Môj profil 
Predplatné
Superdrahá americká loď však nie je schopná bojového nasadenia a vykazuje obrovskú poruchovosť. Tento týždeň vysadili jej motory, takže pýchu amerického námorníctva museli k brehu privliecť pomocné lode panamského námorníctva.
Americkí odborníci už určili problém. Išlo o poruchu na výmenníku tepla palubnej elektrárne. Loď nie je schopná pohybu ani manévrovania a kvôli poruche nepracujú žiadne palubné zariadenia a ani zbrane. Podobné problémy má aj britský torpédoborec T-45.
Ryan Perry, hovorca americkej 3. námornej flotily pre tlač uviedol, že momentálne sa Zumwalt nachádza pri námornom bode Rodman. Neexistuje žiaden časový plán, ktorý by potvrdil kedy sa skončia opravy Zumwaltu a kedy sa pristúpi k návratu Zumwaltu do domovského prístavu v San Diegu.
Zumwalt stál amerických daňových poplatníkov 5 miliárd dolárov, pričom množstvo problémov, ktorými loď trpí nasvedčuje, že išlo o peniaze vyhodené do vzduchu. USA predpokladali, že Zumwalt sa stane vlajkovou loďou 32 podobných torpédoborcov, no z celkového počtu 32 lodí USA dosiaľ postavili len tri lode. Jeden výstrel z Zumwaltu pritom stojí približne 800 000 dolárov.
Pred niekoľkými týždňami sa mali uskutočniť bojové streľby, no strelivo do Zumwaltu je tak drahé, že už teraz hľadá americké námorníctvo náhradu za určené strelivo, pretože nákup streliva by značne vyčerpal rozpočet. Jeden výstrel je v prepočte rovnako drahý ako kompletná salva staršieho krížnika, pričom ale výstrel z Zumwaltu má samozrejme menší smrtiaci účinok.
Gernot Kramper potom porovnal v článku účinnosť Zumwaltu so starým raketovým krížnikom Admirálom Kuznecovom. Admirál Kuznecov má 40 rokov, je to relatívne stará loď, ktorá v porovnaní s Zumwaltom stála zlomok ceny – pritom Admirál Kuznecov je lietadlová loď a Zumwalt len torpédoborec. Napriek tomu dokáže starý Admirál Kuznecov plniť bez problémov svoje bojové úlohy, čo sa o predraženom Zumwalte povedať naozaj nedá.
Článok Gernota Krampera v Sterne okomentovali aj Rusi na portáli politexpert .
Vývoj nových zbraní je finančne veľmi náročným procesom, ktorý však na druhej strane pomáha krajinám zvýšiť svoju bezpečnosť pred potencionálnymi hrozbami. Neexistuje veľa krajín, ktoré by dokázali samostatne a vo vlastnej réžii zabezpečovať svoju obranu či už v letectve, pozemných silách, alebo námorníctve s vlastnými vyvinutými zbraňami. Rusko a USA medzi takéto krajiny patria.
Je všeobecne známe, že Rusko po rozpade ZSSR na dlhšiu dobu nedokázalo z finančných dôvodov efektívne financovať technologický vývoj svojich nových a moderných zbraní. No v posledných rokoch sa to zmenilo. Rusko už dokáže takéto zbrane vyvíjať a vrátilo sa opäť rozhodným spôsobom medzi veľmoci. Navyše dohnalo svojich konkurentov vo výrobe zbraní a momentálne sa ruské zbrane kvôli svojej robustnosti, prijateľnej cene a účinnosti presadzujú čoraz viac na svetových trhoch.
Najväčším konkurentom Ruska na trhu so zbraňami sú práve USA. USA sa snažia zachrániť svoju dominanciu vo svete i na trhu so zbraňami takisto vývojom nových zbraní. V danom procese však USA musia zápasiť s viacerými problémami.
Najväčším problémom je cena, americké zbrane sú podstatne drahšie ako ruské zbrane.
Druhým problémom je poruchovosť amerických zbraní. Napríklad uvedený Zumwalt už štvrtýkrát nedokončil svoje testy kvôli technickým a iným problémom. (Prvýkrát – problémy s pohonným systémom, druhýkrát – slaná voda sa dostala do lode a zničila elektroniku a špeciálne zariadenia, tretíkrát – Zumwalt z nepochopiteľných príčin vrazil do steny plavebnej komory a poškodil sa, štvrtý problém – v článku spomenutá havária výmenníka tepla palubnej elektrárne).
Tretím výrazným problémom je korupcia v amerických zbrojárskych kruhoch. Zbrojárske firmy vyvíjajú a predávajú zbrane za značne predražené sumy, pričom efektivita týchto zbraní je nakoniec porovnateľná so zbraňami z éry 80. – 90. rokov 20. storočia.
Štvrtým výrazným problémom je skutočnosť, že väčšina amerických firiem, ktoré vyvíjali zbrane v 80. – 90. rokoch už dnes neexistuje, rovnako ako neexistuje dostatok technikov a personálu, ktorý by dokázal tieto zbrane v konkurencii vyvíjať, prípadne ich udržiavať. Je katastrofou, keď veľmoc musí pri servise svojich zbraní využívať “kanibalizáciu” (napríklad používanie náhradných dielov do amerických stíhačiek F-16 a F-18 z vyradených strojov).
Rusi majú takisto svoje problémy, takisto nemajú dostatok kapacít a financií. Svoje problémy však dokážu riešiť jednoduchšie a lacnejšie, ako USA. Okrem toho, že vyvíjajú nové zbrane (v porovnaní s vývojom zbraní v ZSSR však ide o zlomok vývojovej a výrobnej kapacity v oblasti zbrojárskeho priemyslu), v posledných dňoch Rusi dokonca siahli na svoje šrotoviská a rozhodli sa znovu vrátiť do obehu a zmodernizovať vyradené staré tanky T-72 a T-80 všetkých modifikácii (hovorí sa o približne 3 000 tankoch), pretože v Sýrii sa jednoznačne ukázalo, že tieto tanky s aktívnou ochranou a zmodernizovanou elektronikou či zameriavacím systémom dokážu vynikajúco plniť bojové úlohy aj v takom náročnom teréne, akým je púštne prostredie.
Pritom uvedené tanky T-72 sú takmer v permanentnom bojovom nasadení a posádky tankov si väčšinu porúch dokážu opraviť samé, poľné a špecializované opravárenské dielne zasahujú naozaj len v najvážnejších prípadoch.
Predstava, že by USA siahli po vyradených tankoch a lietadlách z éry 80 – 90 rokov 20.storočia a pokúsili by sa ich znova “oživiť” je samozrejme nočnou morou americkej zbrojárskej lobby, úzko prepojenej s finančným kapitálom, ktorá vždy v prvom rade sledovala a sleduje najmä svoje zisky.
Tu si môžete pozrieť kompilácie videí zo Sýrie s nasadením T-72:
.JPG)
.jpg)
