Rusko (HSP/Tyden.cz/Foto:TASR)
Obyvatelia Soči si o Gurjevovej mysleli, že je blázon, ak chce v ich obci lyžovať
Olympiáda na Kaukaze bola snom jednej sovietskej učiteľky a trénerky lyžovania. Dnes má osemdesiat rokov a o zimných hrách v Krásnej Poľane začala snívať pred 45. rokmi. Informáciu zverejnil český portál Tyden.cz.
Jej meno je Svetlana Mojsejevna Gurjevová. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bola riaditeľkou jednej internátnej lyžiarskej školy na úpätí hory Elbrus. Počas existencie Sovietskeho zväzu tam bolo pomerne známe zimné stredisko.
Jedného dňa však riaditeľku preložili ma miesto, ktoré bolo mnohokrát, kvôli zosuvom pôdy a lavínam, dostupné len vrtuľníkom. Meno obce je však dnes známe na celom svete, je to Krásna Poľana, dejisko zimných športov olympijských hier.
Miestni obyvatelia si o Gurjevovej mysleli, že je blázon, ak chce v ich obci lyžovať. Hlavným problémom bol podľa nich lepiaci sa sneh.
Dnes na tomto mieste stojí lukratívne stredisko alpského lyžovania Roza Chutor, ktoré bolo posledné dva týždne plné olympionikov.
V roku 1969, potom čo sa Gurjevová vrátila zo zimnej olympiády vo francúzskom Grenobli napísala článok, v ktorom navrhovala, v prípade, že ak Sovietsky zväz dostane možnosť usporiadať olympijské hry, dejiskom by sa mala stať Krásna Poľana a Soči.
Vtedajší predstavitelia Moskvy považovali jej návrhy za politicky nezrelé.
V roku 1968 zažila dedinka Krásna Poľana prvú lyžiarsku sezónu. O osem rokov neskôr Gurjevovú opäť preložili, tentokrát k Moskve.
Po “úspechu“ z časti bojkotovanej olympiády v Moskve (1980) začalo sovietske vedenie premýšľať, kam lokalizovať zimnú olympiádu, v prípade možnosti usporiadať ju. Zvažovali sa miesta ako Kavgolovo (Leningradská oblasť) a Monchenorsk (Murmanská oblasť).
Prišiel rok 1989, a o Soči, ako miesta možného konania zimných olympijských hier, sa začala zaujímať vláda Michaila Gorbačova. A tak sa Sočinprvýkrát objavilo v kremeľských dokumentoch.
Začiatkom devätdesiatych rokov sa v Krásnej Poľane začalo rozvíjať lyžovanie. V roku 1993 tu firma Alpika Servis postavila prvý malý vlek.
Soči sa o usporiadanie olympiády uchádzalo v roku 1998, ale kandidatúru neskôr stiahlo. Mesto a krajina mali iné, dôležitejšie starosti. A vojna v neďalekom Čečensku dávala Soči mizivú šancu.
Prišiel rok 2000 a na čelo krajiny sa postavil Vladimir Putin, ktorý má rád okrem juda aj lyžovanie. Gurjevová bola v tom čase viceprezidentkou Federácie lyžiarskeho športu a snowbordu. Olympiáda v Soči bola stále jej snom a preto napísala niektoré svoje plány a poslala ich Leonidovi Tjagačevovi, neskoršiemu lídrovi Ruského olympijského výboru. Tjagačev bol aj Putinovým učiteľom lyžovania.
A tak sa možnosť usporiadať zimné olympijské hry v subtropickej oblasti dostala až k Putinovi.