Grónsko, najväčší ostrov na svete, je už niekoľko týždňov v centre pozornosti médií. Americký prezident Donald Trump opakovane naznačil, že Spojené štáty by mali získať arktické územie. V nedávnom prejave na Svetovom ekonomickom fóre v Davose zaujal voči spojencom NATO zmierlivejší tón. Hoci Trump opäť trval na tom, že Grónsko by malo patriť USA, zdôraznil, že sa o to nebude snažiť silou.

Donald Trump prezentuje tento návrh ako otázku národnej bezpečnosti, argumentujúc, že Čína alebo Rusko by sa mohli pokúsiť získať vplyv na ostrove, a obviňuje NATO a Dánsko, že v posledných rokoch zlyhali v zabezpečení bezpečnosti Grónska. Podľa jeho názoru sú nakoniec len Spojené štáty schopné ju zaručiť.

Dánsko a niekoľko partnerov NATO reagovalo minulý víkend vyslaním prieskumnej misie do Grónska. Súčasťou nasadenia bolo aj 15 vojakov nemeckých ozbrojených síl, ktorí mali pôvodne zostať do 20. januára, ale boli stiahnutí o deň skôr po nástupe nepriaznivých poveternostných podmienok.

Podľa Henrika Schillinga z Inštitútu bezpečnostnej politiky na univerzite v Kieli (ISPK) je dôležité rozlišovať medzi operáciami v mierových podmienkach a nasadením vo vojnových podmienkach, pretože každá z nich má veľmi odlišné požiadavky.

„Ak je pristávacia dráha úplne zamrznutá, v mierových podmienkach by ste tam nepristáli, ale vo vojnových podmienkach by sa to počítalo inak,“ vysvetlil Schilling v rozhovore pre Euronews.

Správa naznačuje, že Donald Trump spočiatku „nepochopil“ misiu pod vedením Dánska, ale neskôr ho ubezpečil britský premiér Keir Starmer.

Schilling však povedal, že z jeho pohľadu takáto misia neprišla „z ničoho nič“. Námorné sily sa pravidelne zúčastňujú cvičení v arktickej oblasti. Poukázal na zásobovaciu loď „Berlin“, ktorá sa v decembri minulého roka vrátila do Nemecka po účasti na mnohonárodných manévroch v Severnom Atlantiku a pri pobreží USA.

Je Grónsko dôležité pre národnú bezpečnosť Nemecka a Európy?

Donald Trump odôvodnil svoje výzvy, aby Spojené štáty prevzali kontrolu nad Grónskom, poukazom na záujmy americkej národnej bezpečnosti. Hoci americký štát Aljaška už susedí s Ruskom, Trump tvrdí, že Washington musí zabrániť Rusku alebo Číne získať vplyv nad Grónskom a stať sa tak priamymi susedmi Spojených štátov.

Podľa bezpečnostného experta Henrika Schillinga sa Arktída v posledných rokoch stala „čoraz dôležitejšou“.

Jedným z kľúčových dôvodov je podľa neho strategicky dôležitý námorný a vzdušný koridor medzi Grónskom, Islandom a Spojeným kráľovstvom, známy ako GIUK gap. Táto oblasť je považovaná za kritické úzke miesto pre pohyb ruských námorných síl a ponoriek medzi Severným Atlantikom a Arktídou.

„Okrem toho je pravdepodobné, že v Grónsku existujú alternatívne letiská. Ak by sa niečo stalo v Atlantiku, operácie by sa mohli riadiť odtiaľ,“ uviedol.

Podľa Schillinga sa Arktída vo všeobecnosti stáva čoraz významnejšou oblasťou. Poukázal na konkurenčné územné nároky susedných štátov, vrátane Ruska, ako aj na rastúcu prítomnosť Číny.

Hlavným hnacím motorom je podľa Schillinga skutočnosť, že „v regióne vznikajú úplne nové zásobovacie trasy“. Keďže ľad sa naďalej topí veľké časti Arktídy by sa v budúcnosti mohli stať čoraz viac dostupnejšími v dôsledku úbytku ľadu a tak využiteľnými pre komerčnú lodnú dopravu.

Zatiaľ však neexistujú žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by naznačovali, že Čína alebo Rusko sa priamo snažia prevziať kontrolu nad Grónskom. Peking takéto obvinenia rázne odmietol. Popiera akýkoľvek zámer podkopávať Chartu Organizácie Spojených národov a zdôrazňuje svoju vlastnú úlohu obhajcu štátnej suverenity.

V pondelok hovorca ministerstva zahraničných vecí Guo Jiakun vyzval Spojené štáty, aby prestali uvádzať údajnú „čínsku hrozbu“ v Grónsku ako odôvodnenie pre uvalenie sankčných ciel na európske krajiny.

Trvalá prítomnosť v Arktíde?

Vo vyhlásení pre Euronews hovorca nemeckého námorníctva uviedol, že „svoje kapacity sústreďuje na národnú a kolektívnu obranu pozdĺž severného krídla NATO.“ Ako vysvetlil, v rámci NATO to zahŕňa Severný Atlantik, európske arktické vody, Severné more a Baltské more.

Podľa Schillinga nemecké ozbrojené sily disponujú vybavením a odbornými znalosťami, „aby mohli pôsobiť v tejto oblasti“. Zároveň poukázal na štrukturálny problém: v Bundeswehre (nemecká armáda) je jednoducho príliš málo vojakov.

Schilling dodal, že od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 sa zmenili aj požiadavky na armádu. V minulosti sa námorníctvo podieľalo hlavne na mierových a stabilizačných misiách, ako napríklad na záchranných operáciách utečencov alebo na boji proti pirátstvu pri pobreží Afriky.

„Teraz sa to zmenilo na národnú a aliančnú obranu,“ povedal Schilling a poukázal na zvýšenú nemeckú prítomnosť v Baltskom mori. „To je v podstate problém: nemôžete robiť všetko, takže musíte stanoviť priority,“ povedal pre Euronews.

Ak by sa Arktída stala prioritou v rámci národnej a kolektívnej obrany, Schilling verí, že trvalé angažovanie by bolo v zásade realizovateľné. Potrebné vybavenie by potom bolo tiež k dispozícii. Hoci existujúce nemecké námorné plavidlá spĺňajú národné normy, nie sú to ľadoborce a mali by problémy so samostatným fungovaním v podmienkach silnej námrazy.

Toto obmedzenie by sa podľa Schillinga mohlo kompenzovať spoluprácou v rámci NATO alebo s partnerskými krajinami, ktoré už disponujú potrebnými schopnosťami.

Schilling však pripustil, že načasovanie obnoveného záujmu amerického prezidenta o Arktídu je „skôr nepriaznivé“. Ak by NATO a v širšom zmysle aj Bundeswehr prispeli vojakmi k nasadeniu v Arktíde, „potrebovali by sme tieto sily aj tu,“ povedal.

Zatiaľ sa žiadna takáto misia neplánuje.

Schilling porovnal túto dilemu s dodávkami zbraní na Ukrajinu. „Najskôr rozdáte zbrane zo svojich vlastných zásob v nádeji, že ich v najbližších rokoch nebudete potrebovať. Potom však chýbajú, aspoň dočasne,“ vysvetlil. Zbrane sa dajú vyrobiť znovu, dodáva, ale obnovenie personálnych kapacít je oveľa ťažšie a trvá oveľa dlhšie.

Z jeho pohľadu je kľúčové vytvoriť dlhodobú trvalú prítomnosť, ideálne v rámci NATO a v úzkej spolupráci s partnerskými krajinami, aby sa zabezpečil funkčný systém striedania. To by zároveň slúžilo ako dôkaz schopnosti NATO plniť takýto záväzok.

Podobný názor vyjadril aj hovorca nemeckého ministerstva obrany plukovník Mitko Müller na spolkovej tlačovej konferencii 19. januára.

Povedal, že Bundeswehr je v zásade schopný operovať v arktických a polárnych oblastiach. Špecializované jednotky, ako napríklad horské jednotky, pravidelne absolvujú výcvik v chladnom počasí a vo vysokej nadmorskej výške, vrátane cvičení v Nórsku.

Prečítajte si tiež:

• Nord Stream: Ukrajina tvrdí, že podozrivý je v Nemecku zadržiavaný v neľudských podmienkach
• Zmocnenie sa Grónska spustí nezvratný proces
• Axios vyzradil ako by mala vyzerať dohoda o Grónsku. Medzitým unikli informácie o tučnej sume. „To je červená čiara!“ vyhlásil dánsky minister