Deficit rastie, štát hospodáril po deviatich mesiacoch s mínusom 3,8 miliardy eur

Na príjmovej strane štátneho rozpočtu sa objavilo viac peňazí než vlani. Medziročný nárast o 1,06 miliardy eur, teda o 6,3 percenta, ťahali najmä daňové príjmy, ktoré stúpli o 1,65 miliardy eur, čo predstavuje rast o 12,4 percenta. Silný rast zaznamenala daň z pridanej hodnoty, ktorá priniesla o 607,5 milióna eur viac než vlani. Lepšie výsledky priniesla aj daň z príjmov právnických osôb, kde výber stúpol o 216,3 milióna eur, spotrebné dane s nárastom o 92,4 milióna eur či daň z príjmov fyzických osôb s prírastkom 405,5 milióna eur, a to aj napriek vyšším odvodom smerom k samosprávam. Výnosnejší bol aj osobitný odvod z regulovaných odvetví, ktorý medziročne vzrástol o 53,1 milióna eur, a daň z finančných transakcií vo výške 207,9 milióna eur.

Negatívom na strane príjmov bol prudký pokles zdrojov z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa medziročne prepadli takmer o polovicu, konkrétne o 1,22 miliardy eur. Dôvodom bolo ukončovanie programového obdobia 2014 – 2020 a oneskorené preplácanie zo strany Európskej komisie. Na druhej strane pozitívne prispeli nové zdroje z Plánu obnovy a odolnosti vo výške 626,4 milióna eur, ktoré sa vlani v tomto období ešte nečerpali.

Na výdavkovej strane rástli štátne náklady ešte rýchlejšie než príjmy. Medziročne sa zvýšili o 2,16 miliardy eur, čo predstavuje rast o 11 percent. Najvýraznejším faktorom boli výdavky súvisiace s Plánom obnovy a odolnosti, ktoré vzrástli takmer štvornásobne na 1,12 miliardy eur. Dynamicky stúpla aj položka na obsluhu štátneho dlhu, kde výdavky poskočili o 307,8 milióna eur, teda o 38,7 percenta. Naopak, nižšie boli transfery Sociálnej poisťovni, ktoré klesli o 250 miliónov eur, a tiež výdavky spojené s eurofondmi, kde bol pokles o 837,1 milióna eur.

Významný bol aj rast tzv. ďalších výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré medziročne stúpli o takmer 1,95 miliardy eur, čo je nárast o 14,1 percenta. Platba Slovenska do rozpočtu Európskej únie sa zvýšila o 114,5 milióna eur, teda o 19,3 percenta.

Celkovo sa teda pod zhoršenie hospodárenia podpísala kombinácia vyšších výdavkov, najmä v súvislosti s Plánom obnovy, rastúcich nákladov na dlhovú službu a menších príjmov z eurofondov. Aj keď daňové príjmy rástli rýchlo, nedokázali pokryť dynamický rast výdavkov.