Trh práce sa ochladzuje. Slovensko čaká demografická, digitálna či klimatická výzva

Ako upozorňuje makroanalytik VÚB banky Michal Lehuta, do hry vstupuje celý komplex faktorov. Od demografických zmien, cez technologickú transformáciu až po klimatickú politiku a globalizáciu. Kým ešte donedávna trh práce vykazoval známky dynamiky, dnes sa podľa jeho slov začína ochladzovať. „Už nám neklesá miera nezamestnanosti a nerastie počet voľných pracovných miest. Trh sa ochladzuje,“ skonštatoval Lehuta.

Dôležitým indikátorom je znižujúci sa počet pracovných miest najmä v sektoroch ako priemysel či doprava. Tento vývoj súvisí so spomalením dopytu zo zahraničia, ale aj s neistotami spôsobenými obchodnými vojnami. Lehuta zároveň predpokladá, že aj tempo rastu miezd bude v najbližších rokoch klesať.

Zatiaľ čo v druhom štvrťroku tohto roka boli mzdy ešte silné, z dlhodobého hľadiska sa očakáva ich rast iba okolo štyroch percent, a to najmä v kontexte očakávanej produktivity na úrovni 1,5 % ročne a inflácie.

Problémom však nie je len slabnúca dynamika trhu, ale aj kvalitatívne zmeny. Slovensko dlhodobo čelí odlevu mladých kvalifikovaných ľudí do zahraničia. Mnohí z nich študujú mimo krajiny a podľa Lehutu sa už vo väčšine nevracajú. Dôvody sú rôzne, od negatívne vnímanej kvality vysokého školstva po celkovú životnú úroveň.

Tento trend znižuje potenciál domácej pracovnej sily a zároveň vedie k situácii, kedy ľudia často pracujú v pozíciách, na ktoré nemajú formálne vzdelanie. Podľa Lehutu to nemusí byť problém, ak sú ich zručnosti prenositeľné, no zároveň máme v krajine vážny nedostatok zdravotných sestier či priemyselných odborníkov.

Slovensko navyše nie je dostatočne atraktívne pre zahraničné talenty, a zároveň v spoločnosti pretrvávajú predsudky voči migrantom, aj keď ich podiel už presiahol 6 %.

Z pohľadu budúcnosti trhu práce je kľúčovou otázkou schopnosť adaptácie. Špecialista na depozitá a investície vo VÚB banke Štefan Hronec odhaduje, že až 60 % pracovníkov bude v dohľadnej dobe potrebovať „upgrade“ svojich zručností, ak chcú zostať konkurencieschopní.

Zdôrazňuje dôležitosť celoživotného vzdelávania, tímovej spolupráce a ochoty prispôsobiť sa novým podmienkam, ktoré prináša digitálna transformácia. „Umelá inteligencia nie je škodca, ale pomocník, s ktorým sa je potrebné naučiť pracovať,“ pripomína Hronec.

Technologické zmeny, predovšetkým automatizácia a rozmach umelej inteligencie, menia charakter práce. Aj keď neznamenajú plošné miznutie pracovných miest, menia štruktúru trhu.

Lehuta upozorňuje, že sa znižuje počet pracovných príležitostí pre absolventov, keďže zamestnávatelia niektoré administratívne a pomocné činnosti už prenášajú na AI systémy. V konečnom dôsledku tak nie je ohrozený len počet pracovných miest, ale aj kvalita zamestnania či platové podmienky.

Starnutie obyvateľstva pritom pridáva ďalšiu vrstvu zložitosti. Prináša nielen tlak na dôchodkový systém, ktorý je podľa Lehutu už teraz nastavený neudržateľne.

No je tu aj téma tzv. striebornej ekonomiky. V nej by sa mali vytvárať príležitosti aj pre starších ľudí, aby zostali aktívni, mohli sa rozvíjať a boli ekonomicky prínosní. „Mali by sme sa tomuto trendu prispôsobiť,“ hovorí Lehuta.

Zmeny trhu práce sú tiež úzko prepojené s klimatickou politikou. Dekarbonizácia a boj proti klimatickej zmene síce prinesú nové investičné príležitosti, napríklad v stavebníctve či obnoviteľných zdrojoch, no zároveň ohrozujú tradičné priemyselné odvetvia.

Najviac zasiahnuté budú podľa Lehutu sektor metalurgie, výroba cementu, časť chemického priemyslu a samozrejme automobilový priemysel v oblasti spaľovacích motorov. Tieto posuny budú mať dopad nielen na zamestnanosť, ale aj na mzdovú úroveň v dotknutých regiónoch a odvetviach.