Poslanci už v minulosti avizovali zámer optimalizovať počet mestských častí (MČ), v aktuálnom návrhu predloženom do parlamentu sa však zatiaľ o optimalizácii počtu MČ nehovorí.

Ako Šimko pred časom ozrejmil pre agentúru SITA, počet mestských častí by mal do zákona pribudnúť, ale až po prvom čítaní. Ďalej vysvetlil, že by chceli v druhom čítaní predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý plánujú odkomunikovať s vedením mesta, a ktorý by určil nový počet MČ.

„Nepredpokladám, že k územnej dohode dôjde, ale dávame im pomocnú ruku, aby povedali, čo je pre nich prijateľné,“ vyjadril sa vtedy. Ak novelu parlament schváli, do platnosti by zmena usporiadania MČ mala vstúpiť od roku 2030. Najbližšie komunálne voľby sa budú konať na jeseň 2026, a teda zmeny by mali začať platiť nie od najbližšieho, ale až od ďalšieho volebného obdobia.

Predkladatelia v návrhu uviedli, že občania by mali mať možnosť zvoliť si poslanca Mestského zastupiteľstva v Košiciach aj z mestskej časti, ktorá v ňom zastúpená nie je. Šimko vysvetlil, že je to určitá garancia pre MČ, aby v prípade zmeny usporiadania modelu samosprávy v Košiciach mali svojho zástupcu v mestskom parlamente.

Doplnil, že mesto Košice vyzvali, aby od budúceho roka nezvyšovalo rozpočet na poslancov. Tretí viceprimátor, respektíve námestník primátora, by podľa návrhu mal mať v kompetencii najmä racionalizáciu počtu MČ z aktuálnych 22 na akýkoľvek iný počet, ktorý z návrhu vzíde.

Venovať by sa tiež mal prechodu práv, povinností, záväzkov, užšej komunikácii so starostami a poslancami, prípadne by sa mal zúčastňovať aj na miestnych zastupiteľstvách. Do jeho gescie by tiež mala patriť racionalizácia kompetencií, aby si boli mestské časti rovné. Predkladatelia v tomto smere argumentujú doterajším stavom, ktorý mal podľa nich za následok mocenské boje medzi starostami o financie, ale aj výrazné rozdiely v kvalite poskytovaných služieb.

Novelu do druhého čítania posunuli 79 poslanci koalície

Proti hlasovali poslanci strany Sloboda a Solidarita (SaS), a tiež značná časť poslancov hnutia Progresívne Slovensko. Poslanci Hnutia Slovensko a Kresťanskodemokratického hnutia sa prevažne zdržali. „Tento návrh je ako výstrel do tmy. Okrem zvýšenia počtu metských poslancov a námestníkov neprináša nič konkrétne.

Zákonom, ktorý má v dôvodovej správe zámer znižovať počet metských častí, zvyšujú počty poslancov, a tým aj výdavky mesta. Nemá to absolútne žiadnu logiku. Tento návrh považujeme za nesystémový, preto ho nepodporíme,“ uviedli z Progresívneho Slovenska pre agentúru SITA ešte začiatkom septembra.

Strana SaS poskytla odpovede svojho člena a viceprimátora mesta Košice Marcela Gibódu. Ten označil predmetný návrh za politický, neodborný a finančne neudržateľný. „Predkladatelia tvrdia, že ide o úsporu, v skutočnosti však novela zvyšuje výdavky mesta Košice – pribudne ďalší viceprimátor a 10 poslancov navyše.

To znamená minimálne o 150-tisíc eur vyššie náklady ročne, a nie úsporu, ako zavádzajúco tvrdia v dôvodovej správe,“ uviedol. Návrh podľa jeho názoru narúša aj zákonné princípy samosprávy, a to tým, že zasahuje do kompetencií primátora a nerešpektuje vôľu volených zástupcov v meste počkať na nezávislú odbornú analýzu.

Ide o analýzu, ktorú si Košice pred časom objednali u dvoch univerzít. Analyzovať by mali súčasný model usporiadania a navrhnúť optimálny model samosprávy. Mesto na jej vypracovanie získalo financie z eurofondov. „Táto analýza má priniesť strategický dokument, ktorý do roku 2030 nastaví funkčnú, hospodárnu a efektívnu samosprávu reflektujúcu potreby obyvateľov mesta,“ podotkol Gibóda.

Poukázal tiež, že strany Hlas a Smer opakovane zasahujú do fungovania mesta Košice. Spomenul novelu Smeru z roku 2008, ktorá obmedzila počet viceprimátorov na dvoch, rovnako aj zníženie počtu poslancov z 50 na 41 v roku 2012. „Tieto neustále politické zásahy Smeru a Hlasu do zákona o meste Košice sú nekoncepčné, protirečivé a nemajú odborné opodstatnenie.

Obyvatelia mesta Košice čakajú na výsledky nezávislej analýzy, nie politické rozhodnutia, ktoré sa menia podľa momentálnej potreby tej-ktorej strany,“ uzavrel Gibóda.

Šimko a Sitkár už v minulosti avizovali zámer optimalizovať počet MČ, ich model počítal so vznikom šiestich MČ. Tie by kopírovali súčasné okresy Košice I až Košice IV, samostatnými MČ by mohli ostať Staré mesto a Luník IX.

Model operuje s tým, že úspory sa dajú nájsť v dnešných nákladoch na chod 22 MČ, čo je podľa predkladateľov okolo osem miliónov eur ročne, čo pri štvorročnom funkčnom období môže predstavovať úspory na chode úradov až 32 miliónov eur. Pôvodné mestské časti by ostali miestnymi časťami, čo by podľa poslancov vyriešilo problém identity, zachovania symbolov, alebo reflexiu na katastrálne územia.