Bratislava 10. septembra 2019 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar/SITA-Alexandra Čunderlíková)
Súdna rada v pondelok na svojom mimoriadnom zasadnutí ani v druhom kole nezvolila nového predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR. Na výsledok zasadnutia reagoval aj minister spravodlivosti Gábor Gál a exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská
Súdna rada v pondelok na svojom mimoriadnom zasadnutí ani v druhom kole nezvolila nového predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR. Do druhého kola postúpili sudkyne Jana Bajánková a Soňa Mesiarkinová. Ani jedna z nich nezískala nadpolovičnú väčšinu hlasov 18 členov Súdnej rady. Podobne ako v prvom kole platných hlasovacích lístkov bolo odovzdaných len 17. Obe voľby boli tajné.
Za sudkyňu NS SR Bajánkovú hlasovalo deväť členov, proti dvaja a zdržali sa šiesti členovia Súdnej rady. Za rovnako sudkyňu NS SR Mesiarkinovú hlasovalo sedem, proti dvaja a zdržali sa ôsmi členovia Súdnej rady. O novom predsedovi NS SR bude Súdna rada rozhodovať najskôr po 45 dňoch a najneskôr do 120 dní. Mimoriadne zasadnutie Súdnej rady, vrátane verejného vypočutia troch kandidátok a dvoch tajných volieb trvalo necelých osem hodín.
Gál: Politika by nemala zasahovať do súdnej moci
Minister spravodlivosti Gábor Gál zdôraznil, že pred prvou voľbou povedal, že politika by nemala zasahovať do súdnej moci. A to bolo aj hlavným dôvodom, prečo sa rozhodol nenavrhnúť kandidáta na post predsedu, hoci zákon by mu to dovoľoval.
“Posledné týždne sú pomerne turbulentné a želal by som si stabilizáciu dôvery v súdnictvo. Verím, že Súdna rada SR ako kompetentný orgán zvolí v ďalšom kole predsedu jednej z najdôležitejších justičných inštitúcií.”
Za pozitívum celej tejto situácie pokladá možnosť verejného procesu voľby, rovnako ako verejné hearingy pri vypočúvaniach kandidátov na post sudcov ústavného súdu, ktoré sa práve mne podarilo presadiť.
Rovnaké pozitívum v tejto situácií vidí aj exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorú teší, že sa znovu ukázalo, že verejný hearing kandidátov má zmysel a otázky členov Súdnej rady dokážu odkryť osobnostnú aj profesnú výbavu jednotlivých kandidátov, v tomto prípade kandidátiek.
Na druhej strane ju na tejto voľbe mrzí, že právnické a špeciálne justičné prostredie, ktoré je považované za konzervatívne, v skutočnosti len nemá rado zmeny a súčasný stav akceptuje aj napriek nízkej dôveryhodnosti súdnictva.
“Inak si neviem vysvetliť, že ani v atmosfére, kedy je dôveryhodnosť inštitúcií na ochranu práva na prvom mieste spoločenského diania, sa nenašiel naozaj výrazne proreformný kandidát alebo kandidátka, ktorý by sa išiel pobiť o Najvyšší súd,” skonštatovala Žitňanská, ktorá toto považuje za nepochopenie situácie justičného prostredia.
“Ak nič iné, tak to aspoň mohol byť signál, že justícia nie je jednoliata „konzervatívna“ masa a že potrebu zmeny si aspoň jej časť uvedomuje.”