19:50 – Putin označil zadržanie tankera vo Francúzsku za „pirátstvo“, aby provokoval Rusko k agresívnym krokom.

Tvrdí, že na palube neboli a nemohli byť žiadne bezpilotné lietadlá.

18:55 – Putin obvinil Ukrajinu z útokov na energetické vedenia Záporožskej jadrovej elektrárne a fakticky pohrozil odvetným úderom na ukrajinské jadrové elektrárne.

„V Kyjeve by sa mali zamyslieť nad tým, že na území Ukrajiny sa nachádzajú jadrové elektrárne a Rusko môže reagovať zrkadlovým úderom na útoky na Záporožskú jadrovú elektráreň. Útoky Ukrajiny na Záporožskú jadrovú elektráreň sú veľmi nebezpečnou praktikou, bolo by lepšie s nimi prestať,“ vyhlásil Putin.

18:00 – Rusko tento rok zarobilo na dodávkach uránu do USA za pol roka viac ako za celý minulý rok, vyhlásil Putin.

Podľa jeho slov zarobila Ruská federácia minulý rok na exporte uránu do USA približne 750 miliónov dolárov, za prvý polrok 2025 – viac ako 800 miliónov dolárov.

17:20 – Putin vystupuje na Valdajskom fóre.

Vyhlásil, že v súčasnej situácii vo svete je potrebné byť pripravený na čokoľvek a „stávky sú mimoriadne vysoké“.

16:30 – Zelensky dal najavo, že od Trumpa očakáva dodávku raketových striel Tomahawk pre Ukrajinu.

„Doteraz sme na útoky proti Rusku používali len naše diaľkové zbrane. Po mojom stretnutí s Trumpom budeme mať možno k dispozícii aj niečo iné,“ vyhlásil.

15:45 – Orbán odmietol Zelenského žiadosť, aby prestal kupovať ropu od Ruska

„Nemôžem zmeniť geografiu, chápete. Snažím sa byť silným človekom, môžem zmeniť politiku, ale nemôžem zmeniť geografiu. Maďarsko je krajina bez prístupu k moru, máme len potrubia. Preto musíme kupovať ropu od Rusov,“ vyhlásil maďarský premiér.

14:55 – Armáda Ruskej federácie obsadila naraz tri obydlené body na hranici Dnepropetrovskej a Záporožskej oblasti: Olgovské, Berezové a Kalinovské a postúpila ešte na dvoch úsekoch.

O tom informuje Deep State.

14:00 – Ministerstvo obrany Ruskej federácie informuje, že došlo k výmene zajatcov s Ukrajinou podľa vzorca 185 za 185.

Kyjev tiež odovzdal Moskve 20 civilistov.

13:14 – Drony nie sú len hrozbou spájanou výlučne s geografickou blízkosťou k Rusku a európsky „múr proti dronom“ by mohol byť funkčný už o niekoľko mesiacov. Po príchode na summit Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Kodani to uviedol rumunský prezident Nicušor Dan.

13:15 – Macron navrhol narušiť dodávky ruskej ropy zadržaním tankerov z jej tieňovej flotily.

„Je nevyhnutné zničiť obchodný model zadržaním týchto plavidiel, hoci aj na niekoľko dní alebo týždňov, a prinútiť ich reorganizovať dodávky, čo znižuje efektívnosť obchodného modelu. Navrhujem pracovať v rámci „koalície ochotných“ v úzkej spolupráci s NATO na optimalizácii týchto spoločných akcií,“ povedal francúzsky prezident na otvorení summitu EÚ v Kodani.

11:11 – Ukrajina „nájde zbrane“, aby spôsobila výpadok prúdu v Moskve, ak Rusko odpojí Kyjev od prúdu, vyhlásil náčelník generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Gnatov.

„Akákoľvek akcia nepriateľa zameraná na poškodenie našej krajiny sa stretne so symetrickou reakciou. Prezident (ktorý pohrozil výpadkom prúdu v Moskve – pozn. red.) mal úplnú pravdu a my nájdeme prostriedky, nájdeme zbrane a vykonáme tieto operácie. Určite pochopia, že takto nezískajú výhodu,“ vyhlásil Gnatov.

11:10 – Maďarský premiér Orbán po kodanskom summite vyhlásil, že Európska únia „chce začať vojnu“.

„Situácia je vážna. Na rokovacom stole sú otvorene provojnové návrhy. Chcú previesť finančné prostriedky EÚ na Ukrajinu. Snažia sa urýchliť pristúpenie Ukrajiny pomocou všetkých možných právnych trikov. Chcú financovať dodávky zbraní. Všetky tieto návrhy jasne ukazujú, že Brusel chce začať vojnu. Tento summit dokazuje, že nasledujúce mesiace budú spojené s hrozbou vojny,“ napísal Orbán vo svojom príspevku.

10:46 – Belgicko, hlavný držiteľ zmrazených ruských aktív, požaduje, aby sa krajiny EÚ „vzájomne podelili“ o zodpovednosť za ich prípadné zabavenie.

Podľa Financial Times to uviedol belgický premiér Bart De Wever na kodanskom summite.

Brusel chce väčšiu právnu ochranu v prípade žaloby proti Moskve. De Wever sa na neverejnom zasadnutí postavil proti tomuto návrhu, ale odmietol hovoriť s novinármi.

Európska komisia navrhla poskytnúť Ukrajine pôžičku vo výške zmrazených aktív Ruska a skonfiškovať ich, ak Rusko nezaplatí Ukrajine vojnové reparácie.

„Spätná väzba bola konštruktívna, hoci Belgicko nastolilo množstvo právnych a technických otázok,“ povedal predstaviteľ EÚ. „Napriek tomu sa dosiahla dohoda o pokračovaní práce na tejto otázke.“

„Musíme celý návrh prepracovať oveľa podrobnejšie,“ povedala novinárom po summite predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Je úplne jasné, že… riziko musíme niesť všetci.“

Podľa predstaviteľov je nepravdepodobné, že Európska komisia predloží lídrom EÚ na ich ďalšom stretnutí v Bruseli o tri týždne formálny právny návrh vzhľadom na rozsah potrebnej technickej práce.

10:44 – V septembri Rusko zintenzívnilo ostreľovanie Ukrajiny a podľa analýzy denných správ ukrajinských vzdušných síl agentúry AFP vypustilo o 36 % viac dronov s dlhým doletom (5 638) a rakiet (185) ako v auguste.

Protivzdušná obrana zostrelila alebo zachytila ​​87 % ruských dronov a 68 % rakiet.

V septembri bol tiež zaznamenaný rekordný počet vypustených dronov za jednu noc – 810 v noci 7. septembra.

08:53 – Nemecko, Francúzsko a Taliansko vyzývajú Japonsko a Spojené štáty, aby spoločne využili zmrazené ruské aktíva na pomoc Ukrajine s cieľom udržať si dôveru v euro, informuje Politico s odvolaním sa na zdroje.

Európska centrálna banka sa obáva, že použitie ruských aktív by mohlo podkopať dôveru v euro na celom svete, ale tieto obavy by sa mohli rozptýliť, ak by podobné kroky podnikli aj silné váhy ako Washington a Tokio.

08:52 – Zlomový bod pre Rusko

Podľa Financial Times s odvolaním sa na údaje z londýnskeho Centra pre informačnú odolnosť miera zachytenia ruských balistických rakiet na Ukrajine v septembri prudko klesla na 6 % z 37 % v auguste, a to aj napriek menšiemu počtu odpálených rakiet.

Súčasní a bývalí ukrajinskí a západní predstavitelia pre publikáciu uviedli, že Rusko modernizovalo svoje rakety Iskander a Kinžal, aby odrážali protiraketové rakety Patriot prudkou zmenou ich trajektórie na poslednú chvíľu.

Jeden bývalý ukrajinský predstaviteľ povedal, že toto je „zlomový bod pre Rusko“.

Ukrajinské hodnotenie podporuje správa zostavená špeciálnym generálnym inšpektorom americkej Obrannej spravodajskej agentúry, ktorá sa vzťahuje na obdobie od 1. apríla do 30. júna. Uvádza sa v nej, že ukrajinské ozbrojené sily „mali ťažkosti s dôsledným používaním systémov protivzdušnej obrany Patriot na obranu proti balistickým raketám Moskvy kvôli nedávnym ruským taktickým vylepšeniam vrátane schopnosti rakiet meniť trajektóriu a vykonávať manévre namiesto letu po tradičnej balistickej trajektórii“.

Konkrétne sa v ňom uvádza ruský útok z 28. júna, pri ktorom sa podarilo zostreliť iba jednu zo siedmich balistických rakiet, a útok z 9. júla, pri ktorom sa podarilo zostreliť alebo zarušiť sedem z trinástich rakiet.

Zatiaľ čo Kyjev čelí aj spomaleniu dodávok protivzdušných protiraketových systémov z USA, ruská raketová kampaň „zničila kľúčové vojenské zariadenia a kritickú infraštruktúru pred zimou“. Podľa ukrajinských predstaviteľov boli toto leto vážne poškodené najmenej štyri závody na výrobu dronov v Kyjeve a okolí, vrátane závodu Bayraktar.

Napadnuté a poškodené boli aj niektoré systémy Patriot, čo oslabilo architektúru protivzdušnej obrany. Rovnako ako špecialisti vyškolení v systémoch Patriot, vrátane podplukovníka Denisa Sakuna, ktorý v decembri zomrel pri pokuse o záchranu vybavenia po útoku.

Vzhľadom na modernizáciu ruských rakiet sa hrozba zimných výpadkov prúdu stáva ešte naliehavejšou.

07:49 – Ukrajina by mohla spustiť rozsiahly útok na Krym – buď výsadok, alebo útok na Kerčský most, uviedol vojenský expert Michael Clarke pre Sky News.

Clarke sa domnieva, že „Ukrajinci radi pripravujú prekvapenia“, pretože „to ovplyvňuje nielen Rusov na fronte, ale aj vnímanie toho, ako sa Ukrajine darí, zo strany Západu“.

Predpoveď „rozsiahleho útoku na Krym“ sa široko šírila na ukrajinských sociálnych sieťach.

Vyvolala však aj skepticizmus.

„Sky News informuje, že Ukrajina pripravuje rozsiahlu ofenzívu na Krym. A že by to mohlo byť ‚buď námorné vylodenie, alebo masívny útok na Kerčský most‘.“

Nie som oboznámený s vojenskými plánmi, takže sa nebudem vyjadrovať k celkovému obrazu bojov. Len ma zaujíma: napadlo by niekedy novinárom Sky News, že veľká ofenzíva na polostrove a masívny útok na most sú dve rôzne veci? Čo sa týka rozsahu, rozsahu a významu?

„Neprichádza to, je to všetko na jednom riadku, oddelené čiarkami,“ napísal Maksim Bužanskij, poslanec parlamentu za stranu Sluha ľudu.

07:48 – Rusko včera večer spustilo masívny útok na depo Ukrzaliznytsia v Odese, oznámil podpredseda vlády Oleksij Kuleba. Rušňovodič utrpel zranenia šrapnelmi.

„Došlo aj k útokom na železničnú infraštruktúru pohraničných obcí na severe, najmä v Konotope. Vlaky zastavili v bezpečnej vzdialenosti od postihnutej oblasti, ale od dnešného rána všetky opäť premávali a nadzemné elektrické vedenie bolo obnovené. Kvôli útoku meškajú niektoré vlaky na trasách Černihiv a Sumy,“ povedal Kuleba.

07:11 – Zelenskyj oznámil, že výpadok prúdu v Slavutyči a v bývalých areáloch Černobyľskej jadrovej elektrárne sa skončil.

Podľa neho výpadok prúdu trval viac ako tri hodiny.

Túto informáciu potvrdila aj MAAE. Podľa agentúry úder zasiahol rozvodňu v Slavutyči.

06:30 – USA poskytnú Ukrajine spravodajské informácie pre raketové útoky na energetickú infraštruktúru Ruska. Informovali o tom americkí predstavitelia denníku The Wall Street Journal.

„Trump nedávno podpísal povolenie pre spravodajské agentúry a Pentagon, aby pomáhali Kyjevu pri vykonávaní takýchto útokov. Washington tiež žiada spojencov NATO o poskytnutie podobnej podpory, uviedli zdroje,“ uvádza sa v článku.

Medzitým americkí predstavitelia „čakajú na písomné pokyny od Bieleho domu, kým sa podelia o potrebné informácie“.

„Toto je prvýkrát, čo Trumpova administratíva podporí ukrajinské útoky raketami dlhého doletu na energetické zariadenia hlboko v Rusku,“ napísala publikácia s odvolaním sa na amerického predstaviteľa.

V tejto súvislosti WSJ pripomína, že Pentagon predtým zaviedol povinné schválenie pre každé použitie rakiet ATACMS proti Rusku.

„Tento mechanizmus veta bráni Kyjevu v odpálení rakiet ATACMS proti ruskému územiu od konca jari.“ „Ukrajina aspoň raz požiadala o povolenie použiť rakety proti cieľu v Rusku, ale bolo jej to zamietnuté,“ píšu noviny.

Trumpova administratíva tiež zvažuje presun „silných zbraní, ktoré by jej umožnili zasiahnuť viac cieľov na ruskom území“ do Kyjeva.

Konkrétne ide o Tomahawky, Barakudy a ďalšie americké pozemné a vzduchom odpaľované rakety s doletom približne 800 kilometrov, uviedli predstavitelia Bieleho domu. Zatiaľ však nebolo rozhodnuté, čo presne sa má poslať.