôsobí konflikt s Ruskom. A vôbec nemieni pristúpiť na kompromisy s Moskvou.
“Máme dôvody, aby sme sa obávali jej “aktívnej činnosti,” jej schopnosti používať vojenskú silu namiesto diplomacie, jej dualistického vnímanie sveta, ktorý delí na “priateľov” (tí , ktorí podporujú USA) a “nepriateľov” (môže to byť ktokoľvek, v závislosti od okolností). Bude pokračovať v posilnení vojenskej moci NATO, namierenej momentálne hlavne proti Rusku, do takej miery, že sa každý incident môže stať začiatkom tretej svetovej vojny,” je presvedčená Johnestoneová.