Pred stretnutím lídrov EÚ v Kodani, ktoré je naplánované na dnes, 1. októbra, prezident Európskej rady António Costa loboval u európskych lídrov, aby našli spôsob, ako obísť odpor Maďarska voči vstupu Kyjeva do bloku.

“Obchádzka”

Denník Politico v pondelok informoval, že portugalský politik ponúkol zmenu pravidiel EÚ, aby sa formálne prístupové rokovania mohli začať už po schválení kvalifikovanou väčšinou lídrov, a nie jednomyseľným súhlasom, ako sa to vyžaduje v súčasnosti.

Costov plán sa však ukazuje ako kontroverzný – odhliadnuc od Orbána, ostatní európski lídri majú veľmi odlišné motívy, niektorí sa však pridali na jeho stranu – hlavne aby bránili svoje právo veta.

Plán čelí odporu viacerých krajín EÚ, vrátane Francúzska, Holandska a Grécka. Podľa troch diplomatov EÚ a francúzskeho predstaviteľa prezidentského úradu, ktorý s denníkom hovorili pod podmienkou anonymity,  je nepravdepodobné, že by získal širokú podporu v Dánsku.

Tieto krajiny sa obávajú, že zmenou pravidiel pristúpenia by obmedzili aj svoju vlastnú schopnosť blokovať žiadosti o členstvo, ktoré považujú za problematické, uviedli tí istí ľudia. To otvára priestor pre množstvo rivalít, ktoré Orbán môže využiť: pre Grékov je napríklad dôležité ukázať, že môžu zdržať rokovania o členstve Turecka, rovnako ako Bulhari chcú mať možnosť stanoviť hranicu pre Severné Macedónsko a Chorváti blokovať Srbsko.

Costov návrh by otvoril cestu nielen Ukrajine, ktorej žiadosť bola mesiace blokovaná Orbánovým vetom, ale aj Moldavsku, keďže kandidatúry týchto dvoch krajín sú prepojené.

Podľa vysokého predstaviteľa EÚ bude Costaov návrh v stredu predložený v Kodani spolu s ďalším návrhom na použitie zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine. „Žiaden líder doteraz neodpovedal na túto myšlienku úplným „nie“,“ povedal vysoký predstaviteľ s odkazom na Costaov návrh na zmenu pravidiel.

Fínsky prezident Alexander Stubb sa pre dennik vyjadril že podporuje akýkoľvek pokus o urýchlenie procesu.

„Osobne vítam akýkoľvek mechanizmus rozhodovania, ktorý poskytuje väčšiu flexibilitu a menšiu možnosť blokovania, a to najmä v prípade Ukrajiny,“ povedal.

Tábor oponentov Costu a Stubba však môže byť príliš silný. A ak je cenou za zachovanie pravidiel to, že Ukrajina a Moldavsko budú musieť čakať mesiace, ak nie roky, kým sa ich kandidatúra posunie ďalej, tieto krajiny sú ochotné ju zaplatiť.

„Nie sme vôbec presvedčení o zmene pravidiel hry, pretože to je to, čo niektorí navrhujú,“ povedal vysokopostavený diplomat EÚ, ktorému bola udelená anonymita, aby mohol diskutovať o citlivých diplomatických záležitostiach.

„Ak sa bude hlasovať kvalifikovanou väčšinou (s ieľom posunúť proces pristúpenia dopredu), existuje veľmi veľké riziko, že proces bude extrémne politizovaný,“ dodal.

Ešte väčšou výzvou je, že na zmenu pravidiel by muselo súhlasiť všetkých 27 členských krajín vrátane Maďarska, čo je pre týchto diplomatov neprijateľné.

„Ak by sme museli zmeniť alebo vyvinúť rozhodovací proces, muselo by sa o tom rozhodnúť jednomyseľne, čo sa dnes nezdá byť možné,“ povedal francúzsky predstaviteľ predsedníctva.

Tlak na Ukrajinu a Moldavsko

Tlak na zefektívnenie procesu pristúpenia Ukrajiny k EÚ prichádza v čase, keď najvyšší predstavitelia EÚ podporujú snahy Ukrajiny a Moldavska o členstvo.

Von der Leyenová opakovane vyhlásila, že Ukrajina „patrí do EÚ“, a argumentovala, že Kyjev by mohol dosiahnuť plné členstvo v 27-člennej skupine do roku 2030, ak bude pokračovať v justičných a ekonomických reformách.

Kyjev uskutočnil justičné reformy a viedol rozsiahle rokovania so svojimi partnermi v Bruseli, ale z právneho hľadiska rokovania ešte nezačali. Je to preto, že podľa súčasných pravidiel môže Maďarsko formálne rokovania blokovať.

Moldavsko je v rovnakej situácii. Žiadosť Kišiňova o vstup do 27-členského bloku, ktorú prezidentka Maia Sanduová umiestnila do centra kampane pred parlamentnými voľbami,  je viazaná na žiadosť Ukrajiny, čo znamená, že nemôže pokročiť, pokiaľ bude kandidatúra Kyjeva blokovaná.

Zastavený proces má negatívny dopad na Sanduovú aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, keďže obaja propagujú budúce členstvo v EÚ ako alternatívu k sfére vplyvu Ruska.

Iniciatíva Costu získala tento týždeň podporu Európskej komisie, kde úradníci neoficiálne tvrdia, že súčasný proces – ktorý vyžaduje jednomyseľné hlasovanie vo viac ako 100 fázach – je príliš ťažkopádny.

Costa navrhuje zaviesť kvalifikované väčšinové hlasovanie v týchto medzistupňoch, aby bolo možné dosiahnuť pokrok aj v prípade, že malý počet krajín bude proti. Konečné pristúpenie k EÚ by však aj naďalej nebolo možné bez jednomyseľného schválenia.

Orbánovi spojenci?

Tento tlak však teraz naráža na odpor lídrov, ktorí považujú svoje veto voči členstvu za úzko spojené s národnou suverenitou.

Napríklad Grécko, ktoré už dlho odmieta členstvo Turecka ako bezpečnostnú hrozbu. Atény sa spoliehajú na svoje veto ako na spôsob, ako zaručiť, že Ankara nikdy nevstúpi do EÚ – aj keď je žiadosť Turecka právne pozastavená.

„Voči tomuto návrhu sme veľmi opatrní,“ povedal grécky úradník s odkazom na Costov návrh na úpravu pravidiel.

Paríž sa tiež historicky bránil vstupu Turecka do bloku, pričom prezident Macron ešte v roku 2018 povedal tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoğanovi, že žiadosť Ankary nemá šancu na úspech.

To isté platí pre Bulharsko, ktoré chce mať možnosť blokovať vstup Severného Macedónska do bloku, alebo Chorvátsko, ktoré sa historicky bránilo pristúpeniu Srbska.

„Je zrejmé, že Maďari blokujú Ukrajincov,“ povedal diplomat EÚ. „Ale to nie je všetko. Bulhari chcú mať možnosť blokovať Macedóncov, Chorváti chcú mať možnosť kontrolovať Srbov, Grécko a Cyprus nechcú, aby sa Turecko priblížilo k EÚ, a Grécko by tiež chcelo mať pod dohľadom Albánsko,“ dodal diplomat.

Na verejnosti sa lídri EÚ môžu postaviť proti blokovaniu Ukrajiny Maďarskom. Za zatvorenými dverami to však mnohí považujú za vhodnú zámienku pre svoje vlastné požiadavky.

Prečítajte si tiež:

• Nemci sa postavili za Orbána
• OSN vyzýva Taliban na obnovenie internetu v Afganistane