Nemci sú na nohách, automobilky bijú na poplach: Dusia ich clá, menšie zisky, vysoká čínska konkurencia, a v neposlednom rade „prekvapivo” nízky záujem o elektromobily. Hrozí prepúšťanie a celkové zhoršenie situácie, pričom vzhľadom na našu závislosť od tohto priemyslu sa problém týka aj nás – veď ohlásená prognóza ekonomického rastu klesla z pôvodných 1,3 na 0,8%…

9. októbra sa v Nemecku stretnú tamojší výrobcovia (VW, Mercedes, či BMW) priamo s kancelárom Merzom na krízovom samite, kde majú prebrať tieto otázky. Jednu vec si môžu zapísať za uši už teraz: Bez lacných energií sa nespasia. Ruský plyn im nevonia, fajn, nech si ho dovezú hoci aj z Ameriky. Uvidíme, ako pôjdu ceny áut hore, a kto si ich bude môcť dovoliť. A možno nakoniec vyhrá Leyenová s ideou potreby „malého európskeho autíčka”, ktorú predstavila nedávno vo svojom vystúpení. Alebo nám vrátia staré dobré trabanty, a poháňať ich budeme odrážaním nohami, ako v animovanom seriáli Flinstonovci.

Niekedy mám totiž pocit, že tá progresívna Únia je práveže spiatočnícka, a vracia nás do dôb, z ktorých sme sa úsilím našich starých otcov a ich otcov šplhali von…

Ruský plyn je iba prvá časť rovnice. Tou druhou je výroba lacnej elektrickej energie prostredníctvom atómových elektrární. Nadarmo budeme nariekať nad ich údajne tragickým dopadom na životné prostredie! Nastavili sme si život v relatívnom blahobyte tak, že sme sa stali od pomerne lacnej produkcie skrz štiepenie jadra závislými. Žiadne obnoviteľné zelené zdroje nedokážu nahradiť efektivitu jadrových elektrární, o tom sa hádam nebudú sporiť ani aktivisti z Greenpeace. Ktorí, mimochodom, vytrvalo bojujú na ochudobnení sveta, keď propagujú priemysel bez jadra. Vraj iba tak bude svet čistý a bezpečný.

Ešte aby nosili farebnú pásku cez ruku, a budú hotoví Grünejugend…

No viete, čo je paradox? Že kým našinec – teda obyvateľ rozvinutej krajiny „prvého sveta” – bude ochudobňovaný, občania z rozvojových krajín si začnú postupne prilepšovať. Len nedávno odznelo na moskovskom samite World Atomic Week z úst predstaviteľa Etiópie (132 miliónov ľudí), že jadro je budúcnosťou Afriky. Takto prosté to je – kontinent najbohatší na prírodné suroviny potrebuje pre svoj rozvoj atómovú energiu. Tomu sa hovorí zdravý rozum, rozvoj a modernizácia – pre dobro ľudí. A áno, aj s rizikami, ktoré potenciálne tento druh energetiky prináša. Namiesto nereálnych snov o veterných mlynoch by sme sa preto mali sústrediť na to, aby sme tieto riziká minimalizovali.

Významným potvrdením správnosti africkej tendencie je aj fakt, že Svetová banka ukončila zákaz financovania projektov spojených s výstavbou jadrových elektrární na africkom kontinente. Investori majú rozviazané ruky, a môžu prilepšiť aj vlastným obyvateľom (napríklad ponukou realizácie výstavby). Reč je predovšetkým o Rusku a Číne, ktoré dominujú v tomto regióne (postkoloniálne Francúzsko ešte tiež nepovedalo posledné slovo, ale z pochopiteľných dôvodov sa veľkým sympatiám neteší).

Kým v súčasnosti je jediná funkčná africká jadrová elektráreň v Juhoafrickej republike, v Egypte sa pracuje na štyroch reaktoroch – ide o ruskú investíciu. Ghana, Keňa či Nigéria sú už v pokročilom štádiu plánovania, a v hre sú aj tzv. SMR, teda malé modulárne reaktory pre menšie krajiny, no ich reálne zavedenie do praxe ešte podľa odhadov potrvá asi desaťročie.

Ako vidieť, kým Západ nastúpil omylom (či vlastnou hlúposťou) na spiatočnícku cestu, krajiny globálneho juhu sa – napriek pohnutej minulosti a zložitým kultúrno-civilizačným osobitostiam – snažia postupne vypracovať na vyššiu úroveň. Či už niektoré naďalej trpia občianskymi vojnami alebo údajne diktátorskými režimami (údajne, pretože nie každý diktátor alebo autokrat je nevyhnutne tyran). Ak nenapraví Európa svoj aktuálny prístup, bude otázkou niekoľkých dekád, kým upadneme do totálneho marazmu sledujúc, ako nás zvyšok sveta predbieha.

Do hodnotového marazmu sme inak upadli už dávno – aj preto treba oceniť (a doceniť) aktuálnu novelizáciu Ústavy SR.