Málokedy sa v parlamente podarí schváliť zákon, ktorý konkrétnej skupine ľudí reálne uľahčí život. Tentoraz sa to podarilo – od 15. októbra 2025 budú živnostníci a malé firmy s príjmami do 100-tisíc eur oslobodené od transakčnej dane. Zmena je adresná, praktická a prichádza v momente, keď sa drobným podnikateľom konečne uľaví od „dane z pohybu peňazí“, ktorá dopadala aj vtedy, keď bol zisk minimálny.

Za poslanecký návrh z dielne SNS hlasovali všetci prítomní poslanci (128); chýbala len časť poslancov PS, čo signalizuje širokú dohodu naprieč spektrom. V druhom čítaní odzneli aj opozičné pozmeňovacie návrhy. SaS presadzovala úplné zrušenie transakčnej dane a vrátenie už vybraných platieb, s čím koalícia súhlasiť nemohla. PS chcelo, aby sa výnimka vzťahovala aj na školy a školské zariadenia financované z verejných zdrojov. Ani tento návrh neprešiel. Zvláštna hodnota tohto hlasovania spočíva v tom, že išlo o jeden z mála prípadov, keď sa v parlamente ukázala zhoda na praktickom riešení pre občana.

Tento krok má veľký význam. Aj keď štát príde o desiatky miliónov eur, ide len o zlomok celkového výnosu z dane. Zato pre tisíce ľudí, ktorí podnikajú sami na seba, to bude rozdiel medzi existenčným stresom a možnosťou v pokoji pokračovať vo svojej práci.

Dôvody prijatia novely

Transakčná daň bola zavedená v roku 2024 ako súčasť konsolidačného balíka. Ministerstvo financií ju obhajovalo tým, že ide o „spravodlivý odvod“ – zasiahne všetkých rovnako, keďže každý využíva bankové služby. Argumentovalo sa tým, že daň sa bude týkať aj veľkých firiem a bánk a že výnos môže dosiahnuť stovky miliónov eur ročne. V realite však rýchlo vyšlo najavo, že pre najmenších podnikateľov má táto daň neúmerné dôsledky.

Pre živnostníkov sa stala nočnou morou, nakoľko bola konštruovaná ako odvod z každého pohybu na účte – nie z reálneho zisku. Živnostník s desiatkami drobných faktúr mesačne tak platil z každej odchádzajúcej platby. Remeselníci, subdodávatelia či malé e-shopy, ktoré fungujú na nízkych maržiach a vysokom počte transakcií, to pocítili najtvrdšie: každá SMS z banky o úhrade bola zároveň pripomienkou, že štát si z ich práce odkrojil ďalší kúsok.

Už pred zmenou zaznievali z praxe výpočty, že len na tejto dani by niektoré malé prevádzky zaplatili stovky eur ročne – a to často v situácii, keď je zisk z menších zákaziek skromný. V spojení s nákladmi na energie, odvody a neistotou dopytu to bol „bod zlomu“. Novela preto nie je „darček“, ale korekcia chyby: odstraňuje nespravodlivosť voči tým, ktorí žijú z práce vlastných rúk.

Objavili sa prípady, keď podnikatelia počítali, že by len na tejto dani zaplatili stovky eur ročne – často viac, než bol ich čistý zisk z menších zákaziek. V spojení s rastúcimi nákladmi na energie či odvody to hrozilo tým, že mnohí by museli svoje podnikanie ukončiť.

Preto je dôležité povedať: nejde o darček živnostníkom, ale o záchranu ich existencie. A každý, kto sa dokáže uživiť sám, je pre štát prínosom, nie záťažou.

SZČO (živnostníci) dostali úplnú výnimku. Na rozdiel od právnických osôb do 100 000 € eur, ktorých sú od transakčnej dane tiež oslobodení, nemusia nič pre účely transakčnej dane dokazovať.

Právnické osoby do 100 000 € dostali výnimku podmienenú preukázaním výšky príjmov (daňové priznanie/účtovné doklady) voči platiteľovi dane; ak to v stanovenej lehote nepredložia, automaticky sa považujú za daňovníkov.

SNS a živnostníci

Nie je náhoda, že s týmto návrhom prišla SNS. Strana už dlhodobo prezentuje, že stojí na strane drobných podnikateľov a vidieka. Andrej Danko viackrát vyhlásil, že SNS „nikdy nezradí živnostníkov“.

Má to aj historický kontext. SNS sa od svojich počiatkov v 19. storočí snaží spájať národný konzervativizmus s obhajobou tých, ktorí „robia na seba“ – remeselníkov, malých podnikateľov, rodinné firmy. Živnostník je v tejto optike symbolom sebestačnosti, práce a nezávislosti.

Preto neprekvapí, že sa SNS politicky postavila proti dani, ktorá pôsobila ako trest za to, že človek podniká. Z marketingového hľadiska je „pomohli sme živnostníkom“ jednoduchý a čitateľný odkaz. Ale v tomto prípade má aj hlbší obsah – SNS skutočne odstraňuje opatrenie, ktoré bolo voči najmenším podnikateľom nespravodlivé.

Schválená novela zákona o transakčnej dani je však v prvom rade dobrou správou pre živnostníkov. Odstraňuje jednu z najnespravodlivejších povinností, ktorá ich zaťažovala bez ohľadu na skutočný zisk a ekonomickú silu.

Je to krok správnym smerom: namiesto trestania tých, čo sa snažia uživiť sami, im štát umožní dýchať. A to je investícia do sebestačnosti a stability Slovenska.

Slabé miesta novely

Ako každý zákon aj tento má svoje slabé miesta. Malé s.r.o. musia dokladovať príjmy, inak sa automaticky stávajú daňovníkmi – čo je nová byrokratická záťaž. Hranica 100-tisíc eur môže viesť k účelovému deleniu firiem na menšie subjekty, aby sa vyhli dani. Výpadok 35 – 50 miliónov eur ročne je síce marginálny v porovnaní s celkovým výnosom dane, ale v čase konsolidácie môže každý uvoľnený cent pôsobiť ako rozbitie vládneho úsilia.

Otvorením výnimky pre živnostníkov sa prirodzene hlásia ďalší. Neziskové organizácie a občianske združenia môžu argumentovať nízkymi príjmami a spoločenskou prospešnosťou. Farmári a poľnohospodári — tradične blízki voličskej báze SNS — zasa poukazujú na nízke marže a veľa transakcií. Rodinné firmy a mikropodniky sa pýtajú, prečo hranica stojí práve na 100-tisíc eur: čo ak majú 120-tisíc a napriek tomu ide o malý podnik s dvoma zamestnancami? Diskusia sa môže presunúť aj k fyzickým osobám – nepodnikateľom, ktorí by chceli limity alebo úľavy pri bežných platbách. A napokon vybrané profesijné skupiny — lekári, advokáti či umelci — môžu žiadať špeciálne režimy, ak sa budú cítiť znevýhodnení oproti iným.

Scenáre ďalšieho vývoja transakčnej dane

Otázka, ktorá po schválení novely visí vo vzduchu, znie: aký bude ďalší osud transakčnej dane? Ak výnimky budú pribúdať, môže sa daň postupne rozpadnúť sama od seba. SaS aj časť nezávislých poslancov tvrdí, že ide o daň nesystémovú a nespravodlivú, a skôr či neskôr bude musieť byť zrušená úplne.

Na druhej strane, vláda potrebuje každý dodatočný príjem na konsolidáciu. Preto sa možno prikloní k ceste „salámovej metódy“ – vyňatie najzraniteľnejších skupín, ale zachovanie dane pre väčších hráčov a finančné inštitúcie. V každom prípade platí, že novela je testom schopnosti vlády spojiť konsolidačné úsilie s citlivosťou voči ľuďom.

Adresná pomoc mnohým, drobný zásah do konsolidácie

Živnostník, ktorý dokáže uživiť seba aj rodinu, je pre štát prínosom, nie záťažou. Menej byrokracie a nižšie odvody znamenajú väčšiu šancu, že si človek zvolí cestu podnikania namiesto pasivity či odchodu do zahraničia.

Výnimka pre malé subjekty je preto rozumným kompromisom: konsolidácia verejných financií zostáva zachovaná, no nie na úkor tých, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť a pritom majú najmenšie rezervy.

Novela v prvom rade odstraňuje nespravodlivosť, ktorá zbytočne trestala tých, čo si na seba zarábajú sami a fungujú na nízkych maržiach s množstvom malých transakcií. Ide o reálnu úľavu pre státisíce živnostníkov a tisíce malých firiem, pričom fiškálne ide o zanedbateľný zásah.

Áno, diskusia o ďalších výnimkách sa tým otvorila. O to dôležitejšie však je držať líniu, aby sa adresná pomoc nezmenila na „deravú sieť“ konsolidácie. V tomto prípade však platí, že štát sa rozhodol nesankcionovať, ale podporiť tých, ktorí si na seba zarábajú vlastnou prácou.