Môj profil 
Predplatné
Počas posledných troch rokov sa v rámci týchto schém podporovala zelenina, ktorá v mnohých prípadoch neputovala do obchodov. ZZZS poukazuje aj na nesúlad v číslach jednotlivých štatistických ukazovateľov, pri ktorých nedokážeme presne určiť, čo, prečo a akým finančným obnosom bolo podporené.
Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR) výmery zeleniny na ornej pôde výrazne klesajú. V posledných rokoch značne poklesli napríklad výmery tekvice. Kým v roku 2016 sme evidovali 2870 hektárov (ha) všetkej pestovanej tekvice, v roku 2017 to bolo už len 666 ha a v roku 2018 iba 211 ha.
Ak sa zameriame na podporu zeleniny v zmysle Nariadenia vlády č. 36/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami viazaných priamych platieb (každý komerčne zameraný pestovateľ je súčasne aj poberateľom priamych platieb), zistíme, že sa v zmysle tejto schémy v roku 2016 pestovala na Slovensku zelenina na výmere 6888,98 ha, v roku 2017 na výmere 6821,75 a v roku 2018 na výmere 8992,44 ha. V rámci viazaných platieb však v roku 2016 zaberala tekvica až 50 percent plôch zeleniny. V roku 2017 to bolo takmer 52 percent a v roku 2018 tiež 50 percent.
V aktuálnom roku, už aj po naliehaní ZZZS, evidujeme vytvorenie novej schémy platieb na vybrané druhy zeleniny a v usmernení evidujeme konkrétnu tekvicu muškátovú, tekvicu Hokkaido, tekvicu špargľovú a tekvicu maslovú a nie pojem tekvica určená pre produkciu semien na konzum a lisovanie. „Za posledné tri evidované roky bolo na tekvicu v rámci viazaných platieb vyplatených niečo vyše 1,1 mil. eur. Logicky sa teda pýtame, čo bolo cieľom tejto schémy? Podpora tekvice? A koľko z toho tvorila tekvica, ktorú sme si mohli kúpiť v našich obchodoch?“ kladie otázky riaditeľ ZZZS Jozef Šumichrast a poukazuje na prax, kedy tekvica, bohužiaľ, často končí zaoraná naspäť do pôdy. Žiadna vyhláška totiž nerieši konzum zeleniny. Pestovaná zelenina preto nemusí zákonite skončiť v obchodoch.
V rámci integrovanej produkcie zaberala tekvica z podporených plôch za posledné tri roky v priemere 33 percent a bola podporená sumou až vyše 2. mil. eur. Kde však táto tekvica skončila, je otázne.
Podobným príkladom je aj reďkev, ktorej popularita u pestovateľov v posledných rokoch stúpla. Často však končí zadiskovaná do pôdy a jej podpora je preto nelogická. „Ak takto vyhadzujeme peniaze von oknom, netreba sa čudovať, že dovoz zeleniny zo zahraničia stúpa a my vyrábame málo a draho. Jedným z dôvodov sú práve podpory, ktoré strácajú účinok, nakoľko sú cielené tam, kde nie sú potrebné. Urobme si poriadok v číslach, aby sme vedeli, koľko a kam smeruje peňazí,“ vysvetľuje Jozef Šumichrast a apeluje na štát, aby podporoval pestovanie tých druhov zeleniny, ktoré u nás má zmysel pestovať.
Celkovo je Slovensko v spolufinancovaní podpôr na špeciálne plodiny v rámci Európskej únie na posledných miestach. Zeleninárstvo preto musí byť omnoho viac atraktívnejšie, aby prilákalo mladých odborníkov. Rozdiel v cene slovenskej produkcie oproti produkcii zo zahraničia je práve v poskytnutej podpore. Chýbajúci objem je daný tým, že pestovateľov zeleniny u nás ubúda a noví nemajú dôvod s pestovaním začínať. Súčasní pestovatelia navyše pociťujú nezáujem štátu o špeciálnu rastlinnú výrobu, preto sa do nej výraznejšie nehrnú.
Slabá efektívnosť podpôr a nezáujem štátu prispievajú k záveru, že spotrebiteľ sa so slovenskou zeleninou v obchodoch bude musieť pomaly rozlúčiť.
.jpg)
