Moskva 24. mája 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Eva Marie Uzcategui)
Celkové straty Venezuely z amerických ekonomických sankcií činia 130 miliárd dolárov. Oznámil to veľvyslanec juhoamerickej krajiny v Rusku Carlos Rafael Faria Tortosa. Podľa diplomata vedie Venezuela nerovnú vojnu proti najmocnejšej ekonomickej a vojenskej sile na svete – USA
Ekonomická blokáda viedla najmä k tomu, že venezuelské fondy boli blokované vo viac ako 40 bankách zo 17 krajín. Napríklad iba portugalská banka Novo Banco zablokovala viac ako 1,5 miliardy dolárov štátnej ropnej spoločnosti PDVSA.
Tortosa uviedol, že venezuelská ekonomika by s peniazmi, ktoré kvôli sankciám stratila, dokázala žiť deväť rokov. Upresnil, že teraz v medzinárodných bankách je zablokovaných 5,4 miliárd dolárov, ktoré patria Venezuele. USA a ich spojenci teraz hovoria o potrebe humanitárnej pomoci obyvateľom juhoamerickej krajiny, hoci Caracas mohol kúpiť lieky a suroviny pre priemysel, aby obnovil výrobné kapacity.
Predtým 21. mája vydala venezuelská centrálna banka príkaz, aby v krajine neboli používané bankomatové karty medzinárodných platobných systémov Visa a MasterCard. Navyše kvôli nedávnym americkým sankciám a novým hrozbám miestny bankový regulátor SUDEBAN tiež nariadil venezuelským finančným inštitúciám vytvorenie nezávislého platobného systému.
Nedávno veľvyslanec juhoamerického štátu v Egypte Wilmer Omar Barrientos vyhlásil, že americké sankcie proti Venezuele negatívne ovplyvnili systém zdravotnej starostlivosti v krajine. Ako príklad uviedol zablokovanie platby vo výške deviatich miliónov dolárov zo strany radu zahraničných bánk. Diplomat uviedol, že peniaze boli zasielané na výdavky spojené s vykonávaním dialýzy. Následkom toho zostalo 15 tisíc chorých bez nevyhnutnej liečby.
Americké úrady začali zavádzať ekonomické sankcie proti Venezuele v roku 2015. Vtedajší prezident USA Barack Obama ich zaviedol proti radu venezuelských úradníkov ako odpoveď na vypovedanie amerických diplomatov z krajiny. Od tej doby boli sankcie neraz rozšírené.
Po vypuknutí politickej krízy v krajine začiatkom roku 2019 Washington zintenzívnil tlak na Caracas. Ministerstvo financií USA zaviedlo obmedzenia voči PDVSA a zmrazilo účty firmy Citgo, ktorá je hlavným zahraničným aktívom venezuelskej ropnej a plynárenskej spoločnosti.
Začiatkom januára sa Nicolás Maduro druhýkrát ujal funkcie prezidenta Venezuely, čo spôsobilo rozsiahle protesty po celej krajine. Opozícia obvinila politika z uzurpátorstva moci. 23. januára predseda Národného zhromaždenia (parlament) Juan Guido sa vyhlásil za dočasného prezidenta krajiny. V dôsledku toho v krajine došlo k dvojvládiu.
Guaido je uznávaný opozíciou, väčšinou krajín Latinskej Ameriky, USA, Kanadou, Spojeným kráľovstvom a mnohými krajinami EÚ. Rusko, Čína, Turecko, Bolívia a Kuba podporili Madura.