Bratislava 2. októbra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Visar Kryeziu)

Bulharsko sa zmieta v takom politickom chaose, že dnešné predčasné voľby budú štvrtým takýmto hlasovaním za posledných 18 mesiacov.

Čo teda stojí za touto nestabilitou a existuje v dohľadnej dobe nejaké riešenie?

Bulharsko, ktoré vstúpilo do Európskej únie spolu so susedným Rumunskom pred 15 rokmi, sa ešte pred dvoma rokmi tešilo relatívnej stabilite. V lete 2020 však krajinou otriasli rozsiahle a dlhotrvajúce protivládne protesty. Ľudia obviňovali vládu Bojka Borisova – prvýkrát zvolenú v roku 2009 – z korupcie.

Napriek tomu jeho strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) vyhrala plánované voľby v apríli 2021. Avšak Borisov získal o 20 mandátov menej a nebol schopný zostaviť vládu. Žiadna strana nebola schopná vytvoriť koalíciu, ktorá by vládla. O tri mesiace neskôr sa preto konali predčasné voľby, v ktorých tesne získala najviac kresiel strana Je taký národ (ITN), ktorú založil bulharský televízny moderátor a hudobník Slavi Trifonov.

O ďalšie tri mesiace neskôr – v novembri – sa však Bulhari opäť vrátili k volebným urnám po tom, ako sa strane ITN nepodarilo zostaviť koaličnú vládu. Vtedy zvíťazila nová strana Pokračujeme v zmene (PP), ktorá vytvorila koalíciu s niekoľkými ďalšími stranami vrátane ITN.

O niečo viac ako šesť mesiacov po vytvorení vlády však ITN odstúpila s odvolaním sa na nezhody s koaličnými partnermi v otázke rozpočtu a frustráciu z pokroku v boji proti korupcii. Líder ITN Slavi Trifonov tiež obvinil PP, že sa pokúsila zrušiť veto na začatie prístupových rozhovorov so Severným Macedónskom do EÚ, pričom nerešpektovala národné záujmy Bulharska.

Ktoré sú hlavné strany z 28 zúčastnených strán vo voľbách?

– Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB): Pravicová strana Bojka Borisova, ktorý bol bulharským premiérom viac ako desať rokov do roku 2021.

– Pokračujeme v zmene (PP): Kiril Petkov a Asen Vasilev založili túto novú centristickú stranu len pred rokom. Vo vláde strávila šesť mesiacov, než sa jej vládna koalícia rozpadla.

– Je taký národ (ITN): Bulharský spevák a televízny moderátor Slavi Trifonov založil túto stranu v roku 2020 a pomenoval ju podľa jedného zo svojich albumov. Vyvolala októbrové voľby, keď vystúpila z poslednej vládnej koalície.

– Hnutie za práva a slobody (DPS): Dlhodobo etablovaná centristická strana, ktorá zastupuje predovšetkým tureckú menšinu v krajine.

– Bulharská socialistická strana (BSP): Nástupkyňa Bulharskej komunistickej strany, ktorá bola jednou zo strán v poslednej vládnej koalícii v krajine.

– Obroda (Vazrajdane): Proruská nacionalistická strana, ktorá by mala v októbrových predčasných voľbách dosiahnuť veľmi dobré výsledky.

– Demokratická koalícia Bulharska (DB): Známa ako “mestská pravica”: rôznorodá zbierka troch strán – zelení, liberáli a pravicoví demokrati.

– Bulharský vzostup (BV): Bývalý dočasný premiér Stefan Janev založil túto konzervatívnu stranu v máji. Niektorí ju označujú za proruskú. Janev bol vyhodený z poslednej vlády po tom, ako odporučil Bulharom, aby sa držali Putinovho opisu vojny na Ukrajine: “špeciálna vojenská operácia”.

Aké sú hlavné otázky voličov?

Najnovšie prieskumy ukazujú, že hlavné obavy Bulharov sa týkajú inflácie, zvyšovania cien a hroziacej energetickej krízy. Je to preto, že ročná miera inflácie v krajine dosiahla v auguste 15 %. Jej hnacou silou je zvyšovanie cien energií po tom, ako Gazprom v apríli zastavil dodávky zemného plynu, pretože Sofia odmietla platiť v rubľoch.

V Bulharsku, ktoré je najchudobnejším spomedzi 27 členov Európskej únie, nútia prudko rastúce náklady na energie rodiny, aby pred nadchádzajúcimi zimnými mesiacmi obmedzili ďalšie výdavky na nákup potravín a liekov.

S tým súvisí aj zmena v tom, čo ľudí vedie k tomu, aby išli voliť. V minuloročných voľbách boli voliči rozdelení medzi strany, ktoré reprezentujú súčasný stav, a strany, ktoré sľubujú zmenu.

Vojna na Ukrajine však všetko zmenila. Teraz, je to medzi tými, ktorí zastávajú proeurópsky, proatlantický postoj, a tými, ktorí majú mäkší postoj k ruským krokom.

Kto pravdepodobne vyjde z bulharských volieb ako triumfátor?

Politická aliancia GERB-SDS viedla v jednom z posledných prieskumov verejnej mienky, ktorý začiatkom septembra uskutočnila spoločnosť Gallup International.

Predpokladá sa, že získa 25,8 % hlasov, za ňou nasleduje strana Pokračujeme v zmene (PP) so 16,6 %.

Medzitým sa proruskej strane Obroda (Vazrajdane) a Hnutiu za práva a slobody (DPS) predpovedá okolo 13 %.

Bulharskej socialistickej strane (BSP) predpovedajú okolo 9% a Demokratickej koalícii Bulharska (DB) 8%.

ITN hrozí rekordná strata podielu hlasov. Počas minuloročných volieb bola druhou najväčšou stranou. Teraz by mohla mať problém prekročiť hranicu 4 % potrebnú na vstup do parlamentu.

Prieskumy ukazujú že cez 4% dosiahne aj Bulharský vzostup (BV).

V Bulharsku, ak sa rozpadne vláda a nie je možné dohodnúť sa na novej, ústava hovorí, že prezident musí vymenovať dočasný, prechodný kabinet, ktorý bude vládnuť až do nových parlamentných volieb.

Bulharský prezident Rumen Radev preto vymenoval tri z posledných koalícií v krajine, čím sa stal kľúčovou postavou v politickom chaose, ktorý v posledných rokoch zachvátil tento štát EÚ.