Môj profil 
Predplatné
Ten vo svojej analýze oslovil 599 obcí rôznej veľkosti a pýtal sa ich na počty a obsah infožiadostí, ktoré v posledných troch rokoch riešili.
Podľa výsledkov prieskumu, o ktorých písalo včerajšie vydanie denníka Sme, občania infozákon nezneužívajú. Malé obce podľa prieskumu nedostanú v priemere viac ako jednu či dve infožiadosti ročne, väčším mestám prichádza priemerne jedna infožiadosť za týždeň. Dubéci si preto myslí, nejde o likvidačné počty pre mestské úrady a obce sa nemajú prečo cítiť šikanované. Dubéciho štúdia ďalej tvrdí, že až 38 percent samospráv na žiadosti neodpovedalo podľa zákona. Niektoré sa podľa Dubéciho neozvali vôbec, iné iba podráždeným e-mailom.
ZMOS však trvá na tom, aby sprístupnenie informácie neprekračovalo jednoduché administratívne úkony
Predseda ZMOS-u Jozef Dvonč si myslí, že zdrojom problému sú nejasnosti v zákone. “Niet sa veľmi čo čudovať podráždeným reakciám obcí na značne zdeformovanú právnu úpravu a ešte viac zdeformovanú aplikačnú prax,” uviedol Dvonč. Zdôraznil taktiež, že aj realizátor prieskumu v dotazníku žiadal informácie, ktoré nie sú obce povinné evidovať. “Požadoval vlastnú formu (tabuľku), čo taktiež nie je v súlade so zákonom,” informoval Dvonč a poukázal na to, že v prípadoch takýchto infožiadostí by musela samospráva uskutočniť úkony nad rámec svojich povinností. “Bez toho, aby mohla požiadať o uhradenie čo i len správneho poplatku,” zdôraznil Dvonč.
Združenie miest a obcí Slovenska je podľa jeho slov presvedčené, že zákon sa sám osebe stal nástrojom na šikanovanie. “Disponujeme skúsenosťami svojich členov, kde infozákon bol cielene použitý voči obciam aj osobám v nich ako nástroj šikany a pomsty, v prípade hromadnej žaloby na obce i niečoho iného – a to všetko pod rúškom zákona,” skonštatoval Dvonč.
Združenie podľa Dvonča preto trvá na tom, aby sprístupnenie informácie neprekračovalo jednoduché administratívne úkony, t.j. vyhľadanie, vyhotovenie kópie, odoslanie. “Aj v tomto procese musí byť aplikovateľná zásada hospodárnosti a efektívnosti, čo znamená, že ak je predmetom žiadosti väčšie množstvo záznamov, mala by mať povinná osoba možnosť určiť najhospodárnejší spôsob sprístupnenia informácie,” dodal Dvonč.
ZMOS sa preto podľa slov svojho predsedu chce svojimi pripomienkami podieľať na tvorbe zákona, ktorý skutočne umožní naplniť zákonné právo občanov na informácie a zároveň obmedziť jeho zneužívanie. Novelu zákona pripravuje Ministerstvo spravodlivosti SR.
zf
.JPG)
