Jedna dobrá správa a jedna zlá správa

Súčasná novelizácia Ústavy, odmietajúca genderizmus, je zásadným odklonom od ducha Lisabonskej zmluvy, ktorá fakticky funguje ako ústava EÚ a robí z EÚ právnickú osobu. Tvorcovia Lisabonskej zmluvy v preambule odmietli zmienku o kresťanských tradíciách Európy. V diskusiách pri tvorbe Lisabonskej zmluvy bola zmienka o kresťanských tradíciách Európy odmietnutá veľmi tvrdo, principiálne, v štýle dnešnej ideológie woke. Lisabonská zmluva tým z Európanov urobila moderných pohanov a otvorila dvere multikulturalizmu a genderovej ideológii.

Naša Ústava v súčasnej podobe je naozaj vzbura proti Bruselskej oligarchii, vzbura na 1. priorite, pretože odmieta ducha Lisabonskej zmluvy v jednom z jej princípov. V koncepcii riadenia sociálnych supersystémov je 1. priorita, filozofická a ideologická, najdôležitejšia.

Presne toto mal premiér Fico na mysli, keď povedal, že v súčasnej novelizácii ústavy sa nejedná o náboženstvo, ale o princíp. Ak Veľká Británia svojím odchodom z EÚ jej dala pod základy mínu, Slovenská republika týmto vybrala z jej základov jednu tehlu. Znamená to možno viac, ako si teraz uvedomujeme.

SaS a Progresívne Slovensko nesplnili prianie Bruselu nedopustiť takúto ústavnú zmenu, preto tak teraz soptia, v Bruselských očiach zlyhali. KDH nemohlo byť otvorene proti, bolo akože za, ale istilo to nedodaním potrebného počtu hlasov. Ich tradičná hra: Ani tak, ani onak, ani z voza ani na voz. S neriadenou strelou Matovičom Brusel nekalkuloval. Matovič však do Bruselu veľmi jasne odkázal, že Brusel ho nemôže ignorovať a že súčasná opozícia bez neho nezmôže nič.

A teraz tá zlá správa:

Bombastické ohlasovanie generálneho štrajku na 17. novembra pánom Gröhlingom. V našej histórii boli dva generálne štrajky. Prvý generálny štrajk bol u nás 24. februára 1948. Druhý generálny štrajk bol 29. novembra 1989. Oba generálne štrajky znamenali štátny prevrat.

Prvým sa dostali k moci komunisti, druhým komunisti o tú moc prišli. Pozor, nech si nikto nemyslí, že teraz má ísť o niečo iné! Generálnym štrajkom sa nevyjednávajú lepšie platy, alebo lepšia kolektívna zmluva pre odbory! Generálny štrajk je cesta k prevzatiu moci, negácia volieb, je to snaha o majdanizáciu Slovenska! Situáciu nemožno zľahčovať.

Ak sa do toho vloží zahraničie, čo je vysoko pravdepodobné, má Slovensko vážny problém, ktorý by vláda nemala podceňovať! Musíme si uvedomiť, že u nás celá ekonomika, všetky obchodné reťazce, veľké priemyselné podniky, bankovníctvo, atď. majú zahraničných majiteľov. Ak zahraniční majitelia dajú pokyn, tak slovenskí podriadení tieto prevádzky zatvoria!

Zahraniční majitelia lusknutím prstov môžu zastaviť celú slovenskú ekonomiku! Ak globálna oligarchia má záujem na slovenskom Majdane, je veľké riziko, že ho cez generálny štrajk dosiahne, to nie je len tak, že si to Grohling vycmúľal z prsta. Spomeňme si na zasahovanie zahraničia do nepokojov v Srbsku, Gruzínsku, na Ukrajine! Všetky tieto súvislosti by si mali uvedomiť aj odborárski bossovia, ktorí sa vraj chcú do generálneho štrajku zapojiť, pretože sú buď detinsky naivní, alebo už kúpení.