Môj profil 
Predplatné
„Nevzdal som nádej, že pred budúcimi voľbami do Európskeho parlamentu bude možné dosiahnuť dohodu o spoločnom európskom azylovom systéme,” uviedol Stephan Mayer (CSU), štátny tajomník nemeckého ministerstva vnútra, pre noviny Handelsblatt.
Vyšehradské krajiny Poľsko, Maďarsko, Česká republika a Slovensko však doteraz striktne odmietli povinnosť starostlivosti o žiadateľov o azyl. Najmä stredomorské krajiny ale trvajú na tom, aby všetky krajiny prevzali záťaž.
Tento spor blokuje komplexnú reformu azylového práva EÚ, ktorá by tiež riešila problém sekundárnej migrácie mnohých utečencov do Nemecka.
Trhliny medzi krajinami sú teraz viditeľné aj na medzinárodnej úrovni. V Marrákéši súhlasilo s Paktom OSN o migrácii 164 krajín, vrátane väčšiny z 28 krajín EÚ. Desať európskych krajín pakt odmietlo: Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, Česká republika, Slovensko a Lotyšsko. Zatiaľ čo Taliansko, Bulharsko, Estónsko a Slovinsko sa ešte nerozhodli.
Pakt, ktorý stanovuje globálne usmernenia pre medzinárodnú migračnú politiku, vyvolal v Nemecku horúce diskusie. Angela Merkelová viedla v Marrákéši kampaň za dohodu, ktorá jasne vyhlásila vojnu proti nelegálnej migrácii. Migrácia je podľa Merkelovej prirodzený proces, a ak je tento proces legálny, tak je tiež dobrý. Nelegálna migrácia však vyvoláva veľké obavy, že „odporcovia tohto paktu ich teraz používajú na šírenie nepravdivých správ”. Jadrom diskusie je zásada mnohostrannej spolupráce. Pakt OSN o migrácii má však vážne nedostatky.
Účelom medzištátnej dohody má byť preto riadenie prisťahovalectva regulovaným spôsobom.
V Európskej únii nemecká vláda trvala dlho na povinných distribučných kvótach. Berlín teraz trošku zmiernil a predkladá konkrétnu ponuku s dokumentom, ktorú mal prerokovať minister vnútra Horst Seehofer (CSU) minulý štvrtok na obede so svojimi kolegami z EÚ. Do akej miery bol a bude Seehofer úspešný, je otázne.
V súčasnosti totiž existuje len málo signálov, že sa krajiny dohodnú. Talianska vláda naďalej trvá na redistribúcii všetkých migrantov, ktorí k nim prichádzajú a to vrátane utečencov, ktorí nemajú právo zostať v EÚ.
Ostatné krajiny to však odmietajú. Rím tiež pravdepodobne nebude akceptovať francúzsko-nemecký návrh, že krajina prvého vstupu by mala byť zodpovedná za utečenca osem rokov.
Ak sa v EÚ veci nepohnú ďalej, navrhuje nemecký štátny tajomník Mayer „oddeliť opatrenia, ktoré sú schopné konsenzu, a aspoň prijať tie”. Patria sem zlepšenia v oblasti porovnávania odtlačkov prstov a zriadenie Európskej azylovej agentúry na harmonizáciu práce vnútroštátnych imigračných orgánov.
Nemecká vláda sa teda snaží dostať spor medzi krajinami EÚ o utečeneckej politiky do pohybu a v stanovisku vypracovanom spoločne s Francúzskom už Berlín netrvá na povinnom prerozdeľovaní žiadateľov o azyl z osobitne zdôraznených členských krajín v prípade krízy. Celkom pekne, ako to znie, to však v skutočnosti nie je.
Neochotné krajiny by síce mali mať možnosť získať výnimku z povinnosti prijatia „v odôvodnených prípadoch” – ale iba na obmedzený čas. Tieto krajiny by na oplátku mali preukázať solidaritu, napríklad prostredníctvom finančnej podpory, alebo vyslaných pohraničníkov.
Každému musí byť jasné, že medzi neposlušné krajiny patrí aj Slovensko.
Európska únia sa svojimi spôsobmi čoraz viac vzďaľuje od tej, do ktorej sme pôvodne vstúpili.
Vtedy, pri našom vstupe do EÚ, o takýchto postupoch, tlakoch a takomto chápaní solidarity reč nebola.
Andrea Lopatková
.JPG)
