Môj profil 
Predplatné
Žilinský kraj má aktuálne uzatvorené tri úverové zmluvy so Slovenskou sporiteľňou, úverovú zmluvu s Rozvojovou bankou Rady Európy (CEB) a tiež zmluvu o poskytnutí návratnej finančnej výpomoci s Ministerstvom financií SR, vďaka ktorej môže kraj využiť 15 miliónov eur na rekonštrukciu mostných objektov a ciest II. a III. triedy. Celková suma dlhu po odpočítaní 28-miliónového preklenovacieho úveru z CEB predstavuje 55 251 212 eur.
Údaje o aktuálnom vývoji dlhu obsahoval záverečný účet za rok 2019, ktorý na minulotýždňovom rokovaní schválilo krajské zastupiteľstvo. Poslanca Ľubomíra Kubáňa zaujímal názor hlavného kontrolóra Jána Konušíka v prípade, že by sa ŽSK rozhodol siahnuť po ďalších úverových zdrojov. “Zákon hovorí jednoznačne o 60-percentnej hranici celkovej sumy dlhu zo skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Ku koncu vlaňajška bola úverová zaťaženosť vo výške 29,56 percenta. V prípade záujmu o ďalšie úverové zdroje neodporúčam, aby zaťaženosť ŽSK presiahla 38 percent,” reagoval Konušík.
V podobnom duchu sa vyslovila aj predsedníčka ŽSK Erika Jurinová. “Keď sme sa interne rozprávali s poslancami a uvažovali o investičnom úvere, stanovili sme si hranicu 40 percent, aby to bolo zvládnuteľné. Keďže pri súčasnej koronavírusovej situácii musíme počítať s poklesom príjmov a automaticky aj iným výpočtom percentuálneho pomeru dlhu, rovnako sa prikláňam k stropu zadlženosti vo výške 38 percent,” skonštatovala Jurinová.
Kraj v tomto kalendárnom roku pôvodne vyčlenil na splácanie úverov 13 333 750 eur. Vďaka dohode so Slovenskou sporiteľňou o odložení dvoch splátok v súhrnnej výške 1 990 000 eur až na rok 2034 ŽSK mohol korigovať svoje výdavkové finančné operácie na 11 343 750 eur. Ide o splatenie časti záväzkov zo zmluvy o úvere s CEB.
.jpg)
.jpg)
