Môj profil 
Predplatné
Portál Aktuálně.cz oligarchu Zdeňka Bakalu na začiatku novembra prišiel s témou, že ruské médiá vytvárajú zámerne negatívny obraz o Ukrajine. Názov článku znel: Ukrajinka analyzuje vysielanie ruských televízií o vojne. Je ťažké nezošalieť.
Ukrajinci podporujúci protiústavný prevrat na Ukrajine na Majdane v roku 2014 sa sťažujú, že popredné ruské médiá vrátane Sputnika, o Ukrajine nehovoria pravdu a kreslia obraz nacionalistického štátu, kde miestami neplatia ani najzákladnejšie ľudské práva.
Ospravedlňujem sa za drsné prirovnanie, ale je to ako keby Nemci v Osvienčime vraždili Židov, my sme o tom písali a oni sa sťažovali, že o nich píšeme zle, pretože hovoríme, že vraždia Židov. Čo sa deje s médiami, že je niečo také možné?
Kirill Vyšinský: Všetky veľké médiá dnes majú takú vlastnosť – vytvárať všeobecný obraz. Dnes v žiadnych médiách nenájdete veľký a detailný článok, napríklad o Veľkej Británii – je to kráľovstvo, federatívny štát, žije tam toľko a toľko ľudí, ďalšie a ďalšie detaily, ďalej veľkú analýzu o Anglicku, Škótsku a Walese... Tak by sa to Britom páčilo, aby ľudia hovorili o ich krajine. Všetci však budú hovoriť krátko o brexite.
Presne tak sa hovorí o Ukrajine. O nej sa hovorí hlavne kvôli majdanu. Pre nejakú časť čitateľov a divákov to bola udalosť smerujúca k slobode a demokracii. Pre ďalšiu časť čitateľov a divákov, ale aj novinárov, to bola delegitimizácia moci, likvidácia štátu, vojenský prevrat, parlamentný prevrat a ďalšie.
To je jedna z vlastností moderných médií. Zoberme si napríklad Afriku. Čo my o nej dnes vieme? A pritom je to kontinent s obrovským počtom štátov. My vieme, že má veľké nerastné bohatstvo, veľké problémy s potravinami, AIDS a veľké národné parky. A hotovo. Nemáme ani tušenie o tom, čo tam obrovské množstvo ľudí robí. Nemáme ani tušenie o obrovskej krajine produkujúcej ropu – Nigérii, ktorá je svojho druhu ropný emirát. Nič z toho my poriadne nevieme. My vieme o deťoch, o AIDS a o problémoch s potravinami.
Vrátime sa teraz k Ukrajine. Ukrajina má taký obraz, ktorý vytvorila sama. Pre niekoho je Ukrajina po majdane cestou k demokracii a slobode, pre iných je to delegitimizácia vlády, vojenská junta, občianska vojna. Ja rozhodne nevidím Ukrajinu idúcu k slobode a demokracii, ktorá má časť svojho územia “okupovanú“. Nielen kvôli tomu, že som sedel v ukrajinskom väzení, čo nepovažujem za príliš demokratické konať tak so žurnalistom.
Ja som to všetko videl zvnútra. Keď sa ľudia s počudovaním pýtajú: Kdeže, tam na Ukrajine sú nacionalisti? Pričom sa ma pýtali v roku 2014, keď prebiehal majdan. Ja som im hovoril: Choďte do budovy Kyjevskej mestskej administratívy, ktorá je obsadená aktivistami strany Sloboda. Predstavte si, štátne zariadenie obsadili ľuďmi strany, ktorí sami seba označujú za aktivistov. To znamená, že ide o absolútne nezákonný akt, ktorý by v ktorejkoľvek európskej krajine vyriešili za 20 minút, kedy by týchto ľudí vyviedli v železách. V Kyjeve nie. Teraz o banderovcoch. Uprostred veľkej rokovacej sály visel obrovský portrét Stepana Banderu. Kde sú v takomto prípade banderovci? Tu vám visí Bandera v supernadživotnej veľkosti, takže banderovci sú všade okolo.
Oni premenovali Moskovský prospekt (ulica) na Prospekt Banderu, premenovali ulicu generála Suvorova na ulicu generála Almazova – to je jeden z generálov UPA, líder nacionalistického hnutia. A vy sa pýtate, kde sú… tu sú. Ak ich chcete uvidieť konkrétne, tak uvidíte celú kolónu banderovcov 1. januára, ktorá s ohňami pochoduje na počesť Banderu. V najlepších tradíciách nacistov, už len chýba, aby pálili knihy. Inak to má všetky atribúty: Ukrajina nadovšetko, Rusáci na šibenicu. To všetko je jasne vidieť.
Je pravda, že majdan ako veľká udalosť, ktorá trvala niekoľko mesiacov, čiastočne zatmieva tieto menšie udalosti. Ja ich, ale jasne vidím. Môžete ktorýkoľvek rok prísť na Ukrajinu 14. októbra a sami to uvidíte – kolóny ľudí s ohňami, ktorí mašírujú s banderovskými nápismi a pokrikmi. To je k dnešnému dňu oficiálny sviatok – deň UPA. Preto otázka: Sú tam všade nacisti? Nie, všade nie. Ale je ich tam stále viac a stále viac sa stávajú časťou oficiálnej a štátnej mytológie.
To, že to niekto na Ukrajine považuje za dobrú vec, za obrodenie národného ducha… – ja som presvedčený, že aj v Nemecku sa nájdu ľudia, ktorí považujú deň narodenia Adolfa Hitlera za hlavnú udalosť roka. Vo Ľvove počas futbalového zápasu rozvinuli symboliku SS Galičina (SS–Schützendivision “Galizien“), UEFA im po zápase za to dávala pokuty.
Preto, keď vám niekto hovorí, že “ruská propaganda“ vytvára nacistický obraz Ukrajiny – ona je taká. Môžu povedať, že “ruská propaganda“ vytrháva z kontextov a robí z komára somára. Bohužiaľ, tak to tiež nie je. Nejde o marginálne prípady.
Kam tento vývoj udalostí smeruje?
Spomeňme si, ako prichádzali k moci NSDAP na čele s Hitlerom. Bolo to v čase zložitej ekonomickej situácie, a v situácii národného poníženia, ako oni hovorili, Versaillskej mierovej zmluve. Nacionalistické hnutia rastú teraz, nielen na Ukrajine. Na Ukrajine len títo ľudia v istý moment zvíťazili. Ide, ale o celoeurópsku tendenciu. Niektorí hovoria, že to všetko je “ruka Moskvy“. Ukrajinskí radikáli zo strany Sloboda, ale nikdy nepovedia, že sú “ruka Moskvy“.
Ide o reakciu na to, ako svet vstupuje do globálnej ekonomickej krízy. Podľa všetkého do nej svet už vstúpil. Zjednodušene, z môjho pohľadu je to reakcia na nasledujúcu situáciu: Keď je veľa ľudí, ale málo jedla, tak podľa akých princípov budeme jedlo deliť? Musíme deliť na “tých svojich“ a “tých cudzích“. Preto Nemecko pre Nemcov, Francúzsko pre Francúzov, a tak ďalej, Ukrajina pre Ukrajincov.
A kam smerujeme, ak budeme hovoriť o médiách?
My nikam nepadáme. Bohužiaľ, vstupujeme do niečoho, čo naši kolegovia na ruských štátnych televíziách nazývajú “nový stredovek“. To je nová informačná éra. O čo ide: Informácií okolo nás začína byť tak veľa, že človek o ne začína strácať záujem. Nestíha ich všetky vstrebať a urobiť závery.
Stredoveký človek mal iný problém – ten nemal žiadne zdroje informácií. Nadmiera informácií v súčasnosti vytvára v psychike ľudí želania všetko zredukovať na jeden jediný informačný zdroj, poprípade minimum zdrojov. A chce po tomto jednom či absolútnom minime zdrojov, aby mu vysvetlili, čo je dobre a čo je zle. To je rovnaké ako v stredoveku, tam bol tiež jeden zdroj informácií, ktorý vysvetľoval ľuďom, čo je dobre a čo je zle. Spravidla to bol kňaz. Preto nový stredovek.
A tento nový stredovek mnohí využívajú pre dosiahnutie svojich politických cieľov. Tých, ktorí môžu v časoch nového stredoveku poskytnúť iný pohľad na vec, je potrebné tabuizovat: Odtiaľto reči o klamstvách, ruskej propagande, fake news a podobnom.
Človeku, ktorý chce minimalizovať počet informačných zdrojov, aby v informačnej džungli prežil, podsúvajú informačné zdroje, o ktorých hovoria, že sú objektívne, vyvážené, hovoria pravdu. Paralelne s tým mu ukazujú, ktoré informačné zdroje nemá používať, pretože je to propaganda, klamstvo a fake news.
Z principiálneho pohľadu je nutné konštatovať, že to funguje. Našťastie to, ale funguje len na chvíľku. Sociológovia ukazujú, že napríklad na Ukrajine, kde sú zakázané ruské médiá ako “propagandistické“, ich viac ako 30% Ukrajincov sleduje cez internet či cez satelit.
Tomu tiež pomohlo to, že po majdane, ktorý nová vláda prezentovala ako víťazstvo slobody a demokracie, hneď začali zakazovať médiá. Ľuďom to nedáva zmysel – ak na majdane zvíťazila sloboda a demokracia, tak ako je možné, že hneď začali niečo zakazovať?! Logicky to nedáva žiadny zmysel. Preto Ukrajinci ruské médiá sledujú.
Ak, teda hovoríme o novom stredoveku, nehovoríme o stredoveku v médiách. Hovoríme o tom, ako ľudia všeobecne nakladajú s informáciami a prístupom k informáciám…
Áno. Presne tak.
Médiá sa teraz politizovali. Len sa pozrite na urputné boje v USA okolo Donalda Trumpa a strety medzi demokratmi a republikánmi. Alebo sa môžete pozrieť na Veľkú Britániu s brexitom. Ukrajinské televízie tomu, ale nasadili korunu. Na Ukrajine existujú televízne kanály, ktoré prišli s celým radom programov, kde bojujú s “ruskou propagandou“. Ukazujú tam relácie Vladimira Solovjova, Dmitrija Kiseljova, Oľgu Skabejevu, televízia DĽR a hovoria, že to všetko je propaganda.
Keď som na to všetko zo svojej cely v ukrajinskom väzení pozeral, napádala mi jedna prostá otázka: Proti čomu bojujú? Veď tieto všetky kanály a relácie sú zakázané. Tieto relácie rovnako neexistujú v informačnom priestore Ukrajiny. To znamená, že na ukrajinských televíziách pracujú buď totálni idioti, alebo nehľadiac na zákazy chápu, že ľudia na to rovnako pozerajú po internete či cez satelity.
Oni samozrejme chápu, že ľudia na ruské kanály a relácie pozerajú a je po nich obrovský dopyt. V takom prípade prostý zákaz, smerovaný proti ruským médiám nestačí. Pritom tieto relácie na ukrajinských kanáloch bežia každý deň, čo vyžaduje veľké množstvo financovania. To znamená, že to niekto chápe a všetku tú takzvanú kontrapropagandu platí, ako za zlatých časov Sovietskeho zväzu.
.jpg)
.JPG)
