Zo strany našej vlády, ale aj Čaputovej zaznieva v posledných týždňoch mimoriadne primitívne obvinenie

Zo strany našej vlády, ale aj Čaputovej zaznieva v posledných týždňoch mimoriadne primitívne obvinenie

Bratislava 31. marca 2023 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

 

V uplynulých dňoch znepokojila svetovú verejnú mienku správa, že Rusko rozmiestni na území Bieloruska taktické jadrové zbrane. V Bielorusku už dokonca pristálo desať lietadiel schopných prepravovať nukleárne bomby. Viac o tejto téme píše vo svojom poslednom statuse Eduard Chmelár

Prezidentka preferuje vo¾by v prvej polovici roka, akceptuje aj september
Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová

Na prvý pohľad to vyzerá, akoby Vladimír Putin podrazil Si Ťin-pchinga. Štyri dni po tom, ako najvyšší predstavitelia Ruska a Číny vydali spoločné vyhlásenie, že jadrové zbrane by sa nemali inštalovať v iných krajinách, Vladimír Putin podpísal dohodu o umiestnení taktických jadrových zbraní v Bielorusku. Prvá oficiálna reakcia Pekingu vyzerala naozaj prekvapene:

Reklama

“V súčasnej situácii by sa príslušné strany mali zamerať na diplomatické úsilie o mierové vyriešenie ukrajinskej krízy a spolupracovať na ukončení napätia. Čína bude naďalej zohrávať konštruktívnu úlohu pri presadzovaní politického urovnania krízy,” uviedol typickým newspeakom hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning.

Ako to v skutočnosti je vysvetľuje Chmelár:

Reklama

“Americká diplomacia situáciu ihneď využila a pripravila na čínskeho draka pascu: Ak Čína hovorí, že o tejto jadrovej dohode nevedela, znamená to, že Rusi oklamali čínskeho prezidenta. Ale ak Čína hovorí, že o tom vedela a že sa o tom s nimi diskutovalo, potom jej dôveryhodnosť utrpela, pretože kázala vodu a pije víno – zaznelo zo State Departmentu.

V skutočnosti Washington veľmi dobre vedel, že pre Putina je spojenectvo so Si Ťin-pchingom príliš cenné na to, aby ho o takejto závažnej veci neinformoval – tým skôr, že čínsky prezident je dlhodobo a konzistentne proti prilievaniu ďalšieho oleja do ohňa. Dôvod, pre ktorý na to Peking nezareagoval ráznejšie, je ten, že krok Moskvy nemení bezpečnostné prostredie tak zásadne, ako o tom hystericky lamentuje Západ. Po prvé, ak by Rusko chcelo zasiahnuť Európu, dokáže to aj zo svojho územia a nepotrebuje na to Bielorusko. Po druhé, Putin neurobil nič iné ako to, čo už dávno urobili Spojené štáty. V súčasnosti sa nachádza približne 150 amerických atómových bômb v Nemecku, Taliansku, Belgicku, Holandsku a Turecku. Okrem Turkov majú štyri európske krajiny k dispozícii aj certifikované letky na to, aby bomby prepravili. Stále hlasnejšie však počuť aj o ponuke Poľska, ktoré by jadrové zbrane na svojom území rado hostilo. Obvinenia, že Rusko týmto krokom porušuje Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (NPT), stoja teda na vode. Neporušuje. NPT nedovoľuje nejadrovým štátom vlastniť nukleárne zbrane, ale nie hostiť atómové hlavice jadrových veľmocí.

Pravda, to neznamená, že rozmiestňovanie jadrových zbraní v tretích krajinách (v zmluvách označované ako „zdieľanie nukleárnych zbraní“) nekomplikuje rozhodovanie a nezvyšuje riziko nedorozumení a potenciálne aj katastrofálnych nehôd. To riziko tu je, my, mieroví aktivisti, na to poukazujeme dlhodobo a takéto konanie či už Ruska alebo Spojených štátov nevidíme radi. Ale ak chceli naši politickí a štátni predstavitelia tomu zabrániť, tak namiesto moralizovania mali schváliť pristúpenie Slovenskej republike k Zmluve OSN o zákaze jadrových zbraní (TPNW), ktorá na rozdiel od NPT výslovne zakazuje rozmiestňovanie jadrových zbraní na území iných krajín. Čaputová, Korčok, ale pred ňou aj Lajčák však ratifikáciu tejto medzinárodnej zmluvy na príkaz Washingtonu odmietli. Nuž tak nech sa nečudujú, aké sú s tým teraz problémy.

Ďalej treba pripomenúť, že Rusko po jednostrannom vypovedaní Zmluvy o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu (INF) zo strany USA opakovane navrhovalo moratórium na rozmiestňovanie nových raketových systémov. Šéfovia štátov a vlád členských krajín NATO to alibisticky odmietli a Spojené štáty dokonca v auguste 2019 demonštratívne uskutočnili test rakety s donedávna zakázaným doletom viac ako 500 kilometrov. Vladimír Putin svoj návrh zopakoval aj na Valnom zhromaždení OSN v roku 2019 a v roku 2020 – bez odozvy svojich západných partnerov. Preto sa v súčasnej situácii Rusku netreba čudovať. Okrem toho nie je pravda, ako to tvrdí bieloruská exilová politička Sviatlana Tichanovská, že Bielorusko bolo k tomuto kroku donútené. Lukašenko požiadal Putina o jadrové rakety už koncom roka 2021. “Ak sa vyskytnú ťažkosti, potrebujem vedieť, že za mnou stojí starší brat, ktorý nesklame svojho mladšieho brata,” zdôvodnil to vtedy bieloruský prezident.

Na druhej strane tento krok netreba preceňovať. Ani jeden triezvo mysliaci ruský politik neuvažuje o tom, že by odovzdal taktické jadrové zbrane Lukašenkovi alebo komukoľvek inému. Ide skôr o politické posolstvo. Jadrová rivalita medzi veľmocami nemôže prebieha tak, že obe mocnosti si budú opätovať vzájomné nukleárne údery, lebo by to, pochopiteľne, viedlo k totálnemu zničeniu planéty. Skôr sa usilujú vylepšiť si pozície ako v šachovej partii. Tento tanec smrti predpokladá, že každý ťah je iba symbolický, zostane iba v rovine mentálneho boja a druhá strana ho bude brať smrteľne vážne – také sú pravidlá tejto nebezpečnej hry. Svet by si mal uvedomiť, či mu to všetko stojí za to a či sú nukleárne zbrane bezpečným prostriedkom vzájomného odstrašenia. Navyše, aktuálnosť tohto rozhodnutia ani zďaleka nie je taká horúca: zariadenia potrebné na skladovanie jadrových zbraní budú dokončené až 1. júla a samotné nálože budú nainštalované až potom. Samotné rozmiestnenie ruských taktických jadrových zbraní v Bielorusku teda nijako nemení pomer síl. To, čo by mohlo zvýšiť eskaláciu konfliktu, je až prípadné rozhodnutie USA, že vyhovie dlhodobej žiadosti Poľska a rozmiestni jadrové zbrane na jeho území…

Reklama

Tu sa dostávame aj k základnému problému spojenému so slovenskou reakciou. Zo strany našej vlády, ale aj magisterky Čaputovej zaznieva v posledných týždňoch mimoriadne primitívne obvinenie na adresu opozície, že v súvislosti s vojenskou zmluvou s USA klamala, lebo nikde tu nie sú jadrové zbrane. Predpokladám, že ak sa nerozprávam s rozumovo vymätenými ľuďmi, tak sami dobre chápu, aká obludná demagógia to je. Zmluvy (alebo zákony) sa predsa nekoncipujú tak, že to, pred čím varujeme, sa naozaj stane, ale tak, aby sme zabránili všetkým potenciálnym hrozbám. Žiaľ, DCA so Slovenskou republikou je nakoncipovaná tak, že kedykoľvek a bez súhlasu našej strany si sem Spojené štáty môžu preniesť nukleárne bomby. Práve preto si niektoré štáty (napríklad Nórsko) dali do tejto zmluvy výslovnú klauzuku, že jadrové zbrane na ich území nebudú. A z toho istého dôvodu švédska vláda len pred niekoľkými dňami schválila návrh zákona o pristúpení svojej krajiny do NATO, do ktorého bol zakomponovaný paragraf, že na území Švédska nebudú rozmiestnené žiadne jadrové zbrane. Hlavná veliteľka ozbrojených síl Čaputová ani Hegerova vláda však takto Slovensko neochránila.

Dlhodobým problémom Slovenskej republiky je, že nemáme vlastnú koncepciu zahraničnej a bezpečnostnej politiky – zdôrazňujem VLASTNÚ, nie tú skompilovanú podľa inštrukcií Bieleho domu a Pentagonu metódou ctrl c – ctrl v. Nemáme vlastnú koncepciu zahraničnej politiky, lebo na príslušných miestach nemáme kompetentných ľudí, ktorí by cítili jej potrebu. Tou hlavnou prekážkou však nie je ani tak tlak veľmocí, ako skôr neschopnosť predstaviteľov nášho štátu vnímať povahu slovenských národných a štátnych záujmov v európskom a globálnom kontexte. Naši ministri zahraničných vecí a obrany si dlhodobo vystačia s adaptáciou propagandistických materiálov z Washingtonu a Bruselu, lebo vedia, kto o ich kariére rozhoduje. Chýba tu široká diskusia, ktorá by nás vyslobodila z väzenia ideologických predsudkov. Chýbajú osobnosti s víziou a odvahou, ktoré by (keď nie nič iné) aspoň oprášili a zmodernizovali plán poľského ministra zahraničných vecí Adama Rapackého, ktorý v prejave na Valnom zhromaždenia OSN v októbri 1957 navrhol vytvorenie bezjadrového pásma v strednej Európe. Vtedy mu v tom zabránil sovietsky hegemón. Zabránil by nám dnes v tom americký hegemón, ak všade tvrdí, že sme slobodné a suverénne štáty? Čo keby namiesto bezobsažných fráz o spojenectve a zakomplexovanom uisťovaní sa, kam patríme, zaznel z Bratislavy konečne nejaký mierový plán?”

 

 

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

12:49

Prozápadná centristická Občianska koalícia (KO), ktorá je základom poľskej koaličnej vlády, v nedeľnom druhom kole komunálnych volieb zvíťazila vo väčšine krajských miest. Podľa agentúry PAP to v pondelok oznámila Národná volebná komisia (PKW).

12:41

Dánska premiérka Mette Frederiksenová vyvolala debatu na sociálnych sieťach po tom, čo v nedeľu zverejnila viacero nenávistných správ, ktoré podľa vlastných slov dostala. Informovala agentúra DPA.

12:30

Vyšetrovatelia na západe Nemecka zatkli v pondelok troch nemeckých občanov pre podozrenie zo špionáže pre Čínu, uviedla prokuratúra. Obvinili ich zo zhromažďovania informácií o technológiách, ktoré by sa dali použiť na vojenské účely.

12:20

Investičná divízia Svetovej banky predpokladá, že počas nasledujúceho 1,5 roka poskytne na projekty na Ukrajine takmer 2 miliardy USD. Informovala o tom agentúra Reuters.

12:06

Traja ľudia zahynuli a dvaja ďalší utrpeli zranenia pri pondelkovom požiari v strojárskom závode v ruskom meste Voronež približne 220 kilometrov od hraníc s Ukrajinou.

Príčina požiaru nebola bezprostredne známa.

11:58

Rusko má teraz všetky dôvody na to, aby skonfiškovalo majetky Západu, vyhlásil v pondelok predseda dolnej komory ruského parlamentu – Štátnej Dumy – Vjačeslav Volodin. Reagoval tak na schválenie zákona americkou Snemovňou reprezentantov, ktorý umožní vláde zhabať zmrazené ruské aktíva v USA a poslať ich Ukrajine.

11:49

Pročínska strana maldivského prezidenta Muhammada Muizzua drvivo zvíťazila v nedeľných parlamentných voľbách. Vyplýva to z predbežných výsledkov, ktoré v pondelok zverejnili tamojšie médiá.

11:38

Náčelník hlavnej správy rozviedky (Aman) izraelskej armády generálmajor Aharon Chaliva oznámil, že odstúpi z funkcie. V pondelok o tom informovali spravodajské weby Ynetnews a The Times of Israel (TOI). Dodali, že nie je jasné, kedy sa Chaliva svojej funkcie vzdá, pretože armáda bude musieť zaňho nájsť náhradu.

11:15

Americká administratíva zvažuje sankcie voči ďalším izraelským vojenským a policajným jednotkám, ktoré sa údajne dopustili porušovania ľudských práv voči Palestínčanom na západnom brehu Jordánu.

09:51

Severná Kórea (KĽDR) v pondelok vypálila niekoľko zrejme balistických striel krátkeho doletu smerom k svojmu východnému pobrežiu, upozornila juhokórejská armáda.

09:42

Európa je najrýchlejšie otepľujúcim sa kontinentom na svete. Jej teploty stúpajú zhruba dvakrát rýchlejšie než je svetový priemer, uviedli v pondelok služba Európskej únie pre monitorovanie zmeny klímy spadajúca pod program Copernicus (C3S) a Svetová meteorologická organizácia (WMO).

09:29

Deficit rozpočtu verejnej správy SR sa v minulom roku výrazne zvýšil, keď prekročil 6 miliárd eur. V podiele k hrubému domácemu produktu (HDP) stúpol z 1,67 % v roku 2022 na vlaňajších 4,89 %. Celkový dlh verejnej správy síce v absolútnej hodnote tiež stúpol, ale jeho pomer k HDP sa znížil z 57,7 % na 56 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

09:19

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v pondelok navštívi Turecko a sprevádzať ho bude aj berlínsky šéfkuchár špecializujúci sa na kebab. Steinmeier tak chce poukázať na blízke osobné väzby medzi Tureckom a Nemeckom aj napriek rozdielom.

09:10

Za prísnych bezpečnostných opatrení sa v pondelok v niektorých volebných okrskoch v štáte Manípur na severovýchode Indie opakuje hlasovanie v parlamentných voľbách. Priebeh volieb, ktoré sa v Indii začali minulý týždeň, tam totiž narušili násilnosti.

08:46

Izraelská polícia v pondelok v Jeruzaleme spustila pátranie po dvoch osobách podozrivých z útoku, pri ktorom auto vrazilo do ľudí. Pri útokoch, ktoré sa odohrali na dvoch rôznych miestach, boli zranené dve osoby.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke súťažiaci bežci prechádzajú cez Tower Bridge počas Londýnskeho maratónu v Londýne

Autor: TASR/AP-Aaron Chown/PA via AP

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Ivan Štubňa

Gustáv Murín

Peter Lipták

Marek Brna

Jozef Mikuš

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali