Zúfalí rodičia na juhu Slovenska bojujú za právo svojich detí vzdelávať sa po slovensky

Bratislava 3. októbra 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Milan Kapusta)

Rodičia z viacerých obcí na juhu Slovenska bojujú za otvorenie slovenskej školy. Obecné zastupiteľstvo v Rohovciach sa tomu však dlhodobo bráni, upozorňuje Artur Bekmatov

Zúfalí rodičia sú tak nútení buď si formálne nahlásiť trvalý pobyt do Šamorína, alebo každý deň voziť deti desiatky kilometrov do iných miest v širokom okolí. Podľa ich názoru je deťom upierané ústavné právo na vzdelávanie sa v štátnom jazyku. Postup samospráv kritizovali aj premiér Peter Pellegrini, ministerka školstva Martina Lubyová či exminister školstva Juraj Draxler.

Reklama

Dlhodobý problém

Predstavte si, že máte budúceho prváčika, no vo vašej obci je len maďarská škola. Najbližšia škola, v ktorej by sa mohol učiť po slovensky je v osem kilometrov vzdialenom Šamoríne. Lenže šamorínska škola je preplnená, a tak nových žiakov z okolitých obcí neprijíma. Ďalšou možnosťou je dať svoje dieťa do slovenskej školy v Gabčíkove. Sem však trvá cesta aj trištvrte hodiny. A napriek tomu, že maďarská škola vo vašej obci disponuje potrebnými priestormi, obecné zastupiteľstvo odmieta zriadiť školu pre slovenské deti. Argumentujú pritom nezáujmom o slovenskú školu.

S takýmto problémom už niekoľko rokov bojujú rodičia v obciach Rohovce, Horný Bar, Kyselica, Báč, Trnávka a Macov v okrese Dunajská Streda. V Rohovciach fungovala slovenská škola do roku 2002, kedy ju zatvorili s odôvodnením nedostatku žiakov. “Vtedy totiž Rohovce patrili do školského obvodu Šamorín a rodičia prihlasovali deti tam, na ZŠ Mateja Bela. Lenže Šamorín si vybavil zmenu obvodu, aby už nemuseli prijímať deti z okolitých obcí, keďže je škola preplnená. No obce, vrátane Rohoviec, situáciu riešiť nezačali,” hovorí pre Sputnik Lenka Žárová z Iniciatívy BKZ.

Ako ďalej dodáva, záujemcov o slovenskú školu pribúda. “Preto sme žiadali už v roku 2014 zástupcov obce Rohovce, aby situáciu riešili. Veď maďarská ZŠ, ktorá v obci funguje, má poloprázdne priestory, nenavštevuje ju ani polovica počtu žiakov, ako v minulosti. Žiadame teda, aby tam vznikli slovenské triedy, ako to bolo aj v minulosti.”

Neochota kompetentných

K žiadostiam rodičov však obecné zastupiteľstvo v Rohovciach, ale aj starostovia z okolitých obcí opakovane zaujali negatívne stanovisko.

Navyše, riešenie preplnenosti šamorínskej školy žiadali aj rodičia jej žiakov, ktorí spísali petíciu. Za pravdu im dala aj Štátna školská inšpekcia. Tá vo februári 2017 konštatovala, že “vnútorné a vonkajšie podmienky školy boli vzhľadom na počet žiakov zaradených do základnej školy.”

Jedným z riešení preto bolo zriadenie elokovaného pracoviska v Rohovciach, ktoré by odbremenilo školu v Šamoríne a zároveň vyriešilo problém absencie slovenskej školy v neďalekých obciach. Obec Rohovce však ponuku zamietla.

Rodičia boli odkázaní riešiť problém rôzne. “Niektorí si vybavili trvalý pobyt v Šamoríne, aby ich dieťa museli prijať tam. Niektorí dokonca za to zaplatili cudzím ľuďom. Iní vozia deti do rôznych vzdialených škôl, čo je nielen neekonomické pre tie rodiny, ale aj zbytočná záťaž pre malé deti,” hovorí Žárová a dodáva: “Pritom aj Ústava SR hovorí, že vzdelanie v štátnom jazyku by malo byť každému občanovi dostupné v mieste bydliska alebo v blízkom okolí. Napríklad také Gabčíkovo, kam deti musia cestovať aj 45 minút, musia potom ešte kus cesty prejsť peši a to isté absolvovať ešte popoludní, nepovažujeme za blízke okolie.”

Rodičia slovenských detí z Rohoviec a okolitých obcí preto založili Iniciatívu BKZ, prostredníctvom ktorej začali na problém upozorňovať. Iniciovali prerokovanie možnosti otvorenia slovenskej školy v obci na obecnom zastupiteľstve, napísali list starostovi Rohoviec, aj premiérovi Pellegrinimu, predsedovi parlamentu Dankovi či komisárke pre deti Tomanovej. Bezvýsledne.

Komisárka Tomanová s rodičmi pravidelne komunikovala, viac však v jej kompetencii nebolo. Starosta na list neodpovedal a zastupiteľstvo na svojom májovom zasadnutí zriadenie školy zamietlo.

Premiér Pellegrini spolu s ministerkou Lubyovou síce postup samosprávy kritizovali, premiér ale problém nateraz posunul ministerstvu školstva, ktoré má vypracovať novelizáciu zákona tak, aby sa podobné prípady neopakovali. Rodičia dúfajú, že novela stihne vstúpiť do platnosti v takej dobe, aby sa slovenská škola v Rohovciach stihla zriadiť do začiatku budúceho školského roku.

Riešením by bol nový obvod

Problém s chýbajúcou slovenskou školou sa tak nepodarilo vyriešiť do začiatku nového školského roka a rodičia malých školákov sú tak stále odkázaní buď na školu v Gabčíkove, alebo na prehlasovanie trvalého pobytu do Šamorína.

Riešením by mohlo byť zriadenie nového školského obvodu pre dotknuté obce. To však opäť nie je v kompetencii ani rodičov ani ministerstva. Preto sú rodičia nútení počkať na výsledok novembrových komunálnych volieb, z ktorých vzíde nové obecné zastupiteľstvo, a dúfať, že to sa k ich žiadosti postaví lepšie ako zastupiteľstvo predchádzajúce.

Rodičia z Iniciatívy BKZ upozorňujú, že sú apolitickou organizáciou, zároveň však vyjadrujú obavy z toho, že téma slovenskej školy bude v obciach súčasťou predvolebnej kampane. „Obávame sa, že táto téma rezonovať bude. Že ju budú využívať ako nástroj, aby získali hlasy tých, ktorí sú proti slovenskej škole,” uzatvára svoje rozprávanie Lenka Žárová.